{"id":183,"date":"2019-04-19T12:24:14","date_gmt":"2019-04-19T10:24:14","guid":{"rendered":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=183"},"modified":"2025-07-22T15:46:26","modified_gmt":"2025-07-22T13:46:26","slug":"je-eticke-liecit-metodami-nespadajucimi-pod-ebm","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=183","title":{"rendered":"Je etick\u00e9 lie\u010di\u0165 met\u00f3dami nespadaj\u00facimi pod EBM?"},"content":{"rendered":"

Je etick\u00e9 v s\u00fa<\/strong>\u010d<\/strong>asnosti pou\u017e\u00edva<\/strong>\u0165<\/strong> v lie<\/strong>\u010d<\/strong>be <\/strong>\u013e<\/strong>ud\u00ed alternat\u00edvne lie<\/strong>\u010d<\/strong>ebn\u00e9 postupy?<\/strong><\/p>\n

Mgr. Eva Holl\u00e1, PhD<\/p>\n

\u00davod<\/em>:<\/p>\n

Autorka sa v\u00a0predlo\u017eenej pr\u00e1ci zam\u00fd\u0161\u013ea nad opr\u00e1vnenos\u0165ou pou\u017e\u00edvania komplement\u00e1rnej a\u00a0alternat\u00edvnej lie\u010dby v\u00a0porovnan\u00ed so \u0161tandardnou medic\u00ednskou starostlivos\u0165ou. Pok\u00fasila sa n\u00e1js\u0165 v\u00a0dejinnom v\u00fdvoji lie\u010debn\u00fdch sn\u00e1h paralely so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou a\u00a0poukazuje na to, \u017ee model vz\u0165ahu medic\u00edny hlavn\u00e9ho pr\u00fadu a\u00a0alternat\u00edvnej medic\u00edny dan\u00e9ho historick\u00e9ho obdobia, ako opozi\u010dn\u00fd, tak aj integrat\u00edvny alebo paraleln\u00fd, existovali aj v\u00a0minulosti, niekedy dokonca s\u00fabe\u017ene. Prevaha jedn\u00e9ho nad in\u00fdmi z\u00e1visela sk\u00f4r od vyspelosti danej spolo\u010dnosti ako od in\u00fdch premenn\u00fdch. Uzatv\u00e1ra, \u017ee najv\u00fdhodnej\u0161\u00ed pre pacienta je model pluralistick\u00fd, pokia\u013e je dodr\u017ean\u00e1 z\u00e1kladn\u00e1 po\u017eiadavka hippokratovskej medic\u00edny \u2013 nil nocere.<\/em><\/p>\n

HIST\u00d3RIA<\/strong><\/em>:<\/p>\n

Hist\u00f3ria lie\u010denia chor\u00f4b ide ruka v ruke s pravidlami, ktor\u00e9 usmer\u0148uj\u00fa \u00e9tos pou\u017e\u00edvania lie\u010debn\u00fdch prostriedkov. Stru\u010dn\u00fd historick\u00fd preh\u013ead vz\u0165ahov \u201e\u0161tandardnej (\u0161kolskej) medic\u00edny\u201c reprezentuj\u00faci s\u00fa\u010dasn\u00e9 EBM[1]<\/a> po\u017eiadavky a \u017eivelnej lie\u010dite\u013eskej \u010dinnosti, reprezentuj\u00facej \u201eAlternat\u00edvnu medic\u00ednu\u201c, si nem\u00f4\u017ee n\u00e1rokova\u0165 na \u00faplnos\u0165 ale je vhodn\u00fd na ilustr\u00e1ciu faktu, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00fd stav je mo\u017en\u00e9 vystopova\u0165.<\/p>\n

STAROVEK<\/strong><\/p>\n

Starovek\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy o lie\u010den\u00ed s\u00fa z oblasti starovekej \u010c\u00edny, Indie, starovek\u00fdch \u0161t\u00e1tov Mezopot\u00e1mie, Egypta, Gr\u00e9cka a R\u00edma.<\/p>\n

Hippokrates <\/strong>(460 BC \u2013 370 BC) Pre na\u0161u kult\u00faru, ktor\u00e1 vy\u00fastila do s\u00fa\u010dasnej EMB, s\u00fa relevantn\u00e9 \u00fadaje hel\u00e9nskeho dedi\u010dstva zachovan\u00e9ho v hom\u00e9rskej medic\u00edne, ktor\u00e1 v starovekom Gr\u00e9cku vrchol\u00ed v Hippokratovi. Jeho kontroverzn\u00e9 rozsiahle dielo sa dnes pova\u017euje za v\u00fdsledok pr\u00e1ce viacer\u00fdch autorov. Vych\u00e1dzal z te\u00f3rie \u0161tyroch \u0161tiav (krv, \u010dierna \u017el\u010d, \u017elt\u00e1 \u017el\u010d a hlien), ktor\u00e9 maj\u00fa by\u0165 v harm\u00f3nii a ovplyv\u0148uje ich chlad teplo, vlhko a sucho. Pod\u013ea neho m\u00e1 by\u0165 lek\u00e1r pomocn\u00edkom pr\u00edrody (medicus curat, natura sanat),<\/em> ke\u010f nevie vylie\u010di\u0165, aspo\u0148 nem\u00e1 \u0161kodi\u0165 (nil nocere).<\/em> Z etick\u00e9ho h\u013eadiska \u017eiadal aby lek\u00e1r venoval v\u0161etky sily chor\u00e9mu, aby nepodal prostriedok ktor\u00fd by sp\u00f4sobil smr\u0165 alebo potrat, aby nezneu\u017eil pacienta v jeho chorobe a aby zachov\u00e1val lek\u00e1rske tajomstvo. Lek\u00e1r by nemal t\u00fa\u017ei\u0165 po peniazoch, mal by by\u0165 zdr\u017eanliv\u00fd a ma\u0165 dobr\u00fa poves\u0165.<\/p>\n

Aristoteles<\/strong>(384-322 BC): <\/strong>Antick\u00fd filozof, ktor\u00fd bol synom lek\u00e1ra a viacej sa venoval filozofii ako medic\u00edne. Jeho u\u010denie obsiahlo cel\u00fa gr\u00e9cku vedu a v\u00fdznamne ovplyvnilo v\u0161etk\u00fdch sl\u00e1vnych lek\u00e1rov v neskor\u0161\u00edch obdobiach, a\u017e do stredoveku. Na jeho filozofii vybudoval svoju filozofiu sv. Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd (web UPJS).<\/p>\n

Galenos<\/strong> (129 – 199) Bol \u010fal\u0161\u00edm antick\u00fdm velik\u00e1nom, po ktorom ostalo v\u00fdznamn\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 dedi\u010dstvo. Hippokratovu n\u00e1uku o \u0161tyroch \u0161\u0165av\u00e1ch, ktor\u00e9 maj\u00fa kombin\u00e1ciu dvoch prvotn\u00fdch kval\u00edt (tepl\u00e9 studen\u00e9, vlhk\u00e9 a such\u00e9) doplnil tromi druhmi pneumy: spritus animalis<\/em> so s\u00eddlom v mozgu, spiritus vitalis<\/em> so s\u00eddlom v srdci a spiritus naturalis<\/em> v pe\u010deni, ktor\u00e9 s\u00fa rozh\u00fdbavan\u00e9 silou dynamis<\/em>. Jeho medic\u00edna je medic\u00ednou humor\u00e1lnou a lek\u00e1r m\u00e1 by\u0165 pomocn\u00edkom pr\u00edrody. Preto jeho lie\u010dba[2]<\/a> za\u010d\u00edna \u017eivotospr\u00e1vnymi radami, dietetikou, cvi\u010deniami, vr\u00e1tane jazdenia na koni, ktor\u00e9mu prikladal obzvl\u00e1\u0161\u0165 ve\u013ek\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165 (Horn\u00e1\u010dek, 2005). Galenos veril, \u017ee najlep\u0161\u00ed lek\u00e1r je filozof, lebo aby \u201e poznal prirodzenos\u0165 tela, rozdiely v chorob\u00e1ch, sa treba cvi\u010di\u0165 v logike, na to aby vytrval pri usilovnom cvi\u010den\u00ed t\u00fdchto vec\u00ed treba poh\u0155da\u0165 peniazmi a usilova\u0165 sa o rozumnos\u0165. T\u00fdm zvl\u00e1dne v\u0161etky s\u00fa\u010dasti filozofie, logiku, fyziku i\u00a0etiku[3]<\/a> (Magistra Historia ).<\/p>\n

Chr\u00e1mov\u00e1 medic\u00edna. <\/strong>Naproti tejto, dne\u0161n\u00fdmi slovami povedan\u00e9, vedeckej medic\u00edne, ktor\u00e1 vy\u017eadovala usilovn\u00e9 dlhoro\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadium, st\u00e1la, mo\u017eno ako vplyv susedn\u00e9ho Egypta, tzv. chr\u00e1mov\u00e1 medic\u00edna, ku ktorej sa uchy\u013eovali chor\u00ed, ktor\u00ed nemali prostriedky na vzdelan\u00e9ho \u201evyu\u010den\u00e9ho\u201c lek\u00e1ra a predstavovala ak\u00e9si, povedan\u00e9 dne\u0161n\u00fdmi slovami, wellness pobyty, spojen\u00e9 s vz\u00fdvan\u00edm miestnych bo\u017estiev. Desiatky chr\u00e1mov zasv\u00e4ten\u00fdch Askl\u00e9piovi prich\u00fdlili mno\u017estvo chor\u00fdch, bez oh\u013eadu na ich bohatstvo alebo chudobu a prostredn\u00edctvom uzdravuj\u00facich v\u00edzi\u00ed a snov v \u0161peci\u00e1lnych sp\u00e1l\u0148ach (abaton) \u010di noc\u013eah\u00e1r\u0148ach, doch\u00e1dzalo k uzdravovaniu. Napom\u00e1hali tomu di\u00e9tne a \u017eivotospr\u00e1ve rady k\u0148azov. Platbou bol obetovan\u00fd koh\u00fat, pr\u00edpadne nejak\u00e9 vot\u00edvne dary, \u010di peniaze. V t\u00fdchto chr\u00e1moch neboli lek\u00e1ri ale k\u0148azi.<\/p>\n

Vz\u0165ah ve\u013ek\u00fdch \u201e\u0161tudovan\u00fdch\u201c lek\u00e1rov k t\u00fdmto chr\u00e1mov\u00fdm predstavite\u013eom, v dne\u0161nom slova zmysle, alternat\u00edvnej medic\u00edny, k\u0148azom – lie\u010dite\u013eom[4]<\/a> nebol antagonistick\u00fd. \u017dili ved\u013ea seba a navz\u00e1jom si nekonkurovali.<\/p>\n

STREDOVEK<\/strong><\/p>\n

V\u010dasn\u00fd stredovek predstavoval v\u00a0medic\u00edne zotrva\u010dnos\u0165 syst\u00e9mu starovek\u00fdch velik\u00e1nov, neskor\u0161iu stredovek\u00fa medic\u00ednu potom ovplyvnili hlavne moslimsk\u00ed u\u010denci, ktor\u00ed prekladali a odpisovali diela antick\u00fdch filozofov.<\/p>\n

Rhazes<\/strong> (854 \u2013 932) Al-Razi, Ab\u016bakbar Mohammad-e Zakariyy\u0101-ye R\u0101zi, Persk\u00fd polyhistor a sl\u00e1vny lek\u00e1r, autor obrovsk\u00e9ho a v\u00fdznamn\u00e9ho p\u00edsomn\u00e9ho diela. Venoval sa v\u00fdchove lek\u00e1rov v Bagdade a s\u00fa\u010dasne nekompromisne bojoval proti \u0161arlat\u00e1nom a ne\u0161tudovan\u00fdm doktorom, ktor\u00ed pobehovali po meste a pred\u00e1vali svoje prostriedky proti chorob\u00e1m. S\u00fa\u010dasne v\u0161ak upozor\u0148oval, \u017ee ani vy\u0161tudovan\u00ed lek\u00e1ri nemaj\u00fa odpovede na v\u0161etky ot\u00e1zky a preto po\u017eadoval neust\u00e1le celo\u017eivotn\u00e9 \u0161t\u00fadiu.\u00a0 Rozli\u0161oval medzi vylie\u010dite\u013en\u00fdmi a nevylie\u010dite\u013en\u00fdmi chorobami. Poukazoval na to, \u017ee v pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu rakoviny alebo lepry, by lek\u00e1r nemal lie\u010di\u0165, aby nebol obvinen\u00fd. \u013dutoval lek\u00e1rov, ktor\u00ed museli lie\u010di\u0165 z\u00e1mo\u017en\u00fdch pacientov, lebo t\u00ed \u010dasto nere\u0161pektovali ich dietetick\u00e9 alebo \u017eivotospr\u00e1vne rady. Lek\u00e1r musel lie\u010di\u0165 aj nepriate\u013eov. Tie\u017e po\u017eadoval zlo\u017eenie pr\u00edsahy, ktor\u00e1 podobne ako v Hippokratovej pr\u00edsahe zakazuje pod\u00e1va\u0165 usmrcuj\u00face pr\u00edpravky.<\/p>\n

Avicena<\/strong> \u2013 Ibn Sina (980-1037) \u010fal\u0161\u00ed sl\u00e1vny polyhistor a lek\u00e1r a autor tzv. islamsk\u00e9ho zlat\u00e9ho veku. Naz\u00fdva sa otcom modernej medic\u00edny, hlavne pre svoje dielo K\u00e1non medic\u00edny, ktor\u00fd sa stal lek\u00e1rskou bibliou, \u0161tandardnou lek\u00e1rskou u\u010debnicou, a\u017e do 18. storo\u010dia. Jeho medic\u00ednske texty boli nezvy\u010dajn\u00e9 v tom, \u017ee pokia\u013e zistil rozpor medzi Galenom a Aristotelov\u00fdm n\u00e1zorom o medic\u00ednskych z\u00e1le\u017eitostiach, uprednostnil Aristotela.<\/p>\n

Abulcasis<\/strong> Ab\u016b al-Q\u0101sim Khalaf ibn al-\u2018Abb\u0101s al-Zahr\u0101w\u012b Latinsky Abulcasis 936 \u2013 1013 moslim, \u017eij\u00faci v Andal\u00fazii. Venoval sa hlavne chirurgii, pop\u00edsal chirurgick\u00e9 in\u0161trumenty, op\u00edsal hemof\u00edliu a extrauter\u00ednne tehotenstvo a pod. Jeho knihy boli prekladan\u00e9 do latin\u010diny a roz\u0161\u00edrili sa v lek\u00e1rskych \u0161kol\u00e1ch 11. a 12. storo\u010dia po celej Eur\u00f3pe. Najm\u00e4 knihy v oblasti chirurgie znamenali to\u013eko \u010do Avicenove v internej medic\u00edne.<\/p>\n

Lek\u00e1rska revol\u00facia v 11 storo<\/strong>\u010d<\/strong>\u00ed.<\/strong> U\u010denci a\u00a0lek\u00e1ri v\u00a0ju\u017enom Taliansku, hlavne v\u00a0meste Salerno, za\u010dali \u0161tudova\u0165 a\u00a0u\u010di\u0165 starovek\u00e9 texty. Medzi najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie patrila lek\u00e1rska kniha naz\u00fdvan\u00e1\u00a0Articella. I\u0161lo o opakovane prepisovan\u00fd kompil\u00e1t antick\u00fdch gr\u00e9ckych a latinsk\u00fdch, ako aj neskor\u0161\u00edch arabsk\u00fdch textov. Z nej vych\u00e1dzala Salernsk\u00e1 \u0161kola Scuola medica Salernitana.<\/em><\/p>\n

Hildegarda von Bingen<\/strong> (1098 – 1179) \u201eSibyla z R\u00fdnu\u201c – nemeck\u00e1 bendikt\u00ednska mn\u00ed\u0161ka, polyhistorka, spisovate\u013eka, skladate\u013eka, filozofka, kres\u0165ansk\u00e1 mysti\u010dka a vizion\u00e1rka, a lie\u010dite\u013eka.<\/p>\n

Vo svojom diele Hildegarda rozprac\u00fava lek\u00e1rske a vedeck\u00e9 vz\u0165ahy medzi \u013eudsk\u00fdm mikrokozmom a makrokozmom vesm\u00edru, \u010dasto sa pri tom zameriava na vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy \u0161tyroch: „\u0161tyri prvky (ohe\u0148, vzduch, voda a zem), \u0161tyri ro\u010dn\u00e9 obdobia, \u0161tyri \u0161\u0165avy , \u0161tyri z\u00f3ny zeme a \u0161tyri hlavn\u00e9 vetry.“ Prostredn\u00edctvom \u010d\u00edtania lek\u00e1rskych kn\u00edh v bohatej kl\u00e1\u0161tornej kni\u017enici si osvojila z\u00e1kladn\u00fd r\u00e1mec humor\u00e1lnej te\u00f3rie z d\u00e1vnej medic\u00edny. Pod\u013ea svojich sk\u00fasenost\u00ed (a tie\u017e v\u00edzi\u00ed) ich obohatila o koncepciu vz\u00e1jomnej rovnov\u00e1hy, ktor\u00e1 bola hierarchick\u00e1 medzi \u0161tyrmi \u0161\u0165avami (tekutinami)\u00a0 – krv, hlien, \u010dierna \u017el\u010d a \u017elt\u00e1 \u017el\u010d. Krv a hlien zodpovedali nebesk\u00fdm prvkom, \u017eiare a vzduchu, teda vy\u0161\u0161\u00edm, nadraden\u00fdm, k\u00fdm \u017elt\u00e1 a \u010dierna \u017el\u010d zodpovedali pozemsk\u00fdm prvkom vody a zeme a mali by\u0165 vy\u0161\u0161\u00edm prvkom podriaden\u00e9. Hildegarda verila, \u017ee vznik chor\u00f4b spo\u010d\u00edva v nespr\u00e1vnej dominancii podriaden\u00fdch tekut\u00edn. Lie\u010dila v kl\u00e1\u0161tornej o\u0161etrovni zadarmo, ne\u0161t\u00edtila sa z\u00edskava\u0165 praktick\u00e9 sk\u00fasenosti od \u013eudov\u00fdch lie\u010dite\u013eov a miestnych bylink\u00e1riek, aj pochybnej povesti, najm\u00e4 v oblasti pestovania byl\u00edn v kl\u00e1\u0161tornej z\u00e1hrade (Wilhelm, 2018).<\/p>\n

Od 12. do 16. storo\u010dia bolo stredovek\u00e9 u\u010denie medic\u00edny zn\u00e1me ako\u00a0akademick\u00e1 medic\u00edna. Bola takmer v\u00fdlu\u010dne praktizovan\u00e1 kres\u0165ansk\u00fdmi mu\u017emi a\u00a0p\u00edsan\u00e1 v\u00a0latin\u010dine. I\u0161lo o vedu\u00a0pre vysok\u00fdch vzdelancov, u\u010den\u00fa na univerzit\u00e1ch a\u00a0zalo\u017een\u00fa na starovek\u00fdch spisov\u00a0Gr\u00e9kov a\u00a0stredovek\u00fdch arabsk\u00fdch lek\u00e1rov \u2013 najm\u00e4 Hippokrata, Galena, Rhazesa\u00a0 a\u00a0Avicennu. Znalos\u0165 tejto pr\u00edsne stredovekej medic\u00edny, postavenej na gr\u00e9ckych a\u00a0arabsk\u00fdch objavoch, ale vyvinutej gener\u00e1ciami stredovek\u00fdch u\u010dite\u013eov a\u00a0\u0161tudentov, bola\u00a0prevratn\u00e1\u00a0a\u00a0poznanie obsahu sa o\u010dak\u00e1valo od ka\u017ed\u00e9ho poriadneho lek\u00e1ra. Dokonca aj t\u00ed, ktor\u00ed neboli priamo zapojen\u00ed do medic\u00edny\u00a0(ako filozofi, pr\u00e1vnici, teol\u00f3govia), zapracov\u00e1vali jej znalosti\u00a0do svojich spisov<\/p>\n

Kl\u00e1\u0161tory<\/strong> sa rozv\u00edjali nielen ako duchovn\u00e9 centr\u00e1, ale aj centr\u00e1 intelektu\u00e1lneho u\u010denia a lek\u00e1rskej praxe. Miestnosti kl\u00e1\u0161torov boli izolovan\u00e9 a navrhnut\u00e9 tak, aby boli sebesta\u010dn\u00e9, \u010do od obyvate\u013eov kl\u00e1\u0161tora vy\u017eadovalo, aby vyr\u00e1bali svoje vlastn\u00e9 jedlo a tie\u017e sa starali o svojich chor\u00fdch. Pred rozvojom nemocn\u00edc nav\u0161tevovali chor\u00ed kl\u00e1\u0161tory aby na\u0161li pomoc. V kl\u00e1\u0161torn\u00fdch kni\u017eniciach boli skript\u00f3ri\u00e1, kde sa prekladali a odpisovali antick\u00ed klasick\u00ed u\u010denci.<\/p>\n

Mimo akademick\u00fdch kruhov sa o zdravie prost\u00e9ho \u013eudu starali lie\u010ditelia. Ich prax bola postaven\u00e1 na emp\u00edrii, pragmatizme, \u013eudovej trad\u00edcii a herbalizme.<\/p>\n

Lie\u010dite\u013estvo, ktor\u00e9 bolo na hranici \u013eudovej sk\u00fasenosti a \u201evedeckej\u201c medic\u00edny, bolo atrib\u00fatom stredovek\u00fdch kl\u00e1\u0161torov a\u00a0tak, ako v pr\u00edpade Hildegardy z\u00a0Bingenu, doch\u00e1dzalo k vz\u00e1jomn\u00e9mu ovplyv\u0148ovaniu \u017eivelnej, \u013eudovej a \u201evedeckej\u201c medic\u00edny.<\/p>\n

V stredoveku doch\u00e1dza v d\u00f4sledku roz\u0161irovania kres\u0165ansk\u00fdch cnost\u00ed, a zakladania kl\u00e1\u0161torov, k postupnej transform\u00e1ci\u00ed \u010dasti pohostinstiev, p\u00f4vodne ur\u010den\u00fdch p\u00fatnikom,\u00a0 na opatrovate\u013esk\u00e9 zariadenia. V niektor\u00fdch z nich poskytovali aj zdravotn\u00fa a nielen o\u0161etrovate\u013estvo \u2013 opatrovate\u013esk\u00fa starostlivos\u0165 (Watson, 2017). Vznikaj\u00fa stredovek\u00e9 nemocnice, pod gesciou cirkevn\u00fdch spolo\u010denstiev, kl\u00e1\u0161torov a nesk\u00f4r ich tie\u017e zakladali patr\u00f3ni, ktor\u00ed takto \u010dinili pok\u00e1nie (Watson, 2017)<\/p>\n

V tomto obdob\u00ed doch\u00e1dza k preh\u013abeniu antagonistick\u00fdch vz\u0165ahov lie\u010dite\u013eov a lek\u00e1rov, ktor\u00e9 vy\u00fastili v prenasledovan\u00ed bosoriek, pre podozrenie z obcovania s diablom a to sa prenieslo a\u017e do 18. storo\u010dia.<\/p>\n

NOVOVEK<\/strong><\/p>\n

Novovek v medic\u00edne neza\u010dal objaven\u00edm Ameriky na prelome 15. a 16. storo\u010dia, ale v 17. storo\u010d\u00ed Ren\u00e9 Descartesom (Cartesius<\/em> 1596-1650), ktor\u00fd o.i. postuloval z\u00e1sadu: Rozmanitos\u0165 vec\u00ed – \u010dast\u00ed celku \u2013 nie je v\u00fdsledkom kvalitat\u00edvnych zmien. Ich kvalitat\u00edvnu rozmanitos\u0165 ch\u00e1pe ako v\u00fdraz kvantitat\u00edvnej mnohotv\u00e1rnosti. Dekartizmus determinoval rozvoj vied prakticky a\u017e do objavenia te\u00f3rie relativity. Na jednej strane, jeho redukcionizmus ur\u010dite prispel rozvoju v\u0161etk\u00fdch vedn\u00fdch discipl\u00edn vr\u00e1tane medic\u00edny, na druhej strane zanedbanie syst\u00e9mov\u00e9ho pr\u00edstupu redukovalo v mysliach vtedaj\u0161\u00edch lek\u00e1rov telo na mechanick\u00fd stroj, \u010do pretrv\u00e1va dodnes. Celok nie je jednoduch\u00fdm s\u00fa\u010dtom jeho \u010dast\u00ed.\u00a0 Ako postuloval Bartalanffy, syst\u00e9m nie je jednoduch\u00fdm s\u00fa\u010dtom subsyst\u00e9mov.<\/p>\n

S\u00da<\/strong>\u010c<\/strong>ASNOS<\/strong>\u0164<\/strong><\/p>\n

S\u00fa\u010dasnos\u0165 je o.i. charakterizovan\u00e1 \u0161pecializ\u00e1ciou. Historick\u00e9 prepojenie filozofie a\u00a0vedy sa str\u00e1ca. Vedecko-technick\u00e1 revol\u00facia dala \u013eudstvu do r\u00fak za ostatn\u00fdch 150 \u2013 200 rokov neb\u00fdval\u00e9 mo\u017enosti. V d\u00f4sledku exponenci\u00e1lneho rozvoja \u010doraz sofistikovanej\u0161\u00edch technick\u00fdch prostriedkov, paralelne s obrovsk\u00fdmi diagnostick\u00fdmi a terapeutick\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami a zanedb\u00e1van\u00edm syst\u00e9mov\u00e9ho pr\u00edstupu, doch\u00e1dza k postupnej, ale zrete\u013enej dehumaniz\u00e1cii vz\u0165ahu lek\u00e1r \u2013 pacient. Ako \u201eantikartezi\u00e1nska\u201c reakcia sa za\u010d\u00edna, hlavne v te\u00f3rii, presadzova\u0165 v druhej polovici 20. storo\u010dia bio-psycho-socio-spiritu\u00e1lna paradigma, ktor\u00e1 akceptuje Bertalanffyho syst\u00e9mov\u00fa te\u00f3riu a odpor\u00fa\u010da sa ch\u00e1pa\u0165 chorobu ako v\u00fdslednicu p\u00f4sobenia v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto faktorov. V praxi sa v\u0161ak komplexn\u00e1 paradigma vn\u00edma iba ako postul\u00e1t, ktor\u00fd komplikuje diagnostiku a\u00a0lie\u010dbu (Bertalanffy), najm\u00e4 ak m\u00e1 lek\u00e1r limitovan\u00fd \u010das. Pacient sa tak dost\u00e1va do r\u00fak mno\u017estvu zdravotn\u00edckych \u0161pecialistov, ktor\u00ed lie\u010dia ka\u017ed\u00fd jednotliv\u00fd pr\u00edznak jeho ochorenia, pri\u010dom sa \u010dasto zanedb\u00e1va celkov\u00fd poh\u013ead na zdravie. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee v\u00a0praktickom vykon\u00e1van\u00ed lie\u010debnej \u010dinnosti prevl\u00e1da pozitivizmus.<\/p>\n

K dehumaniz\u00e1cii prispieva paradoxne aj faktor neg\u00e1cie paternalistick\u00e9ho pr\u00edstupu. Proklamovan\u00fd \u201epartnersk\u00fd\u201c pr\u00edstup lek\u00e1ra, ktor\u00fd by mal by\u0165 sprievodcom pacienta na jeho ceste za zdrav\u00edm a nie t\u00fdm, ktor\u00fd mu bude diktova\u0165 a naria\u010fova\u0165 \u010do sa m\u00e1 a \u010do sa nem\u00e1, sa nakoniec redukuje na podpis tla\u010diva o informovanom s\u00fahlase. Pacient sa v\u0161ak \u017eiadnych inform\u00e1ci\u00ed nedo\u010dk\u00e1 a ak, tak nanajv\u00fd\u0161 vo v\u0161eobecnej tla\u010denej podobe, vo forme zdravotno-v\u00fdchovn\u00e9ho let\u00e1ku. Lek\u00e1r ve\u013emi \u010dasto nezodvihne zrak od po\u010d\u00edta\u010da, v ktorom \u0161tuduje v\u00fdsledky laborat\u00f3rnych vy\u0161etren\u00ed a zobrazovac\u00edch met\u00f3d, aby nakoniec pacientovi nie\u010do predp\u00edsal, \u010di poradil pr\u00e1ve tak paternalisticky ako pred mnoh\u00fdmi rokmi. Paternalizmus musel v d\u00f4sledku demokratiz\u00e1cie spolo\u010dnosti legislat\u00edvne ust\u00fapi\u0165, vo vedom\u00ed lek\u00e1rov, ale hlavne pacientov, v\u0161ak pretrv\u00e1va. Na t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 \u010doraz \u010dastej\u0161ie reaguj\u00fa pacienti t\u00fdm, \u017ee unikaj\u00fa z prostredia klasickej medic\u00edny do paz\u00farov, \u010di n\u00e1ru\u010dia KAM[5]<\/a> (nehodiace \u0161krtnite), lebo tam nach\u00e1dzaj\u00fa to, \u010do im v dehumanizovanej technokraticky orientovanej medic\u00edne, ktor\u00e1 v\u0161ak re\u00e1lne zachra\u0148uje \u017eivoty, ch\u00fdba. Pocit, \u017ee s\u00fa \u010d\u00edslom v \u0161tatistike a \u017ee nie je zoh\u013eadnen\u00e1 ich individualita osobnosti ako \u013eud\u00ed \u010dasto kr\u00e1t prev\u00fd\u0161i istotu EBM.<\/p>\n

Vz\u0165ah \u0161tandardnej medic\u00ednskej starostlivosti ku komplement\u00e1rnej a alternat\u00edvnej medic\u00edne.<\/p>\n

Postoj medic\u00edny hlavn\u00e9ho pr\u00fadu (\u0160MS)[6]<\/a> ku tradi\u010dn\u00fdm lie\u010dite\u013esk\u00fdm syst\u00e9mom (KAM) je vo v\u00fdvoji. V technicky vyspelej\u0161\u00edch a demokratickej\u0161\u00edch krajin\u00e1ch, kde bol tlak verejnosti v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, ako v krajin\u00e1ch v\u00fdchodnej a strednej Eur\u00f3py, je tento postoj in\u00fd.<\/p>\n

Kaptchuk a spol (Ted J. Kaptchuk and Franklin G. Miller, 2005) tvrd\u00ed, \u017ee hlavn\u00fd pr\u00fad medic\u00edny v USA je od z\u00e1kladov odli\u0161n\u00fd od alternat\u00edvneho hlavne t\u00fdm, \u017ee sa zav\u00e4zuje diagnostikova\u0165 a lie\u010di\u0165 vo svetle s\u00fa\u010dasn\u00e9ho vedeck\u00e9ho poznania. Veda m\u00e1 snahu objavi\u0165 objekt\u00edvnu pravdu o\u00a0svete koncipovan\u00edm hypot\u00e9z a ich podrobovanie pr\u00edsnym experiment\u00e1lnym testom v\u00a0kontrolovan\u00fdch podmienkach. Vo vedeckom svete, poznanie sa poklad\u00e1 za omyln\u00e9 (klamliv\u00e9, nepresn\u00e9) a do\u010dasn\u00e9, otvoren\u00e9 ot\u00e1zkam, modifik\u00e1ci\u00e1m alebo popretiu v z\u00e1vislosti od v\u00fdsledkov experimentu. \u00c9tos kontrolovan\u00fdch experimentov a omylnosti robia vedu progres\u00edvnou. Poznanie v medic\u00edne je pova\u017eovan\u00e9 za najd\u00f4veryhodnej\u0161ie ak je podlo\u017een\u00e9 kontrolovan\u00fdmi experimentmi, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa matematick\u00fa interpret\u00e1ciu a jednozna\u010dn\u00fd metodologick\u00fd pr\u00edstup. Ako ka\u017ed\u00e1 veda tak i medic\u00edna sa stavia skepticky k ojedinel\u00fdm, alebo jednoduch\u00fdm praktick\u00fdm sk\u00fasenostiam. To, \u010do je pozorovan\u00e9 v ka\u017edodenn\u00fdch podmienkach, nem\u00f4\u017ee by\u0165 nato\u013eko d\u00f4veryhodn\u00e9 ako to, \u010do bolo pozorovan\u00e9 po\u010das presne definovan\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa merate\u013en\u00e9 a replikovate\u013en\u00e9. P\u00f4vodn\u00e9 poznanie o \u00fa\u010dinnosti tej \u2013 ktorej lie\u010debnej met\u00f3dy v biomedicne neust\u00e1le ohrozuj\u00fa skreslenia vonkaj\u0161\u00edmi faktormi (spont\u00e1nne remisie, prirodzen\u00fd priebeh, placebo efekt).<\/p>\n

Alternat\u00edvnu a komplement\u00e1rnu medic\u00ednu pova\u017euje Kaptchuk za heterog\u00e9nnu skupinu r\u00f4znorod\u00fdch medic\u00ednskych n\u00e1zorov, presved\u010den\u00ed a postupov lie\u010denia, ktor\u00e9 v\u0161ak maj\u00fa ak\u00fdsi spolo\u010dn\u00fd prienik. V\u00e4\u010d\u0161ina predstavite\u013eov KAM tvrd\u00ed, \u017ee pou\u017e\u00edva teoretick\u00e9 a racion\u00e1lne pon\u00edmanie sveta overen\u00e9 be\u017enou \u013eudskou sk\u00fasenos\u0165ou. V mnoh\u00fdch smeroch je pozorovate\u013en\u00e1 siln\u00e1 v\u00e4zba medzi u\u010den\u00edm a uctievan\u00fdm zakladate\u013eom (D.D. Palmer \u2013 chiropraxia, S. Hahneman \u2013 homeopatia), alebo k\u00e1nonick\u00fdm textom (kniha vn\u00fatornej medic\u00edny \u017dlt\u00e9ho cis\u00e1ra v akupunkt\u00fare, Charaka Samitha v ajurv\u00e9de) a pomal\u00e9ho prib\u00fadania sk\u00fasenost\u00ed a interpret\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 prirodzene umoc\u0148uj\u00fa alebo zavrhuj\u00fa p\u00f4vodn\u00e9 zdroje. Toto pnutie medzi zlat\u00fdm vekom tej-ktorej alternat\u00edvnej \u0161koly a n\u00e1slednou akumul\u00e1ciou poznatkov a sk\u00fasenost\u00ed vytv\u00e1ra syst\u00e9m, ktor\u00fd zachov\u00e1va, alebo nanovo formuluje syst\u00e9m t\u00e9z. Alternat\u00edvna medic\u00edna nie je statick\u00e1. V \u010d\u00ednskej medic\u00edne sa do liekopisu postupne prid\u00e1vali v dynastii Tang arabsk\u00e9 byliny a v priebehu 18. storo\u010dia byliny z americk\u00e9ho kontinentu, s\u00fa\u010dasn\u00ed praktici tradi\u010dnej \u010d\u00ednskej medic\u00edny na z\u00e1pade inkorporuj\u00fa do u\u010denia met\u00f3dy z\u00e1padnej psychol\u00f3gie a eur\u00f3pske byliny. Zmeny s\u00fa v\u0161ak pomal\u00e9, nerovnomern\u00e9 a nevypo\u010d\u00edtate\u013en\u00e9. KAM nem\u00e1 strach zo syst\u00e9movej chyby, lebo stoj\u00ed na tom, \u017ee jednoduch\u00e9 pozorovanie a sk\u00fasenos\u0165 potvrdzuj\u00fa, pr\u00edpadne rozv\u00edjaj\u00fa uzn\u00e1van\u00fa te\u00f3ria a postupy uzdravovania. EBM ned\u00e1va odpove\u010f na to pre\u010do okraje krivky norm\u00e1lneho rozlo\u017eenia pacientov v\u00a0experiment\u00e1lnej skupine nereaguj\u00fa na \u0161tatisticky potvrden\u00fa lie\u010dbu. \u201eNespochybnite\u013en\u00e9 svedectvo\u201c sa pova\u017euje za akceptovate\u013en\u00fd d\u00f4kaz \u00fa\u010dinku lie\u010dby a \u00fastne podan\u00e1 kazuistika je pova\u017eovan\u00e1 za autentick\u00fa. Alternat\u00edvna medic\u00edna nerob\u00ed hranicu medzi subjekt\u00edvnym a objekt\u00edvnym d\u00f4kazom. Na rozdiel od objekt\u00edvnej nestrannosti analytick\u00fdch met\u00f3d je pozit\u00edvne hodnoten\u00e1 okam\u017eit\u00e1 osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165. Tu m\u00f4\u017eeme zacitova\u0165 z\u00a0u\u010debnice Karla Lewitta o\u00a0vy\u0161etrovan\u00ed dotykom: \u201e…na\u0161\u00edm dotekem vyvol\u00e1vame p<\/em>\u0159<\/em>i palpaci v\u017edy reakci nemocn\u00e9ho, kterou registrujeme a\u00a0tak doch\u00e1dz\u00ed z\u00e1konite ke zp<\/em>\u011b<\/em>tn\u00e9 vazb<\/em>\u011b<\/em> s\u00a0nemocn\u00fdm, tj medzi individu\u00e1ln\u00ed soustavou terapeuta a\u00a0pacienta. Jde o\u00a0nesm\u00edrn<\/em>\u011b<\/em> cennou diagnostickou i\u00a0terapeutickou vazbu, kterou ov\u0161em reprodukovat nelze a\u00a0ov\u0161em tak\u00e9 ne registrovat pomoc\u00ed technick\u00fdch p<\/em>\u0159<\/em>\u00edstroj<\/em>\u016f<\/em>. Jako zdroj informac\u00ed nelze si nic dokonalej\u0161\u00edho p<\/em>\u0159<\/em>edstavit, av\u0161ak pr\u00e1v<\/em>\u011b<\/em> nemo\u017enost reprodukce je poci<\/em>\u0165<\/em>ov\u00e1na jako z\u00e1vada vzhledem k \u201esubjekt\u00edvnosti\u201c informace. Dost\u00e1vame se tak do absurdn\u00ed situace, kdy metoda, kter\u00e1 d\u00e1v\u00e1 nejbohat\u0161\u00ed informace, je stigmatizov\u00e1na jako \u201esubjektivn\u00ed\u201c, a\u00a0proto jako nev<\/em>\u011b<\/em>deck\u00e1, zat\u00edmco ve\u0161ker\u00e1 technika, p<\/em>\u0159<\/em>inejlep\u0161\u00edm jen uboh\u00ed kopie mozku a\u00a0citliv\u00fdch rukou, je pokl\u00e1dd\u00e1na za \u201ev<\/em>\u011b<\/em>deckou\u201c <\/em>(Lewitt, 2003).<\/p>\n

V KAM b\u00fdva \u010dasto za podstatu pozorovan\u00fdch zmien v zdrav\u00ed i chorobe pova\u017eovan\u00e1 ak\u00e1si, pre pr\u00edrodn\u00e9 vedy, nedetegovate\u013en\u00e1 \u017eivotn\u00e1 sila (pr\u00e1na v ajurv\u00e9de, vn\u00fatorn\u00fd lek\u00e1r v chiropraxii, \u010dchi v \u010d\u00ednskej medic\u00edne), ktor\u00e1 bola do 18. storo\u010dia s\u00fa\u010das\u0165ou \u0160MS ako vis<\/em> vitalis<\/em>. Niektor\u00e9 KAM \u0161koly sa otvorene hl\u00e1sia k nadprirodzen\u00fdm sil\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa pripisovan\u00e9 objektom, \u013eu\u010fom alebo miestam (kry\u0161t\u00e1ly, amulety, jasnovidectvo, posv\u00e4tn\u00e9 miesta, stromy. pramene…) Niektor\u00ed KAM praktici pripisuj\u00fa neobmedzen\u00e9 lie\u010div\u00e9 schopnosti mysli, in\u00ed prisahaj\u00fa na \u0161peci\u00e1lny \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl\u00a0 (vegetari\u00e1ni, makrobiotici), ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu na prv\u00fd poh\u013ead kore\u0161pondova\u0165 so s\u00fa\u010dasn\u00fdm biomedic\u00ednskym rozvojom v psychol\u00f3gii, vede o v\u00fd\u017eive a \u017eivotnom \u0161t\u00fdle. Na rozdiel od neho v\u0161ak zotrv\u00e1vaj\u00fa na zrete\u013ene romantizuj\u00facej, zv\u00e4\u010d\u0161a simplexnej interpret\u00e1cii prirodzen\u00fdch sp\u00f4sobov lie\u010denia, ktor\u00e9 s\u00fa hlavn\u00e9mu pr\u00fadu \u0160MS cudzie.<\/p>\n

Kaptchuk analyzuje vz\u0165ah \u0160MS a KAM v podmienkach USA, ktor\u00e9 mo\u017eno pokojne vztiahnu\u0165 aj na na\u0161e geografick\u00e9 podmienky. Rozozn\u00e1va tri modely: model opoz\u00edcie, model integr\u00e1cie, a model pluralistick\u00fd.<\/p>\n

OPOZI<\/strong>\u010cN\u00dd MODEL<\/strong><\/p>\n

Namiesto \u00faprimnej debaty, karikat\u00fara. Kaptchuk cituje nevyberav\u00e9 sp\u00f4soby argument\u00e1cie medzi z\u00e1stancami chiropraxie a predstavite\u013emi vtedaj\u0161ieho establishmentu na str\u00e1nkach\u00a0 The Journal of the American Medical Association <\/em>v 1925 roku. Protichodn\u00e9 n\u00e1zory z oboch t\u00e1borov je \u0165a\u017ek\u00e9 ak nie nemo\u017en\u00e9 separova\u0165 od zjavn\u00fdch finan\u010dn\u00fdch a osobn\u00fdch pohn\u00fatok. Ka\u017ed\u00e1 strana deklarovala nezi\u0161tn\u00fd z\u00e1ujem o pacienta a videla pok\u00fatny \u00famysel v spr\u00e1van\u00ed druhej strany. V prostred\u00ed vz\u00e1jomn\u00e9ho obvi\u0148ovania a nen\u00e1visti sa dostal pacient medzi dva ohne a ostala mu iba ned\u00f4vera, hnev, zm\u00e4tok a sk\u013e\u00fa\u010denos\u0165, pri\u010dom pre jeho samotn\u00fa vo\u013ebu ostal iba v\u00fdsmech.<\/p>\n

Tento model v z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch stroskotal zo sociologick\u00fdch, pr\u00e1vnych a etick\u00fdch d\u00f4vodov. (V USA s\u00fa chiropraktici licentovan\u00ed a v mnoh\u00fdch \u0161t\u00e1toch USA aj uznan\u00ed poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Podobne aj akupunkturisti a naturopati.). Na Slovensku je \u017eia\u013e tento model st\u00e1le prevl\u00e1daj\u00faci. D\u00f4kazom toho je aj \u0161t\u00fadia publikovan\u00e1 Sou\u010dkom a Hofreitrom (Ivan Sou\u010dek a Roman Hofreiter, 2017), kde sa v\u00a0r\u00e1mci v\u00fdskumu objavila KAM v\u00a0dvoch ot\u00e1zkach. V\u00a0prvej z\u00a0nich sa sledoval s\u00fahlas respondentov s\u00a0nasleduj\u00facim v\u00fdrokom: \u201eAlternat\u00edvna medic\u00edna poskytuje lep\u0161iu pomoc pri zdravotn\u00fdch probl\u00e9moch ako ofici\u00e1lna medic\u00edna. \u201e Uveden\u00e1 ot\u00e1zka je polo\u017een\u00e1 konfronta\u010dne a\u00a0\u010dierno-bielo. Respondenta nav\u00e1dza rozhodn\u00fa\u0165 sa len pre jednu. Je to vyjadren\u00edm toho, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 vn\u00edma vz\u0165ah KAM k\u00a0hlavn\u00e9mu pr\u00fadu pol\u00e1rne.<\/p>\n

INTEGRA<\/strong>\u010cN\u00dd <\/strong>MODEL <\/strong><\/p>\n

Tento je mo\u017en\u00e9 rozdeli\u0165 na dva z\u00e1kladn\u00e9 podtypy: Prv\u00fd predstavuje snahu \u0160MS \u201epohlti\u0165\u201c KAM. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee st\u00e1le viacej pacientov napriek fungovaniu opozi\u010dn\u00e9ho modelu, ale hlavne v\u010faka strate paternalizmu \u0160MS, nav\u0161tevovalo lie\u010dite\u013eov KAM. V roku 2008 zverejnil NIH v USA \u0161tatistiku, kde 4 z 10 dospel\u00fdch vyu\u017eili posledn\u00fdch 12 mesiacov pomoc alternat\u00edvnej medic\u00edny (Patricia M. Barnes and Barbara Bloom, 2008), To viedlo poskytovate\u013eov \u0161tandardnej medic\u00ednskej starostlivosti k snahe po implement\u00e1cii niektor\u00fdch komplement\u00e1rnych medic\u00ednskych prakt\u00edk. Tieto za\u010d\u00ednaj\u00fa vytv\u00e1ra\u0165 \u201epatient-friendly\u201c zdravotn\u00fa starostlivos\u0165, ktor\u00e1 pon\u00faka nejak\u00fa formu, aj ke\u010f zfu\u0161ovanej, alternat\u00edvnej medic\u00edny. Z\u00e1stancovia modelu integr\u00e1cie argumentuj\u00fa holistick\u00fdm pr\u00edstupom, paradigmou bio-psycho-socio spiritu\u00e1lnej medic\u00edny a pon\u00fakaj\u00fa kombin\u00e1ciu \u0160MS a KAM pr\u00edstupov. Napriek dobre znej\u00facej r\u00e9torike, integrat\u00edvny model neobn\u00e1\u0161a ucelen\u00fa medic\u00ednsku koncepciu. Filozofick\u00e9, epistemiologick\u00e9 a praktick\u00e9 rozdiely v syst\u00e9me \u0161kolskej a alternat\u00edvnej medic\u00edny sa vzpieraj\u00fa koherentnej integr\u00e1cii. Nemaj\u00fa spolo\u010dn\u00fd medic\u00ednsky jazyk pre diagnostiku a lie\u010dbu, ktor\u00e1 by zahrnula ako jeden tak druh\u00fd pr\u00edstup a integrovala ako biomedic\u00ednske tak r\u00f4zne alternat\u00edvne met\u00f3dy diagnostiky a lie\u010dby ako rovnocenn\u00e9. V r\u00e1mci integrat\u00edvnej praxe, diagnostika a hlavne lie\u010dba v medziach medic\u00edny zalo\u017eenej na d\u00f4kazoch s\u00fa ve\u013emi nejasn\u00e9. Terapia by sa opierala od predpisu z kanonick\u00fdch textov cez ojedinel\u00e9 kazuistiky, pozorovacie \u0161t\u00fadie a\u017e k randomizovan\u00fdm \u0161t\u00fadi\u00e1m. Teda integrat\u00edvny praktik nebude schopn\u00fd poda\u0165 pacientovi racion\u00e1lne od\u00f4vodnenie terapeutick\u00fdch mo\u017enost\u00ed. Efekt kombin\u00e1cie terapii je v drvivom pr\u00edpade nezn\u00e1my. Model integr\u00e1cie s\u013eubuje, \u017ee pacientovi bude pon\u00faknut\u00e9 najlep\u0161ie z obidvoch svetov, ale nes\u013eubuje, \u017ee bude zachovan\u00e1 ich integrita. Projekt integr\u00e1cie nasto\u013euje ot\u00e1zky, ktor\u00e9 s\u00fa \u0165a\u017eko zodpovedate\u013en\u00e9. Ak\u00e9 kateg\u00f3rie ochoren\u00ed pou\u017ei\u0165: biomedic\u00ednske alebo tie ktor\u00e9 pou\u017e\u00edva slovn\u00edk ajurv\u00e9dskej medic\u00edny (pita, vita, kapha)? \u010co m\u00e1 tvori\u0165 z\u00e1klad d\u00f4kazu: randomizovan\u00e1 kontrolovan\u00e1 \u0161t\u00fadia a pochopenie patofyziol\u00f3gie, priebeh akupunkt\u00farnych meridi\u00e1nov alebo uznanie \u00fa\u010dinku vitam\u00ednu C za hranicu s\u00fa\u010dasnej vedy? \u010c\u00ed sveton\u00e1zor je vyjadren\u00fd v \u201eintegrovanej medic\u00edne\u201c? \u010c\u00ed sveton\u00e1zor je, naopak, vyl\u00fa\u010den\u00fd? Bude integrovan\u00e1 medic\u00edna akceptova\u0165 lie\u010div\u00e9 spevy navajsk\u00fdch indi\u00e1nov v newyorskej nemocnici alebo kry\u0161t\u00e1ly a pyram\u00eddy v akademickom centre?. <\/em>Na akom princ\u00edpe sa rozhodne medzi sveton\u00e1zorom a \u0161tandardn\u00fdm d\u00f4kazom? M\u00f4\u017ee sa integrovan\u00e1 terapia sta\u0165 nie\u010d\u00edm harmonizuj\u00facim v disharm\u00f3nii r\u00f4znych perspekt\u00edv? Je vytv\u00e1ranie integrovanej medic\u00edny nie\u010do ako formovanie samostatn\u00e9ho svetov\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva, kde s\u00fa v\u0161etky odtiene a rozdielnosti v dlhej trad\u00edcii ignorovan\u00e9 \u00a0(Ted J. Kaptchuk and Franklin G. Miller, 2005)?<\/p>\n

\u0160tandardy poskytovania takejto medic\u00edny by museli obsiahnu\u0165 nes\u00favisl\u00fa a neudr\u017eate\u013en\u00fa dvojakos\u0165 s ve\u013emi pr\u00edsnymi krit\u00e9riami valid\u00e1cie na jednej strane ale chab\u00fdmi \u010d\u00edslami na strane druhej. Tak\u00fdto postoj by asi z h\u013eadiska s\u00fa\u010dasn\u00fdch etick\u00fdch po\u017eiadaviek, bol falo\u0161n\u00fd. Napriek snahe potvrdi\u0165 KAM s\u00fa\u010dasn\u00fdmi po\u017eiadavkami na EBM, nem\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ina z nich rekon\u0161truovan\u00e1 na vedeck\u00fdch z\u00e1kladoch a s\u00fa\u010dasne osta\u0165 vern\u00e1 svojim epistemiologick\u00fdm v\u00fdsad\u00e1m, ku ktor\u00fdm napr. patr\u00ed. mimozmyslov\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 pri vy\u0161etrovan\u00ed, pr\u00e1ca s nadprirodzenom a pod. C.S. Lewis k\u00a0tomu hovor\u00ed: \u201eVeda pracuje s\u00a0experimentmi. V\u00a0nich sleduje ako sa veci dej\u00fa. Ka\u017ed\u00e9 vedeck\u00e9 stanovisko, neh<\/em>\u013e<\/em>adiac na jeho komplikovanos<\/em>\u0165<\/em>, v\u00a0skuto<\/em>\u010d<\/em>nosti zaznamen\u00e1 nie<\/em>\u010d<\/em>o tak\u00e9to: Pozer\u00e1m sa <\/em>\u010f<\/em>alekoh<\/em>\u013e<\/em>adom na t\u00fa a\u00a0t\u00fa <\/em>\u010d<\/em>as<\/em>\u0165<\/em> oblohy 15. janu\u00e1ra o\u00a002:20 hodine a\u00a0vid\u00edm toto a\u00a0toto\u201c. Nehovor\u00edm ni<\/em>\u010d<\/em> proti vede. Kon\u0161tatujem iba to, <\/em>\u010d<\/em>o je n\u00e1pl<\/em>\u0148<\/em>ou vedy. Pre<\/em>\u010d<\/em>o sa v\u0161ak nie<\/em>\u010d<\/em>o udeje a\u00a0<\/em>\u010d<\/em>i je nie<\/em>\u010d<\/em>o za t\u00fdm, nie<\/em>\u010d<\/em>o in\u00e9ho druhu, to nepatr\u00ed do probl\u00e9mov, ktor\u00e9 rie\u0161i veda <\/em>(Applegate, 2018).<\/p>\n

Integrovanos\u0165 podkop\u00e1va nie len mravn\u00e9 z\u00e1klady KAM ale tie\u017e biomedic\u00edny.Ako opozi\u010dn\u00fd tak aj integrovan\u00fd model je vo svete ve\u013emi \u010dasto motivovan\u00fd ekonomicky. N\u00e1rast z\u00e1ujmu o KAM je rovnako hrozbou ako aj \u0161ancou. Na integrovan\u00fd model m\u00f4\u017eeme nazera\u0165 ako na nemor\u00e1lne[7]<\/a> udr\u017eanie lojality pacienta. Je dobr\u00fd na zv\u00fd\u0161enie svojho podielu na trhu v konkuren\u010dnom prostred\u00ed ako aj na obdr\u017eanie priamych platieb nez\u00e1visle na platb\u00e1ch pois\u0165ovn\u00ed. Ekonomika m\u00f4\u017ee \u013eahko zakry\u0165 nekompatibilitu na \u00farovni filozofickej, praktickej\u00a0 lebo etickej.<\/p>\n

Vid\u00edme to aj dnes u\u00a0n\u00e1s v\u00a0dvoch podob\u00e1ch. Na jednej strane \u0160MS preber\u00e1 a\u00a0modifikuje niektor\u00e9 alternat\u00edvne postupy napr. v podobe \u201elek\u00e1rskej akupunkt\u00fary\u201c (elektropunkt\u00fara, EAV), \u201elek\u00e1rskej homeopatie\u201c a\u00a0na druhej strane aby niektor\u00e9 alternat\u00edvne \u0161koly z\u00edskali v\u00e1\u017enos\u0165, pou\u017e\u00edvaj\u00fa metodiky s\u00fa\u010dasnej biomedic\u00edny (farmakopunkt\u00fara, evidence based acupuncture).<\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

PLURALITN\u00dd MODEL,<\/u><\/strong><\/p>\n

presadzuje toleranciu a\/alebo spolupr\u00e1cu medzi \u0160MS a KAM. Tento model si je vedom\u00fd nepremostite\u013en\u00fdch epistemiologick\u00fdch rozdielov v met\u00f3dach v\u00fdvoja medic\u00ednskeho poznania, rozdielov v hodnoten\u00ed v\u00fdsledkov lie\u010dby, ale uzn\u00e1va, \u017ee obe m\u00f4\u017eu pacientovi pon\u00faknu\u0165 mo\u017enos\u0165 klinicky cennej pomoci v r\u00e1mci jeho informovan\u00e9ho rozhodnutia, zalo\u017een\u00e9ho na jeho vlastn\u00fdch preferenci\u00e1ch a osobnom hodnotovom syst\u00e9me. Pokia\u013e bude zalo\u017een\u00fd vz\u0165ah medzi biomedic\u00ednou a alternat\u00edvnou medic\u00ednou postaven\u00fd na etick\u00fdch princ\u00edpoch, vyhne sa n\u00e1strah\u00e1m predch\u00e1dzaj\u00facich dvoch op\u00edsan\u00fdch modelov.<\/p>\n

V pluralistickom modeli nemaj\u00fa miesto relativistick\u00e9 postoje, pri ktor\u00fdch je posudzovanie efekt\u00edvnosti a etick\u00fdch noriem vlastn\u00e9 len pre jeden konkr\u00e9tny medic\u00ednsky syst\u00e9m, ale vy\u00fas\u0165uje do interferencie postupov kde KAM je aspo\u0148 tak pou\u017eite\u013en\u00e1 ako \u0160MS. Pluralizmus je konzistentn\u00fd s biomedic\u00ednskymi \u0161tandardmi hodnotenia objekt\u00edvnej \u00fa\u010dinnosti a univerz\u00e1lnymi etick\u00fdmi princ\u00edpmi re\u0161pektovania pacientovej auton\u00f3mie a v\u00fdberu lie\u010dby. Pri v\u00fdbere pre konkr\u00e9tneho pacienta sa prihliada na hodnotenie pomeru \u00fa\u017eitku vo\u010di riziku. Okrem toho, pluralistick\u00fd model nevy\u017eaduje \u017eiadne kompromisy v etick\u00fdch \u0161tandardoch. Hodnotenie pomeru rizika a \u00fa\u010dinnosti lie\u010dby v \u0160MS zabezpe\u010duj\u00fa vedeck\u00e9 d\u00f4kazy. Napr\u00edklad: Pri \u017eivot ohrozuj\u00facej rakovine je rozumn\u00e9 uprednostni\u0165 chirurgick\u00fd z\u00e1krok alebo chemoterapiu pred homeopatiou. Aj ke\u010f kompetentn\u00fd dospel\u00fd m\u00e1 slobodu odmietnu\u0165 konven\u010dn\u00fa lie\u010dbu a vybra\u0165 si homeopatik\u00e1, lek\u00e1r je povinn\u00fd mu d\u00f4razne odporu\u010di\u0165 konven\u010dn\u00fa lie\u010dbu a argumentova\u0165 proti KAM. Lek\u00e1ri aj praktici KAM by mali vies\u0165 pacientov tak ,aby sa vyhli nezvratn\u00fdm po\u0161kodeniam zdravia. Ak pacient nie je v ohrozen\u00ed zdravia a pravdepodobnos\u0165 po\u0161kodenia je ve\u013emi mal\u00e1, je viacej priestoru pre umo\u017enenie nekonven\u010dn\u00fdch lie\u010debn\u00fdch postupov. Bude v\u0161ak treba na\u010falej sk\u00fama\u0165 pozit\u00edvny aj negat\u00edvny aspekt kombin\u00e1cie konven\u010dnej a alternat\u00edvnej medic\u00edny. Z biomedic\u00ednskeho poh\u013eadu, pluralizmus vy\u017eaduje potrebu otvori\u0165 sa a pokra\u010dova\u0165 vo v\u00fdskume. Infra\u0161trukt\u00fara v\u00fdskumu biomedic\u00edny by mala poskytn\u00fa\u0165 viac d\u00f4kazov o mo\u017enej efekt\u00edvnosti ,ne\u017eiad\u00facich \u00fa\u010dinkoch a dopadoch KAM. Pluralizmus podnecuje spolupr\u00e1cu medzi v\u00fdskumn\u00edkmi a KAM praktikmi, ktor\u00ed chc\u00fa participova\u0165 na v\u00fdskume. Pluralizmus taktie\u017e m\u00f4\u017ee povzbudzova\u0165 diskusie vo vn\u00fatri pseudojednotnej alternat\u00edvnej society, ktor\u00e1 v boji proti spolo\u010dn\u00e9mu nepriate\u013eovi \u2013 hlavn\u00e9mu pr\u00fadu, medic\u00ednskemu establi\u0161mentu \u2013 \u010dasto maskuje vlastn\u00e9 diskrepancie.<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00e9 odli\u0161nosti medzi ofici\u00e1lnou medic\u00ednou a KAM medic\u00ednou nevylu\u010duj\u00fa v\u00fdhody reflektuj\u00facich n\u00e1zorov a produkt\u00edvnej spolupr\u00e1ce. Napr\u00edklad ke\u010f KAM pou\u017eije techniky a \u00fadaje z vedeck\u00fdch \u0161t\u00fadii. Vskutku ve\u013ea herbalistov a pacientov \u010derp\u00e1 v\u00fdhody z nov\u00fdch poznatkov o ne\u017eiad\u00facich \u00fa\u010dinkoch niektor\u00fdch byl\u00edn, potenci\u00e1lnych interakci\u00ed liekov a byl\u00edn, odhalenia kontamin\u00e1cii bylinn\u00fdch produktov z \u00c1zie. Vitam\u00edny a v\u00fd\u017eivov\u00e9 doplnky u\u017e d\u00e1vno prekro\u010dili hranicu hlavn\u00e9ho pr\u00fadu medic\u00edny. Biomedic\u00edna naopak tie\u017e \u010derp\u00e1 z tradi\u010dn\u00fdch komplement\u00e1rno-alternat\u00edvnych syst\u00e9mov (nitroglycer\u00edn od homeopatov, funk\u010dn\u00e1 medic\u00edna pohybov\u00fdch s\u00fastav od chiropraxie, a<\/em>rtemisinin – <\/em>antimalarikum a\u00a0transgelin 12 na lie\u010dbu astmy z tradi\u010dnej \u010d\u00ednskej medic\u00edny, d\u00f4le\u017eitos\u0165 v\u00fd\u017eivy a stravovania pre zdravie). Vedie\u0165 o siln\u00fdch pilieroch jednotliv\u00fdch pr\u00edstupov m\u00f4\u017ee prospieva\u0165 du\u00e1lnym pr\u00fadom v medic\u00edne ba dokonca prispieva\u0165 k zlep\u0161eniu zdravotnej starostlivosti. Na d\u00f4va\u017eok, pluralistick\u00fd model pon\u00faka v\u00fdhody s\u00fa\u0165a\u017eenia a sebareflexie, kde sa v ka\u017edom syst\u00e9me umoc\u0148uje to dobr\u00e9 a slabiny s\u00fa \u013eah\u0161ie postrehnute\u013en\u00e9.<\/p>\n

Pluralizmus m\u00f4\u017ee zlep\u0161i\u0165 komunik\u00e1ciu medzi poskytovate\u013emi zdravotnej starostlivosti a pacientmi. V r\u00e1mci pluralistickej koncepcie by lek\u00e1ri mali akceptova\u0165 zodpovedn\u00fa diskusiu o informovan\u00ed pacienta a mo\u017enostiach pou\u017ei\u0165 KAM. Tak\u00fdto rovnocenn\u00fd vz\u0165ah ubezpe\u010d\u00ed pacienta, \u017ee je jeho snaha a\u00a0kone\u010dne aj rozhodnutie h\u013eada\u0165 aj alternat\u00edvy (alebo postupy hlavnej medic\u00edny) legit\u00edmna, \u010do napom\u00e1ha komunik\u00e1cii medzi pacientom a lek\u00e1rom. Pluralizmus taktie\u017e prispieva k tomu, \u017ee ako lek\u00e1ri tak aj poskytovatelia alternat\u00edvnej medic\u00edny bud\u00fa vzdelan\u00ed v in\u00fdch medic\u00ednskych syst\u00e9moch a bud\u00fa schopn\u00ed poskytn\u00fa\u0165 erudovan\u00fa a kritick\u00fa sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu \u010di koordin\u00e1ciu medzi syst\u00e9mami.<\/p>\n

Za ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd faktor pova\u017eujeme \u017ee pluralizmus tie\u017e podpor\u00ed du\u00e1lne vzdelan\u00fdch a tr\u00e9novan\u00fdch odborn\u00edkov poskytovate\u013eov zdravotnej starostlivosti, ktor\u00ed bud\u00fa d\u00f4kladne vzdelan\u00ed v oboch smeroch, ako je to vidie\u0165 v\u00a0onkologickej pr\u00e1ci Dr. Yair Maimona (Maimon, 2018) . Tak\u00fdto odborn\u00edci m\u00f4\u017eu p\u00f4sobi\u0165 ako poradcovia klinick\u00fdch \u0161pecialistov a m\u00f4\u017eu by\u0165 kult\u00farnym a vzdel\u00e1vac\u00edm mostom medzi dvoma svetmi.<\/p>\n

V tomto syst\u00e9me je tie\u017e mo\u017en\u00e1 akt\u00edvna spolupr\u00e1ca \u0160MS s poskytovate\u013emi KAM. Ak lek\u00e1r v praxi nevid\u00ed riziko ubl\u00ed\u017eenia postupmi KAM, osobitne u \u0165a\u017eko lie\u010dite\u013en\u00fdch pacientov alebo pacientov u ktor\u00fdch konven\u010dn\u00e1 lie\u010dba nedosiahla \u017eiadan\u00e9ho \u00fa\u010dinku, m\u00f4\u017ee by\u0165 KAM legit\u00edmna. Vytv\u00e1ranie zdravotn\u00edckych zariaden\u00ed kde dva syst\u00e9my koexistuj\u00fa, napom\u00e1ha k spolupr\u00e1ci a men\u0161ej fragment\u00e1cii starostlivosti o pacienta.<\/p>\n

V na\u0161ich slovensk\u00fdch podmienkach si dovol\u00edme tvrdi\u0165, \u017ee sa nach\u00e1dzame v antagonistickej a\u00a0integrat\u00edvnej f\u00e1ze. Niektor\u00e9 alternat\u00edvne met\u00f3dy sa integruj\u00fa do \u0161tandardnej medic\u00edny (homeopatia, akupunkt\u00fara) so v\u0161etk\u00fdmi Kaptchukom spom\u00ednan\u00fdmi nedostatkami, in\u00e9 sa ignoruj\u00fa alebo potieraj\u00fa (Ivan Sou\u010dek a Roman Hofreiter, 2017)<\/p>\n

Z\u00e1ver<\/em><\/p>\n

Z\u00a0historick\u00e9ho h\u013eadiska sme videli, \u017ee hlavn\u00fd pr\u00fad medic\u00edny danej doby v\u017edy alternat\u00edvnu medic\u00ednu nejako rie\u0161il. Daj\u00fa sa vysledova\u0165 ako antagonistick\u00e9 (Rhazes), integrat\u00edvne (Hildegarda von Bingen), tak aj paraleln\u00e9 (Hippokrates) vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy.<\/p>\n

Hlavn\u00fd pr\u00fad od Hippokrata po EBM medic\u00ednu predstavuje kontinu\u00e1lny proces, ale pokia\u013e sa pozrieme na starovek\u00fa \u010di stredovek\u00fa te\u00f3riu pripom\u00edna n\u00e1m to sk\u00f4r s\u00fa\u010dasn\u00e9 alternat\u00edvne koncepty (akupunkt\u00fara, ajurv\u00e9da, homeopatia).<\/p>\n

Vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy \u0160MS a\u00a0KAM neb\u00fdvali, ani neb\u00fdvaj\u00fa, v\u017edy vyhranen\u00e9. Relat\u00edvna prevaha nez\u00e1le\u017e\u00ed od historickej etapy v\u00fdvoja hlavn\u00e9ho medic\u00ednskeho pr\u00fadu ale od mor\u00e1lnej vyspelosti spolo\u010dnosti a\u00a0konkr\u00e9tnych jednotlivcov.<\/p>\n

V\u00a0s\u00fa\u010dasnom deontologickom[8]<\/a> k\u00f3dexe SLK je antagonistick\u00fd (teda neetick\u00fd) postoj priamo zakotven\u00fd. \u201eJe zak\u00e1zan\u00e9 spolupracova\u0165 alebo pom\u00e1ha\u0165 niekomu, kto vykon\u00e1va neleg\u00e1lne lek\u00e1rsku prax alebo in\u00fa \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 je poskytovan\u00edm zdravotnej starostlivosti. Tak\u00fato skuto\u010dnos\u0165 je lek\u00e1r povinn\u00fd ozn\u00e1mi\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fdm org\u00e1nom (SLK, 2014). Slovensk\u00e1 legislat\u00edva nepozn\u00e1 in\u00fa ako z\u00e1konom definovan\u00fa zdravotn\u00fa starostlivos\u0165. V\u00a0na\u0161om pr\u00e1ve ch\u00fdba definovanie lie\u010dite\u013eskej \u010dinnosti a\u00a0neexistuje \u2013 tak ako vo v\u00e4\u010d\u0161ine civilizovan\u00fdch kraj\u00edn \u2013 z\u00e1konn\u00e1 \u00faprava \u010dinnosti lie\u010dite\u013eov \u010di praktikov KAM. v\u0161ak pova\u017eova\u0165 star\u00fa antick\u00fa z\u00e1sadu nil nocere<\/em>. KAM v\u0161ak existuje a\u00a0\u010dasto sa vykon\u00e1va pod r\u00fa\u0161kom in\u00fdch n\u00e1zvov (wellness, mas\u00e1\u017ee, poradne) aby sa jej vykon\u00e1vatelia vyhli legislat\u00edvnym pasc\u00e1m.<\/p>\n

Ako ofici\u00e1lna, tak i\u00a0alternat\u00edvna medic\u00edna v\u0161ak maj\u00fa jeden cie\u013e a\u00a0t\u00fdm je pom\u00f4c\u0165 pacientovi. Pokia\u013e by sme to chceli vyjadri\u0165 expres\u00edvne, tak ofici\u00e1lna medic\u00edna zachra\u0148uje \u017eivoty a\u00a0alternat\u00edvna medic\u00edna zlep\u0161uje kvalitu \u017eivota. Ofici\u00e1lna medic\u00edna rie\u0161i hlavne organick\u00e9 ochorenia, alternat\u00edvna hlavne funk\u010dn\u00e9. Je neetick\u00e9, ke\u010f \u0160MS naraz\u00ed na svoje limity a\u00a0vy\u010d\u00edta pacientovi, \u017ee vyh\u013eadal alternat\u00edvnu lie\u010dbu. \u0160MS v\u00a0preva\u017enej v\u00e4\u010d\u0161ine odbornost\u00ed nevie funk\u010dn\u00e9 porucha ani pomenova\u0165 kategorizova\u0165 a\u00a0triedi\u0165, k\u00fdm alternat\u00edvne met\u00f3dy v\u00a0preva\u017enej v\u00e4\u010d\u0161ine zasa nevedia zasiahnu\u0165 v\u00a0pr\u00edpade organick\u00fdch por\u00fach. Preto je etick\u00fd pluralistick\u00fd model, lebo pon\u00faka pacientovi pomoc. Za \u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed etick\u00fd princ\u00edp treba pova\u017eova\u0165 z\u00e1sadu nepo\u0161kodenia pacienta lie\u010debnou \u010dinnos\u0165ou. Preto sa v\u00a0\u0160MS \u0161iroko zav\u00e1dzaj\u00fa z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 lie\u010debn\u00e9 postupy (guidelines). Napriek nim je v\u0161ak v\u00a0USA tre\u0165ou naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrt\u00ed zdravotn\u00e1 starostlivos\u0165 a\u00a010% v\u0161etk\u00fdch \u00famrt\u00ed v\u00a0USA je mo\u017en\u00e9 pri\u010d\u00edta\u0165 chybe v\u00a0zdravotnej starostlivosti (Martin A Makary and Michael Daniel, 2016). Neprisl\u00facha n\u00e1m tento jav na tomto mieste analyzova\u0165, v\u00a0ka\u017edom pr\u00edpade je to v\u0161ak jedno z\u00a0vysvetlen\u00ed pre\u010do st\u00fapa z\u00e1ujem o\u00a0alternat\u00edvnu medic\u00ednu. Pod\u013ea n\u00e1s je teda spr\u00e1vne umo\u017eni\u0165 kompetentn\u00e9mu jedincovi zvoli\u0165 si sp\u00f4sob lie\u010dby vr\u00e1tane alternat\u00edvneho a\u00a0spolo\u010dnos\u0165 by mu to mala umo\u017eni\u0165.<\/p>\n

Literat\u00fara<\/em>:<\/p>\n

Patricia M. Barnes and Barbara Bloom. (10. December 2008). Complementary and Alternative Medicine Use Among Adult and Children: United States 2007. National Health Statistics Reports<\/em>(12).<\/p>\n

Applegate, K. (25. July 2018). Biologos<\/em>. Dostupn\u00e9 na Internete: C.S. Lewis on Science, Evolution, and Evolutionism: https:\/\/biologos.org\/blogs\/kathryn-applegate-endless-forms-most-beautiful\/cs-lewis-on-science-evolution-and-evolutionism?fbclid=IwAR0uOgLPC0_GRQJlz1lZ34AsClfhGPRgLfIt-NsLebfsCjJHULauPfVQWNI<\/p>\n

Horn\u00e1\u010dek. (2005). Hoppoterapie.<\/em> Montanex ISBN 8072251902.<\/p>\n

Ivan Sou\u010dek a Roman Hofreiter. (2017). Komplement\u00e1rna a alternat\u00edvna medic\u00edna na Slovensku z poh\u013eadu soci\u00e1lnych vied. Sociol\u00f3gia, 49<\/em>(4).<\/p>\n

Lewitt, K. (2003). Manipula\u010dn\u00ed l\u00e9\u010dba. In Manipula<\/em>\u010d<\/em>n\u00ed l\u00e9<\/em>\u010d<\/em>ba.<\/em> Praha: Sd\u011blovac\u00ed technika, spol s.r.o.<\/p>\n

Magistra Historia <\/em>. (d\u00e1tum nezn\u00e1my). Dostupn\u00e9 na Internete: Magistra Historia http:\/\/www.magistra-historia.sk 26.6.2014, pod\u013ea livescience.com<\/p>\n

Maimon, Y. (2018). osobn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na predn\u00e1\u0161kach.<\/p>\n

Martin A Makary and Michael Daniel. (3. May 2016). Medical error\u2014the third leading cause of death in the US. BMJ, 353<\/em>.<\/p>\n

SLK. (2014). Deontologick\u00fd k\u00f3dex.<\/p>\n

Ted J. Kaptchuk and Franklin G. Miller. (2005). What is the best and Most Ethical Model for the Relationship Between Mainstream and Alternative Medicine: Opposition, Integration, or Pluralizm? Academic Medicine, 80<\/em>(3), 286-289.<\/p>\n

Watson, S. (27. June 2017). Hospitals in the Middle Ages<\/em>. Dostupn\u00e9 na Internete: http:\/\/www.oxfordbibliographies.com\/view\/document\/obo-9780195396584\/obo-9780195396584-0233.xml<\/p>\n

web UPJS<\/em>. (d\u00e1tum nezn\u00e1my). Dostupn\u00e9 na Internete: UPJS v Ko\u0161iciach: https:\/\/www.upjs.sk\/public\/media\/12374\/Starovek%C3%A1%20medic%C3%ADna.pdf<\/p>\n

wikipedia. (d\u00e1tum nezn\u00e1my). Ludwig von Bertalanffy <\/em>. Dostupn\u00e9 na Internete: https:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Ludwig_von_Bertalanffy<\/p>\n

Wilhelm, H. (2018). \u017div\u00e9 svetlo – Historick\u00fd rom\u00e1n o sv. Holdegarde z Bingenu.<\/em> Trnava: Spolok sv\u00e4t\u00e9ho Vojtecha.<\/p>\n

Horn\u00e1\u010dek. (2005). Hoppoterapie.<\/em> Montanex ISBN 8072251902.<\/p>\n

Magistra Historia <\/em>. (d\u00e1tum nezn\u00e1my). Dostupn\u00e9 na Internete: Magistra Historia http:\/\/www.magistra-historia.sk 26.6.2014, pod\u013ea livescience.com<\/p>\n

web UPJS<\/em>. (d\u00e1tum nezn\u00e1my). Dostupn\u00e9 na Internete: UPJS v Ko\u0161iciach: https:\/\/www.upjs.sk\/public\/media\/12374\/Starovek%C3%A1%20medic%C3%ADna.pdf<\/p>\n

[1]<\/a> EBM<\/strong>:\u00a0 Evidence-based medicine \u00a0Vedom\u00e9, jasn\u00e9 a s\u00fadne pou\u017e\u00edvanie najlep\u0161\u00edch s\u00fa\u010dasn\u00fdch d\u00f4kazov pni rozhodovan\u00ed o o starostlivos\u0165 o jednotliv\u00fdch pacientov[1]. Sila d\u00f4kazov je nasledovn\u00e1: 1.metaanal\u00fdzy<\/a>\u00a0a\u00a0systematick\u00e9 preh\u013eady<\/a>; 2. Randomizovan\u00e9 \u0161t\u00fadie; 3. Kohortov\u00e9 \u0161t\u00fadie; 4. \u0160t\u00fadie pr\u00edpadov a kontrol; 5. Prierezov\u00e9 \u0161t\u00fadie, 5. Kazuistiky; 6. Teoretick\u00fd predpoklad z\u00e1sahu do patogenetick\u00e9ho mechanizmu[1].<\/p>\n

[2]<\/a> Lie<\/strong>\u010d<\/strong>ba<\/strong> je z\u00e1mern\u00e9 odstra\u0148ovanie choroby; lie\u010debn\u00e9 p\u00f4sobenie na chorobu, v d\u00f4sledku \u010doho sa zlep\u0161uje celkov\u00e1 zdravotn\u00e1 \u00farove\u0148 \u017eiv\u00e9ho organizmu. Kauz\u00e1lna lie\u010dba je lek\u00e1rska \u010dinnos\u0165 zameran\u00e1 na zvl\u00e1dnutie pr\u00ed\u010diny choroby alebo chorobn\u00e9ho stavu a podmienok, ktor\u00e9 ju sp\u00f4sobuj\u00fa. Symptomatick\u00e1 lie\u010dba znamen\u00e1 odstra\u0148ovanie alebo zmier\u0148ovanie pr\u00edznakov ochorenia. V \u0161ir\u0161om slova zmysle je to \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 u\u013eah\u010duje chor\u00fdm \u013eu\u010fom alebo rekonvalescentom utrpenie[2].<\/p>\n

[3]<\/a> Etika: Filozofick\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 sk\u00faman\u00edm mor\u00e1lky, mravnej dimenzie spolo\u010dnosti. Etika je veda o\u00a0mor\u00e1lke.<\/p>\n

[4]<\/a> Lie<\/strong>\u010d<\/strong>ite<\/strong>\u013e<\/strong> \u2013 Kedysi \u010dlovek obdaren\u00fd mimoriadnymi schopnos\u0165ami ur\u010di\u0165 choroby a lie\u010di\u0165 ich nezvykl\u00fdm sp\u00f4sobom, nezriedka vyu\u017e\u00edvaj\u00faci magick\u00e9 praktiky.1<\/sup><\/a> Dnes poskytovate\u013e zdravotnej starostlivosti, ktor\u00fd nem\u00e1 vzdelanie v \u0161tandardnej medic\u00edne a ktor\u00fd pou\u017e\u00edva alternat\u00edvne \u010di komplement\u00e1rne met\u00f3dy lie\u010dby2<\/sup><\/a>. Aj graduovan\u00fd zdravotn\u00edcky pracovn\u00edk, m\u00f4\u017ee vykon\u00e1va\u0165 lie\u010dite\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165. Vtedy sa ch\u00e1pe pojem lie\u010dite\u013e, ako \u010dlovek, ktor\u00fd vykon\u00e1va KAM<\/p>\n

[5]<\/a> CAM<\/strong> \u2013 complementry and alternative medicine. KAM<\/strong> (komplement\u00e1rna a alternat\u00edvna medic\u00edna). Ide o s\u00fabor lie\u010dite\u013esk\u00fdch met\u00f3d a s nimi zviazan\u00fdch n\u00e1zorov, te\u00f3ri\u00ed \u010di hypot\u00e9z, ktor\u00e9 nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161tandardnej medic\u00edny v danej geopolitickej oblasti. Je to ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e1 skupina lie\u010debn\u00fdch prakt\u00edk, zvyklost\u00ed a syst\u00e9mov, z\u00e1visl\u00fdch od trad\u00edci\u00ed tej, ktorej krajiny p\u00f4vodu. Pod pojmom komplement\u00e1rna medic\u00edna sa rozumej\u00fa lie\u010debn\u00e9 postupy, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa popri \u0161tandardnej medic\u00ednskej lie\u010dbe a\u00a0nez\u00e1visle na nej, k\u00fdm pod pojmom alternat\u00edvna medic\u00edna sa rozumej\u00fa lie\u010debn\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa namiesto t\u00fdch, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edva \u0161tandardn\u00e1 medic\u00edna.<\/p>\n

[6]<\/a> \u0160tandardn\u00e1 medic\u00ednska starostlivos<\/strong>\u0165<\/strong> (\u0160MS)<\/strong>\u00a0 je lie\u010dba vykon\u00e1van\u00e1 zdravotn\u00edckym profesion\u00e1lom, ktor\u00fd je dr\u017eite\u013eom doktorsk\u00e9ho titulu vo v\u0161eobecnej medic\u00edne, pr\u00edpadne in\u00fdm patri\u010dne vzdelan\u00fdm zdravotn\u00edckym pracovn\u00edkom \u2013 fyzioterapeutom, osteopatom, asistentom lek\u00e1ra, registrovanou zdravotnou sestrou, psychol\u00f3gom a pod. Synonym\u00e1 pre \u0161tadardn\u00fa zdravotn\u00fa starostlivos\u0165 s\u00fa tie\u017e biomedic\u00ednska, alopatick\u00e1, z\u00e1padn\u00e1, meinstr\u00edmov\u00e1, orodoxn\u00e1 starostlivos\u0165 alebo regul\u00e9rna medic\u00edna.<\/p>\n

[7]<\/a> Mor\u00e1lka:<\/strong> Normat\u00edvna regul\u00e1cia spr\u00e1vania sa \u013eud\u00ed z h\u013eadiska pojmov dobra a zla, tie\u017e mravnos\u0165. S\u00fabor uzn\u00e1van\u00fdch mravn\u00fdch noriem. Mor\u00e1lka b\u00fdva pova\u017eovan\u00e1 za vyjadrenie mor\u00e1lneho vedomia (etick\u00e9ho c\u00edtenia) a mravnos\u0165 za vyjadrenie mor\u00e1lneho vedomia v praxi \u2013 prvky spr\u00e1vania sa..<\/p>\n

[8]<\/a> Deontol\u00f3gia: <\/strong>Deontol\u00f3gia je \u010das\u0165 etiky, ktor\u00e1 sk\u00fama povinnos\u0165, mor\u00e1lnu po\u017eiadavku, normu, to, \u010do sa m\u00e1. Deontologick\u00e1 etika pri rozli\u0161ovan\u00ed dobra a zla nahliada na \u00famysel, nie na v\u00fdsledok.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Je etick\u00e9 v s\u00fa\u010dasnosti pou\u017e\u00edva\u0165 v lie\u010dbe \u013eud\u00ed alternat\u00edvne lie\u010debn\u00e9 postupy? Mgr. Eva Holl\u00e1, PhD \u00davod: Autorka sa v\u00a0predlo\u017eenej pr\u00e1ci zam\u00fd\u0161\u013ea nad opr\u00e1vnenos\u0165ou pou\u017e\u00edvania komplement\u00e1rnej a\u00a0alternat\u00edvnej lie\u010dby v\u00a0porovnan\u00ed so \u0161tandardnou medic\u00ednskou starostlivos\u0165ou. Pok\u00fasila sa n\u00e1js\u0165 v\u00a0dejinnom v\u00fdvoji lie\u010debn\u00fdch sn\u00e1h paralely so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou a\u00a0poukazuje na to, \u017ee model vz\u0165ahu medic\u00edny hlavn\u00e9ho pr\u00fadu a\u00a0alternat\u00edvnej medic\u00edny dan\u00e9ho historick\u00e9ho… Read More Je etick\u00e9 lie\u010di\u0165 met\u00f3dami nespadaj\u00facimi pod EBM?<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[4],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/183"}],"collection":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=183"}],"version-history":[{"count":5,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/183\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":262,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/183\/revisions\/262"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=183"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=183"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=183"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}