{"id":212,"date":"2021-05-31T17:57:10","date_gmt":"2021-05-31T15:57:10","guid":{"rendered":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=212"},"modified":"2021-06-02T16:19:56","modified_gmt":"2021-06-02T14:19:56","slug":"ovplyvnenie-kognitivnych-schopnosti-pomocou-hipoterapie-u-psychiatrickych-pacientov","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=212","title":{"rendered":"Ovplyvnenie kognit\u00edvnych schopnost\u00ed pomocou hipoterapie u psychiatrick\u00fdch pacientov"},"content":{"rendered":"

Abstrakt:
\nHoll\u00e1 Eva: Ovplyvnenie kognit\u00edvnych schopnost\u00ed pomocou hipoterapie u pacientov s psychiatrick\u00fdmi diagn\u00f3zami.<\/strong><\/p>\n

Univerzita sv. Cyrila a\u00a0Metoda v Trnave. Fakulta zdravotn\u00edckych vied; ved\u00faci pr\u00e1ce: MUDr. O\u013ega Boldi\u0161ov\u00e1.<\/em>
\n Trnava: UCM, 2021,<\/em><\/p>\n

Abstrakt<\/strong>:<\/p>\n

\u013dudsk\u00fd mozog je zlo\u017eit\u00e1 sple\u0165 \u0161trukt\u00farne a funk\u010dne posp\u00e1jan\u00fdch oblast\u00ed. Mno\u017estvo\u00a0publik\u00e1cii poukazuje na to, \u017ee fyzick\u00e9 cvi\u010denie je asociovan\u00e9 so zlep\u0161en\u00edm kogn\u00edcie a m\u00e1\u00a0protekt\u00edvny \u00fa\u010dinok na r\u00f4zne funkcie mozgu u zdrav\u00fdch \u013eud\u00ed a tie\u017e \u013eud\u00ed s r\u00f4znymi\u00a0psychiatrick\u00fdmi diagn\u00f3zami. Hipoterapia okrem fyzick\u00e9ho pohybu poskytuje \u010fal\u0161ie\u00a0mo\u017enosti p\u00f4sobi\u0165 na \u010dloveka pozit\u00edvne. Jej multidimenzion\u00e1lny pr\u00edstup spo\u010d\u00edva v pr\u00e1ci s\u00a0em\u00f3ciami, motiv\u00e1ciou, vn\u00edman\u00edm, nadv\u00e4zovan\u00edm \u013eudsko-zvierac\u00edch vz\u0165ahov, priestorom, a\u00a0s rozli\u010dn\u00fdmi in\u00fdmi podnetmi. T\u00fato met\u00f3du sme vyu\u017eili na sledovanie kognit\u00edvnych\u00a0schopnost\u00ed v pr\u00edpadovej \u0161t\u00fadii pacienta s \u00fazkostnou poruchou a v sonde s tromi pacientmi\u00a0so schizofr\u00e9niou. V\u00fdsledky sme objektivizovali pomocou psychologick\u00fdch testov. V\u00a0pr\u00edpade \u00fazkostn\u00e9ho pacienta sme zaznamenali zlep\u0161en\u00fd v\u00fdkon, v pr\u00edpade sondy troch\u00a0pacientov sme museli pr\u00e1cu kv\u00f4li epidemiologick\u00fdm opatreniam v krajine preru\u0161i\u0165. Sme\u00a0presved\u010den\u00ed, \u017ee hipoterapia v oblasti zlep\u0161ovania kognit\u00edvnych schopnost\u00ed si zasl\u00fa\u017ei\u00a0pozornos\u0165 a \u010fal\u0161iu pr\u00e1cu \u010di u\u017e pri individu\u00e1lnej pr\u00e1ci s pacientom alebo h\u013eadania faktov a\u00a0d\u00f4kazov v podobe v\u00fdskumu.<\/p>\n

The human brain is a complex of structurally and functionally interconnected areas. Many\u00a0publications point out that physical exercise is associated with improved cognition and has\u00a0a protective effect on various brain functions in healthy people as well as people with\u00a0various psychiatric diagnoses. In addition to physical movement, hippotherapy provides\u00a0other opportunities to have a positive effect on a person\u00b4s life. Her multidimensional\u00a0approach consists of emotions, motivation, perception, establishing a human-animal\u00a0relationship, space, and various other stimuli. We used this method to monitor cognitive\u00a0abilities in a case study of a patient with an anxiety disorder and a probe with three patients\u00a0with schizophrenia. We quantified the results using psychological tests. In the case of an\u00a0anxious patient’s cognitive performance improved. In the case of a probe of three patients,\u00a0we had to stop work due to the epidemiological situation in the country. We believe that\u00a0hippotherapy, especially hippotherapy focused on mental and cognitive performance
\ndeserves attention and further work, both as a therapeutical approach and as the research\u00a0area.<\/p>\n

I. \u00daVOD<\/strong>
\nVz\u0165ah medzi fyzickou aktivitou a ment\u00e1lnym zdrav\u00edm je v s\u00fa\u010dasnosti hor\u00facou t\u00e9mou\u00a0a predmetom sk\u00famania. Fyzick\u00e9 cvi\u010denie m\u00f4\u017ee ma\u0165 potenci\u00e1l ako adjuvantn\u00e1 terapia pri\u00a0neuropsychiatrick\u00fdch ochoreniach a kognit\u00edvnych poruch\u00e1ch (Deslandes et all, 2008).\u00a0 Mno\u017estvo publik\u00e1cii poukazuje na to, \u017ee fyzick\u00e9 cvi\u010denie je asociovan\u00e9 so zlep\u0161en\u00edm\u00a0kogn\u00edcie a m\u00e1 protekt\u00edvny \u00fa\u010dinok na r\u00f4zne funkcie mozgu. Mnoh\u00e9 pr\u00e1ce predpokladaj\u00fa, \u017ee\u00a0cvi\u010denie a pohyb je efekt\u00edvna nefarmakologick\u00e1 lie\u010dba pre r\u00f4zne psychiatrick\u00e9 probl\u00e9my\u00a0ako depresia, \u00fazkosti, schizofr\u00e9nia, bu\u010f ako samostatn\u00e1 lie\u010dba alebo ako adjuvantn\u00e1 lie\u010dba\u00a0popri psychofarmak\u00e1ch (Liu et all., 2018). Aj ke\u010f cvi\u010denie alebo pohyb m\u00f4\u017ee by\u0165\u00a0samotn\u00fdm stresuj\u00facim faktorom, ak je v\u0161ak d\u00e1vkovan\u00fd primerane, redukuje \u0161kodliv\u00fd efekt\u00a0in\u00fdch stresorov. Em\u00f3cie teda zohr\u00e1vaj\u00fa v tomto procese taktie\u017e svoju \u00falohu. Zobrazovacie\u00a0met\u00f3dy v neuroved\u00e1ch ukazuj\u00fa ako oblasti mozgu, ktor\u00e9 sa v minulosti pokladali za\u00a0v\u00fdsostne \u201eemocion\u00e1lne\u201c alebo \u201ekognit\u00edvne\u201c, spolu interaguj\u00fa aby umo\u017enili komplexn\u00e9\u00a0spr\u00e1vanie. Psychologick\u00e9 experimenty pouk\u00e1zali na to ako em\u00f3cie vedia zmeni\u0165 na\u0161e\u00a0vn\u00edmanie, pozornos\u0165, pam\u00e4\u0165 t\u00fdm, \u017ee ich zameraj\u00fa na aspekty prostredia, ktor\u00e9 s\u00fa pre\u00a0em\u00f3ciu d\u00f4le\u017eit\u00e9 (Brosh et al, 2013). Preto je pri lie\u010dbe alebo rehabilit\u00e1cii namieste\u00a0uva\u017eova\u0165 o f\u00fazii r\u00f4znych zlo\u017eiek psychiky, \u010di u\u017e kognit\u00edvnej, fyzickej, emo\u010dnej alebo\u00a0motiva\u010dnej. K\u00f4\u0148 vhodne vyu\u017e\u00edvan\u00fd v terapii vie poskytn\u00fa\u0165 v\u0161etky spom\u00ednan\u00e9 zlo\u017eky. Na\u0161a\u00a0pr\u00e1ca sa teda opiera o predpoklad, \u017ee hipoterapia vie napom\u00f4c\u0165 zlep\u0161i\u0165 kognit\u00edvne\u00a0schopnosti u \u013eud\u00ed s psychick\u00fdm postihnut\u00edm. V teoretickej \u010dasti sa pok\u00fasime pomocou\u00a0publikovan\u00fdch \u0161t\u00fadii porozumie\u0165 procesom, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa pri progreduj\u00facom ochoren\u00ed\u00a0alebo pri procese terapie \u010di rehabilit\u00e1cie v\u0161eobecne a \u0161peci\u00e1lne v hipoterapii. Pok\u00fasime sa\u00a0pochopi\u0165 pre\u010do pr\u00e1ve k\u00f4\u0148 je t\u00e1 bytos\u0165, ktor\u00e1 predstavuje t\u00fato f\u00faziu. V praktickej \u010dasti sa budeme venova\u0165 pr\u00edpadov\u00fdm \u0161t\u00fadi\u00e1m aby sme mohli teoretick\u00e9 poznatky aplikova\u0165\u00a0v praxi.<\/p>\n

II. TEORETICK\u00c1 \u010cAS\u0164<\/strong>
\n1. \u0160trukt\u00fara a anat\u00f3mia mozgu a funk\u010dn\u00e9 vz\u0165ahy s\u00a0kognit\u00edvnymi funkciami<\/strong>
\nCentr\u00e1lny nervov\u00fd syst\u00e9m m\u00f4\u017eeme s anatomick\u00e9ho poh\u013eadu rozdeli\u0165 na sedem \u010dast\u00ed:\u00a0miecha, pred\u013a\u017een\u00e1 miecha (medulla oblongata), Varolov most, mozo\u010dek (cerebellum),\u00a0stredn\u00fd mozog, medzimozog (diencephalon) a koncov\u00fd mozog (telencephalon, mozgov\u00e9\u00a0hemisf\u00e9ry). Medzi t\u00fdmito \u010das\u0165ami alebo naprie\u010d nimi sa nach\u00e1dzaj\u00fa komory. Komorov\u00fd syst\u00e9m tvoria dutiny centr\u00e1lneho nervov\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00e9 s\u00fa vyplnen\u00e9 mozgomiechov\u00fdm\u00a0mokom. Komorov\u00fd syst\u00e9m vznik\u00e1 z p\u00f4vodnej dutiny neur\u00e1lnej trubice, ktor\u00e1 sa v mieche\u00a0premen\u00ed na canalis centralis a v mozgu sa roz\u0161iruje do mozgov\u00fdch kom\u00f4r (ventriculi\u00a0cerebri). Tie ozna\u010dujeme pod\u013ea poradia v CNS v kaudokrani\u00e1lnom smere ako \u0161tvrt\u00e1\u00a0komora, tretia komora, prav\u00e1 later\u00e1lna komora a \u013eav\u00e1 later\u00e1lna komora. Pred\u013a\u017een\u00e1 miecha,\u00a0Varolov most a stredn\u00fd mozog tvoria spolu mozgov\u00fd kme\u0148. Medzimozog a dve hemisf\u00e9ry\u00a0tvoria predn\u00fd mozog. Mozgov\u00fd kme\u0148 je jedn\u00fdm z najzlo\u017eitej\u0161\u00edch oblast\u00ed CNS, obsahuje\u00a0krani\u00e1lne nervov\u00e9 jadr\u00e1, ktor\u00e9 posielaj\u00fa a prij\u00edmaj\u00fa sign\u00e1ly z hlavov\u00fdch nervov. Mozgov\u00fd\u00a0kme\u0148 sprostredkuje nieko\u013eko d\u00f4le\u017eit\u00fdch ciest nervov\u00e9ho syst\u00e9mu medzi predn\u00fdm mozgom\u00a0a miechou, kme\u0148 samotn\u00fd je zdrojom a cie\u013eom vzostupn\u00fdch a zostupn\u00fdch sign\u00e1lov.
\nPo\u010detn\u00e9 kme\u0148ov\u00e9 jadr\u00e1 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre nespo\u010detne ve\u013ea funkcii vr\u00e1tane rytmick\u00e9ho a\u00a0stereotypn\u00e9ho pohybu, \u010di u\u017e somatick\u00e9ho alebo viscer\u00e1lneho a tie\u017e prechod medzi bdel\u00fdm\u00a0stavom a sp\u00e1nkom. Mozgov\u00fd kme\u0148 a mozo\u010dek tvoria zadn\u00fd mozog. Mozo\u010dek je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd\u00a0pre koordin\u00e1ciu a pl\u00e1novanie pohybu a tie\u017e pre u\u010denie motorick\u00fdch a kognit\u00edvnych \u00faloh.\u00a0Predn\u00fd mozog m\u00e1 nieko\u013eko anatomick\u00fdch pod\u010dast\u00ed. Najdominantnej\u0161ia \u0161trukt\u00fara s\u00fa dve\u00a0mozgov\u00e9 hemisf\u00e9ry, na povrchu ktor\u00fdch je k\u00f4ra. U \u013eud\u00ed je zbr\u00e1zden\u00e1, m\u00e1 vytvoren\u00e9\u00a0charakteristick\u00e9 z\u00e1vity – gyri, ktor\u00e9 s\u00fa od seba oddelen\u00e9 br\u00e1zdami – sulci. Obraz z\u00e1vitov a\u00a0br\u00e1zd sa l\u00ed\u0161i od jednotlivca k jednotlivcovi aj ke\u010f spolo\u010dn\u00fdm znakom je rozdelenie\u00a0hemisf\u00e9r na \u0161tyri laloky. N\u00e1zvy s\u00fa odvoden\u00e9 od hlavn\u00fdch kost\u00ed lebky: okcipit\u00e1lny,\u00a0tempor\u00e1lny, pariet\u00e1lny a front\u00e1lny. Najmarkantnej\u0161ou \u010drtou povrchu mozgu z anatomick\u00e9ho\u00a0h\u013eadiska je centr\u00e1lny sulkus lokalizovan\u00fd pribli\u017ene na polceste medzi rostr\u00e1lnym a\u00a0kaud\u00e1lnym p\u00f3lom hemisf\u00e9r.\u00a0T\u00e1to v\u00fdrazn\u00e1 br\u00e1zda rozde\u013euje front\u00e1lny lalok na rostr\u00e1lnu\u00a02polovicu a kaud\u00e1lnu polovicu. \u010eal\u0161ou v\u00fdraznou \u010drtou, ktor\u00e1 rozde\u013euje mozgov\u00e9 laloky je\u00a0later\u00e1lna fis\u00fara (Silvova fis\u00fara,) t\u00e1 je na hranici tempor\u00e1lneho laloku smerom dole a ront\u00e1lneho a pariet\u00e1lneho smerom hore od fis\u00fary a taktie\u017e parieto okcipit\u00e1lneho sulku v\u00a0zadnej \u010dasti. Ostatn\u00e9 predely mozgu nie s\u00fa na povrchu vidite\u013en\u00e9, obsahuj\u00fa \u0161trukt\u00fary \u0161edej a\u00a0bielej hmoty le\u017eiace hlb\u0161ie v mozgov\u00fdch hemisf\u00e9rach a vid\u00edme ich iba na prie\u010dnom\u00a0priereze mozgu (Purves D. et all, 2008) (Obr.1)<\/p>\n

2. Plasticita mozgu, schopnos\u0165 regener\u00e1cie, neur\u00e1lne siete\u00a0Po mnoh\u00e9 roky, du\u0161a a mozog patrili k dvom r\u00f4znym entit\u00e1m. Technol\u00f3gie a rozvoj v\u00a0neuroved\u00e1ch dali mo\u017enos\u0165 vzniku nov\u00e9ho konceptu mysle ako procesu objavuj\u00faceho sa v\u00a0mozgu. Te\u00f3ria lokaliz\u00e1cie tvrd\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 mozgu je zodpovedn\u00e1 za konkr\u00e9tnu funkciu.\u00a0Pod\u013ea tejto te\u00f3rie po\u0161kodenie konkr\u00e9tnej \u010dasti mozgu bude ma\u0165 za n\u00e1sledok selekt\u00edvne\u00a0po\u0161kodenie konkr\u00e9tneho kognit\u00edvneho procesu. Tieto mapy mozgu v\u0161ak nepo\u010d\u00edtaj\u00fa s\u00a0tak\u00fdmi funkciami, ktor\u00e9 sa doned\u00e1vna pova\u017eovali za prejavy du\u0161e: ako spr\u00e1vanie,\u00a0osobnos\u0165, n\u00e1lada a em\u00f3cia a in\u00e9. U\u017e dnes vieme, \u017ee \u0161pecifick\u00e9 po\u0161kodenie mozgu m\u00f4\u017ee\u00a0zapr\u00ed\u010dini\u0165 zmeny v spr\u00e1van\u00ed, tak ako sl\u00e1vny pr\u00edpad Phineasa Gagea v 19. storo\u010d\u00ed. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sme sa u\u017e od te\u00f3rie pr\u00edstupu pris\u00fadenia anatomickej \u0161trukt\u00fary ku konkr\u00e9tnej\u00a0funkcii posunuli o k\u00fasok \u010falej. Mozog sa ch\u00e1pe ako funguj\u00faci celok poprep\u00e1jan\u00fd okruhmi\u00a0ako v kortexe tak aj v bielej hmote. T\u00fato cestu nast\u00fapil D. O. Hebb publik\u00e1ciou z roku 1949, v ktorej v \u00favode p\u00ed\u0161e: „u cicavcov, a to aj ni\u017e\u0161\u00edch, ako napr\u00edklad potkan, sa uk\u00e1zalo\u00a0nemo\u017en\u00e9 op\u00edsa\u0165 spr\u00e1vanie ako priame spojenie medzi senzorick\u00fdm a motorick\u00fdm\u00a0procesom….. \u010co stoj\u00ed za touto relat\u00edvnou auton\u00f3mnos\u0165ou mozgu? Neexistuje ani len\u00a0hypotetick\u00e1 odpove\u010f. Vieme dos\u0165 o aferentn\u00fdch dr\u00e1hach v kortexe, o eferentn\u00fdch dr\u00e1hach\u00a0z kortexu a o mnoh\u00fdch \u0161trukt\u00farach, ktor\u00e9 ich prep\u00e1jaj\u00fa. Tieto prepojenia s\u00fa v\u0161ak ve\u013emi\u00a0zlo\u017eit\u00e9 a prakticky ni\u010d nevieme o tom, \u010do sa deje medzi vstupom excita\u010dn\u00e9ho vzruchu do\u00a0senzorickej projek\u010dnej oblasti a neskor\u0161\u00edm odchodom z motorickej oblasti v\u00a0kortexe.“(Hebb, 1949).<\/p>\n

Prepojenia a ochorenia mozgu<\/strong>
\n\u013dudsk\u00fd mozog je zlo\u017eit\u00e1 sple\u0165 \u0161trukt\u00farne a funk\u010dne posp\u00e1jan\u00fdch oblast\u00ed. Funkcie mozgu\u00a0vych\u00e1dzaj\u00fa z organizovanej siete cel\u00e9ho org\u00e1nu ako tak\u00e9ho. L\u00e9zia mozgu teda m\u00f4\u017ee\u00a0zapr\u00ed\u010dini\u0165 ur\u010dit\u00fd deficit dvoma sp\u00f4sobmi: lok\u00e1lnou dysfunkciou v k\u00f4re postihnutej oblasti a\u00a0dysfunkciou zapr\u00ed\u010dinenou preru\u0161en\u00edm spojenia medzi dvomi oblas\u0165ami. S\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdskum\u00a0okruhov a siet\u00ed tohto zlo\u017eito organizovan\u00e9ho komplexu n\u00e1m umo\u017e\u0148uje lep\u0161\u00ed vh\u013ead do\u00a0\u0161trukt\u00farovania vy\u0161\u0161\u00edch kognit\u00edvnych funkcii a ich podielu na vzniku neurologick\u00fdch\u00a0ochoren\u00ed. Dnes u\u017e teda vieme, \u017ee po\u0161kodenia sp\u00e1jan\u00e9 s chorobami ako Alzheimerova\u00a0choroba, roztr\u00fasen\u00e1 skler\u00f3za, traumatick\u00e9 zranenia, schizofr\u00e9nia, depresia, autizmus at\u010f je\u00a0mo\u017en\u00e9 prip\u00edsa\u0165 na vrub poru\u0161enia t\u00fdchto prepojen\u00ed. Aj u schizofr\u00e9nie sa uk\u00e1zalo poru\u0161enie\u00a0prepojenia medzi r\u00f4znymi \u010das\u0165ami siet\u00ed front\u00e1lneho kortexu a k\u00faneu. V\u00fdhoda \u010dinnosti\u00a0mozgu zalo\u017eenej na neur\u00e1lnych sie\u0165ach je, \u017ee umo\u017e\u0148uje plasticitu a premenlivos\u0165. U\u017e v\u00a01949 Hebb anticipoval funkciu neur\u00e1lnych siet\u00ed vo svojej kritike pozitivistick\u00fdch tendencii\u00a0vtedaj\u0161ej psychoanal\u00fdzy a mechanistick\u00e9ho v\u00fdkladu vtedaj\u0161ej neurofyziol\u00f3gie.<\/p>\n

Anal\u00fdza mapy povrchu tela v prim\u00e1rnom somatickom motorickom kortexe a odpovede na\u00a0aktivity v perif\u00e9rnych aferentn\u00fdch dr\u00e1hach s\u00fa podkladom pre pochopenie reorganiz\u00e1cie\u00a0kortik\u00e1lnych okruhov.<\/p>\n

Hebb pred 50timi rokmi predpokladal, \u017ee z\u00e1\u017eitok m\u00f4\u017ee podnieti\u0165 reorganiz\u00e1ciu neur\u00e1lnych spojen\u00ed v kortexe. Odvtedy je plasticita kortexu vo ve\u013ekej pozornosti, \u010di u\u017e z poh\u013eadu\u00a0schopnosti u\u010di\u0165 sa alebo ako reakcia na zranenie. Predpoklad\u00e1 sa teda, \u017ee po\u0161koden\u00e1\u00a0funkcia mozgu m\u00e1 potenci\u00e1l sa aj obnovi\u0165. Teda fenom\u00e9n neuroplasticity, spolu so\u00a0\u0161trukt\u00farou siet\u00ed a prepojen\u00ed umo\u017e\u0148uje v\u0161etky potrebn\u00e9 zmeny aby sa po\u0161koden\u00fd syst\u00e9m\u00a0zreparoval.<\/p>\n

Plasticita sa prejavuje v r\u00f4znych form\u00e1ch, od funk\u010dn\u00fdch obmien existuj\u00facich \u0161trukt\u00far a\u017e po\u00a0rast a prolifer\u00e1ciu nov\u00fdch \u0161trukt\u00far a neur\u00f3nov. Mozog s\u00e1m h\u013ead\u00e1 mo\u017enos\u0165 ako sa\u00a0zreparova\u0165 po\u010dn\u00fac kask\u00e1dou regenerat\u00edvnych procesov, vytv\u00e1ran\u00edm nov\u00fdch syn\u00e1ps\u00a0(synaptogen\u00e9za) v bezprostrednej bl\u00edzkosti l\u00e9zi\u00ed a neur\u00f3nov (neurogen\u00e9za) v subgranul\u00e1rnej\u00a0z\u00f3ne gyrus dentatus kde novovytvoren\u00e9 bunky putuj\u00fa smerom k po\u0161koden\u00e9mu tkanivu za\u00a0pomoci a pr\u00edtomnosti chemotaktick\u00fdch faktorov.<\/p>\n

Plasticita ako podklad pre kognit\u00edvnu a behavior\u00e1lnu terapiu<\/strong>
\nProces zmien a neogen\u00e9zy je sp\u00fa\u0161\u0165an\u00fd v momente po\u0161kodenia, s mo\u017enos\u0165ou spont\u00e1nneho\u00a0vylie\u010denia – aj ke\u010f je t\u00e1 limitovan\u00e1. Kognit\u00edvna a behavior\u00e1lna terapia je vhodn\u00e1\u00a0nefarmakologick\u00e1 intervencia podporuj\u00faca uzdravovanie. Momentom po\u0161kodenia m\u00f4\u017eeme\u00a0myslie\u0165 traumu, ischemick\u00fa pr\u00edhodu, krv\u00e1canie ale aj za\u010diatok chronicky prebiehaj\u00facich\u00a0ochoren\u00ed. Z literat\u00fary je zn\u00e1my fakt, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00fabytok mozgov\u00e9ho tkaniva u schizofr\u00e9nie\u00a0je v prodrom\u00e1lnom \u0161t\u00e1diu a v prvej ak\u00fatnej f\u00e1ze ochorenia (Casarella 2019, McKenzie,\u00a02014) a teda aj ak\u00e1ko\u013evek terapeutick\u00e1 intervencia je naj\u00fa\u010dinnej\u0161ia v tomto obdob\u00ed.\u00a0Mozog pracuje v rozsiahlych zosie\u0165ovan\u00fdch nervov\u00fdch okruhoch zodpovedn\u00fdch za v\u0161etky\u00a0senzo-motorick\u00e9, vegetat\u00edvne a ment\u00e1lne procesy. Porozumenie t\u00fdmto prepojeniam a\u00a0plasticite pon\u00faka nov\u00e9 perspekt\u00edvy ovplyvnenia funkcie mozgu v lie\u010dbe r\u00f4znych\u00a0neurodegenerat\u00edvnych a neuropsychiatrick\u00fdch ochoren\u00ed pomocou kognit\u00edvnej a\u00a0behavior\u00e1lnej terapie (Lubrini et al. 2018).<\/p>\n

3. Kognit\u00edvne funkcie<\/strong>
\nPod kognit\u00edvnymi funkciami rozumieme schopnos\u0165 \u010dloveka spracova\u0165 my\u0161lienky. Je to\u00a0schopnos\u0165 jedinca uskuto\u010dni\u0165 r\u00f4zne ment\u00e1lne aktivity \u010dasto sp\u00e4t\u00e9 s u\u010den\u00edm a rie\u0161en\u00edm\u00a0probl\u00e9mov ak\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad verb\u00e1lne, priestorov\u00e9, psychomotorick\u00e9 \u00falohy a schopnos\u0165\u00a0vyhodnocova\u0165 r\u00fdchlos\u0165 pohybu. Prim\u00e1rne predstavuj\u00fa pam\u00e4\u0165, re\u010d a schopnos\u0165 sa u\u010di\u0165\u00a0nov\u00e9. Mozog je oby\u010dajne schopn\u00fd u\u010di\u0165 sa nov\u00e9 veci v spom\u00ednan\u00fdch oblastiach najm\u00e4 v\u00a0detstve a v \u010dase osvojovania si osobn\u00fdch presved\u010den\u00ed a n\u00e1zorov o svete. Star\u0161\u00ed vek a\u00a0ochorenie m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 kognit\u00edvne funkcie, \u010do m\u00f4\u017ee ma\u0165 za n\u00e1sledok stratu pam\u00e4ti a ybavovanie si spr\u00e1vnych slov pri p\u00edsan\u00ed alebo hovoren\u00ed. Vieme ich testova\u0165 r\u00f4znymi\u00a0testami aj ke\u010f s r\u00f4znou presnos\u0165ou a komplexnos\u0165ou. Pri tak\u00fdchto testoch pacient rie\u0161i\u00a0r\u00f4zne \u00falohy ktor\u00e9 vyhodnocuj\u00fa pam\u00e4\u0165, vedomie, schopnos\u0165 rie\u0161enia probl\u00e9mov, motorick\u00e9\u00a0schopnosti, analytick\u00e9 schopnosti a in\u00e9. \u010casto ke\u010f hovor\u00edme o vy\u0161\u0161\u00edch kognit\u00edvnych\u00a0funkci\u00e1ch, hovor\u00edme o schopnostiach ch\u00e1pa\u0165 a interagova\u0165 s okolit\u00fdm svetom. Aj ke\u010f ich\u00a0niekedy \u0161tudujeme ako separovan\u00e9 oblasti kogn\u00edcie mus\u00edme ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee s\u00fa to v\u017edy\u00a0prel\u00ednaj\u00face sa funkcie vo vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch.<\/p>\n

Pozornos\u0165<\/strong>:
\nJe to komplex ment\u00e1lnych procesov, ktor\u00e9 nem\u00f4\u017eeme redukova\u0165 na jednoduch\u00fa defin\u00edciu,\u00a0jednu anatomick\u00fa konkr\u00e9tnu \u0161trukt\u00faru a nevieme ju mera\u0165 jedn\u00fdm jednoduch\u00fdm testom,\u00a0ke\u010f\u017ee pozornos\u0165 ako tak\u00e1 zah\u0155\u0148a r\u00f4zne procesy. Pozornos\u0165 je funkcia mozgu, ktor\u00fa\u00a0pou\u017eijeme ke\u010f rozli\u0161ujeme vnemy prich\u00e1dzaj\u00face do n\u00e1\u0161ho mozgu simult\u00e1nne, m\u00f4\u017eu to by\u0165\u00a0extern\u00e9 vnemy (pach, zvuk, obraz..) a intern\u00e9 vnemy (my\u0161lienky, em\u00f3cie), ktor\u00e9 s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9\u00a0pre n\u00e1sledn\u00fa ment\u00e1lnu alebo motorick\u00fa aktivitu. Pod\u013ea Sohlberga a Mateera (1987) ich\u00a0rozde\u013eujeme:<\/p>\n

S\u00fastreden\u00e1 pozornos\u0165<\/strong>: stav pohotovosti, schopnos\u0165 reagova\u0165 na stimuly.
\nPretrv\u00e1vaj\u00faca pozornos\u0165<\/strong>: Schopnos\u0165 udr\u017ea\u0165 pozornos\u0165 aspo\u0148 tri min\u00faty. Naz\u00fdvame ju aj\u00a0koncentr\u00e1cia, napr\u00edklad \u010d\u00edtanie knihy s plnou koncentr\u00e1ciou.
\nSelekt\u00edvna pozornos\u0165<\/strong>: schopnos\u0165 udr\u017ea\u0165 pozornos\u0165 na vykon\u00e1vaj\u00facej \u00falohe a schopnos\u0165\u00a0potla\u010di\u0165 ru\u0161iv\u00e9 podnety z okolia ako ruch v pozad\u00ed. Napr\u00edklad \u010d\u00edtanie knihy pri zapnutom\u00a0telev\u00edzore alebo r\u00e1diu.\u00a0\u00a0Striedav\u00e1 pozornos\u0165<\/strong>: ment\u00e1lna flexibilita, ktor\u00e1 n\u00e1m umo\u017e\u0148uje plynule prep\u00edna\u0165 z jednej\u00a0\u010dinnosti do druhej. Napr. preru\u0161enie \u010d\u00edtania knihy ke\u010f po\u010dujeme ob\u013e\u00faben\u00fa piese\u0148.\u00a0Rozdelen\u00e1 pozornos\u0165<\/strong>: schopnos\u0165 rozdeli\u0165 pozornos\u0165 medzi viac \u00faloh vykon\u00e1van\u00fdch\u00a0s\u00fa\u010dasne.<\/p>\n

Pod\u013ea Posnera a Petersena (1990) existuj\u00fa tri syst\u00e9my:
\n1. Retikul\u00e1rny aktiva\u010dn\u00fd syst\u00e9m<\/span>: predstavuje z\u00e1kladn\u00fa \u00farove\u0148 vedomia, ktor\u00e1 optimalizuje\u00a0procesy senzorick\u00fdch vnemov prich\u00e1dzaj\u00facich do mozgovej k\u00f4ry. Sklad\u00e1 sa z retikul\u00e1rneho\u00a0aktiva\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu, talamu, limbick\u00e9ho syst\u00e9mu, baz\u00e1lnych ganglii a front\u00e1lneho kortexu.
\n2. Zadn\u00fd syst\u00e9m pozornosti<\/span>. Umo\u017e\u0148uje orient\u00e1ciu a lokaliz\u00e1ciu vnemu, \u0161peci\u00e1lne\u00a0vizu\u00e1lneho. Je zapojen\u00fd pri vn\u00edman\u00ed, vizu\u00e1lno-priestorovej orient\u00e1cii a spracovania nov\u00fdch\u00a0inform\u00e1cii. Hlavn\u00e9 \u0161trukt\u00fary vz\u0165ahuj\u00face sa k nemu s\u00fa zadn\u00fd pariet\u00e1lny kortex, later\u00e1lne\u00a0jadr\u00e1 thalamu.
\n3. Predn\u00fd syst\u00e9m pozornosti<\/span>: Umo\u017e\u0148uje n\u00e1m upriami\u0165 pozornos\u0165 na akciu a vykona\u0165\u00a0kognit\u00edvnu \u00falohu. Tento syst\u00e9m je zlo\u017een\u00fd z predn\u00e9ho cingul\u00e1rneho gyru, dorzolater\u00e1lneho\u00a06prefront\u00e1lneho kortexu, orbitofront\u00e1lneho kortexu, neostri\u00e1ta, ventr\u00e1lnej tegment\u00e1lnej\u00a0oblasti a \u010dast\u00ed motorick\u00fdch oblast\u00ed.<\/p>\n

Pam\u00e4\u0165<\/strong>
\nPam\u00e4\u0165 je zlo\u017eit\u00e1 funkcia, proces, ktor\u00fd n\u00e1m umo\u017e\u0148uje ozna\u010di\u0165, zatriedi\u0165, uchov\u00e1va\u0165 a\u00a0vybavi\u0165 si inform\u00e1ciu. Ak m\u00e1 pam\u00e4\u0165 fungova\u0165 efekt\u00edvne, je potrebn\u00e9 aby spr\u00e1vne pracoval\u00a0aj syst\u00e9m pozornosti. Pam\u00e4\u0165 m\u00f4\u017eeme klasifikova\u0165 pod\u013ea dvoch krit\u00e9ri\u00ed, \u010dasov\u00e9ho a pod\u013ea\u00a0oblasti v ktorej pam\u00e4\u0165 operuje. Pod\u013ea \u010dasov\u00e9ho h\u013eadiska rozde\u013eujeme pam\u00e4\u0165 na:
\n– Kr\u00e1tkodob\u00fa – operat\u00edvnu alebo pracovn\u00fa pam\u00e4\u0165, napr. ke\u010f si na kr\u00e1tko zapam\u00e4t\u00e1me\u00a0telef\u00f3nne \u010d\u00edslo pred t\u00fdm ne\u017e ho zap\u00ed\u0161eme
\n– Dlhodob\u00fa pam\u00e4\u0165
\n– Pracovn\u00fa pam\u00e4\u0165 alebo tie\u017e prechodn\u00fa
\nPod\u013ea druhu ukladan\u00e9ho pam\u00e4\u0165ov\u00e9ho materi\u00e1lu a sp\u00f4sobu ukladania pam\u00e4\u0165 del\u00edme na:
\nDeklarat\u00edvnu<\/span> alebo explicitn\u00fa pam\u00e4\u0165 \u2013 t\u00e1 sa del\u00ed na dva nez\u00e1visl\u00e9 funk\u010dn\u00e9 syst\u00e9my: 1.\u00a0s\u00e9mantick\u00fa pam\u00e4\u0165 , pre fakty a nau\u010den\u00e9 veci a v\u0161eobecn\u00e9 vedomosti o svete, so\u00a0\u0161truktur\u00e1lnym korel\u00e1tom v hipokampe s pri\u013eahlou sp\u00e1nkovou k\u00f4rou a v prefront\u00e1lnej k\u00f4re:\u00a02. epizodick\u00fa pam\u00e4\u0165, pre autobiografick\u00e9 epiz\u00f3dy, so s\u00eddlom v spodnej a vonkaj\u0161ej \u010dasti\u00a0sp\u00e1nkovej k\u00f4ry. Porucha deklarat\u00edvnej pam\u00e4ti sa prejavuje amn\u00e9ziou.
\nNedeklarat\u00edvnu<\/span> alebo implicitn\u00fa pam\u00e4\u0165, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a procedur\u00e1lnu pam\u00e4\u0165, priming,\u00a0klasick\u00e9 podmie\u0148ovanie a neaeasociat\u00edvne u\u010dene. T\u00fdka podvedomej pam\u00e4te a zru\u010dnost\u00ed ako\u00a0\u0161of\u00e9rovanie, bicyklovanie. Procedur\u00e1lna pam\u00e4\u0165 umo\u017e\u0148uje u\u010denie nov\u00fdm motorick\u00fdm\u00a0schopnostiam. \u010cinnos\u0165 je riaden\u00e1 stri\u00e1tom. Priming je nevedom\u00e1 pam\u00e4\u0165, do zna\u010dnej miery\u00a0automatick\u00e1, zos\u00fala\u010fuje percep\u010dn\u00e9 a pojmov\u00e9 reprezent\u00e1cie. Didakticky sa rozde\u013euje na\u00a0percep\u010dn\u00fd a koncep\u010dn\u00fd priming (hoci v realite s\u00fa obe formy zmie\u0161an\u00e9). Klasick\u00e9\u00a0podmie\u0148ovanie uv\u00e1dza do vz\u0165ahu zmyslov\u00e9 podnety a motorick\u00fa odpove\u010f, zodpovednou\u00a0oblas\u0165ou je mozo\u010dek. Emo\u010dn\u00e9 podmie\u0148ovanie prep\u00e1ja zmyslov\u00e9 podnety s emo\u010dnou\u00a0odpove\u010fou, zodpovednou oblas\u0165ou je amygdala. Neasociat\u00edvne u\u010denie umo\u017e\u0148uje\u00a0organizmu zozn\u00e1mi\u0165 sa s vlastnos\u0165ami podnetov a nevenova\u0165 pozornos\u0165 t\u00fdm, ktor\u00e9 s\u00fa\u00a0behavior\u00e1lne irelevantn\u00e9 a naopak zn\u00ed\u017ei\u0165 prah pre ne\u00fa\u010dinn\u00e9 podnety v pr\u00edpade nutnosti ich\u00a0citlivej\u0161ieho sledovania. \u0160trukt\u00fary podie\u013eaj\u00face sa na jej \u010dinnosti s\u00fa neokortex, amygdala
\n(ak s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 aj em\u00f3cie), stri\u00e1tum a reflexn\u00fd obl\u00fak\u00a0Tie\u017e nesmieme zab\u00fada\u0165, \u017ee z\u00f3ny kde\u00a0sa spomienky uchov\u00e1vaj\u00fa s\u00fa preva\u017ene tempor\u00e1lne laloky ale strategick\u00e9 komponenty\u00a0s\u00favisia preva\u017ene s front\u00e1lnym lalokom (Marsalov\u00e1 et al., 2002).<\/p>\n

Exekut\u00edvne funkcie<\/strong>
\nExekut\u00edvne funkcie s\u00fa najzlo\u017eitej\u0161ie z kognit\u00edvnych funkcii. Obsahuj\u00fa kontrolu myslenia a\u00a0spr\u00e1vania. Je to zostava zru\u010dnost\u00ed: ako zameranie pozornosti, pl\u00e1novanie, pr\u00edprava,\u00a0regulovanie a overovanie spr\u00e1vania. Exekut\u00edvne \u010dinnosti s\u00fa lokalizovan\u00e9 vo front\u00e1lnom\u00a0laloku. M\u00f4\u017eeme ich rozdeli\u0165 na
\n1. vyt\u00fd\u010denie cie\u013ea<\/span> – to jest motiv\u00e1cia, sebauvedomenie, uchopenie vz\u0165ahu s okolit\u00fdm\u00a0svetom
\n2. pl\u00e1novanie strat\u00e9gii<\/span> na dosiahnutie cie\u013ea – schopnos\u0165 abstrakcie, kognit\u00edvna flexibilita\u00a0alebo schopnos\u0165 vytvori\u0165 alternat\u00edvne predstavy, schopnos\u0165 zv\u00e1\u017ei\u0165 r\u00f4zne mo\u017enosti a vybra\u0165\u00a0jednu
\n3. zru\u010dnosti<\/span> umo\u017e\u0148uj\u00face uskuto\u010dni\u0165 po\u010din – schopnos\u0165 jednoducho za\u010da\u0165, vytrva\u0165 a\u00a0dodr\u017ea\u0165 postupnos\u0165.
\n4. Sp\u00f4sobilos\u0165<\/span> uskuto\u010dni\u0165 po\u010din alebo aktivitu – kontrola \u010dasu, sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba, korekcia\u00a0vlastn\u00e9ho spr\u00e1vania.
\nBez exekut\u00edvnych funkcii by sme nemohli existova\u0165. Je to podvedom\u00e1 \u010dinnos\u0165, ktor\u00fa\u00a0pou\u017e\u00edvame nepretr\u017eite pri ka\u017edej aktivite, napr. pr\u00edprava jedla.<\/p>\n

Jazyk<\/strong>
\nJazyk je symbolick\u00fd komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m. Je d\u00f4le\u017eit\u00fd v komunik\u00e1cii s in\u00fdmi ale aj vo\u00a0formulovan\u00ed svojich vlastn\u00fdch my\u0161lienok. Proces vytv\u00e1rania re\u010di vyu\u017e\u00edva r\u00f4zne oblasti\u00a0mozgu v \u013eavej hemisf\u00e9re, ktor\u00e9 zap\u00e1jaj\u00fa r\u00f4zne funk\u010dn\u00e9 syst\u00e9my. M\u00f4\u017eme hovori\u0165 o dvoch\u00a0kortik\u00e1lnych oblastiach, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na tvorbe re\u010di (expres\u00edvna) a porozumen\u00ed re\u010di\u00a0(recept\u00edvna) preva\u017ene v \u013eavej hemisf\u00e9re.
\n1. Oblas\u0165 tvorenia re\u010di<\/span> (expres\u00edvna): zah\u0155\u0148a r\u00f4zne oblasti cerebr\u00e1lneho kortexu
\na) prefront\u00e1lna oblas\u0165 – motiv\u00e1cia k pou\u017eitiu re\u010di, za\u010diatok hovoren\u00e9ho alebo p\u00edsan\u00e9ho\u00a0slova, s\u00favis\u00ed s exekut\u00edvnymi funkciami.
\nb) Brocovo centrum re\u010di – lokalizovan\u00e9 v \u013eavom front\u00e1lnom laloku, s\u00favis\u00ed s produkciou\u00a0re\u010di a hovoren\u00e9ho slova.<\/p>\n

c) prim\u00e1rny motorick\u00fd kortex – vedenie pohybu na vyslovenie slov a pohyby potrebn\u00e9 k\u00a0p\u00edsaniu
\n2. oblas\u0165 porozumenia re\u010di<\/span> (recept\u00edvna): zah\u0155\u0148a
\na) okcipit\u00e1lny lalok – vizu\u00e1lne analyz\u00e1tory p\u00edsma
\nb) pariet\u00e1lny lalok – integruje vizu\u00e1lne a audit\u00f3rne vnemy
\nc) \u013eav\u00fd tempor\u00e1lny lalok – synt\u00e9za a pochopenie hovoren\u00e9ho zvuku, v \u0148om sa nach\u00e1dza\u00a0Heschlova audit\u00f3rna oblas\u0165, ktor\u00e1 dek\u00f3duje zvuky a Wernickova oblas\u0165, ktor\u00e1 s\u00favis\u00ed s\u00a0porozumen\u00edm re\u010di, d\u00e1va zmysel po\u010dut\u00e9mu zvuku.
\nOkrem t\u00fdchto oblast\u00ed s\u00fa pre tvorbu a porozumenie re\u010di d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj thalamus, fasciculus\u00a0arcuatus, jadr\u00e1 pulvinaru, baz\u00e1lne gangli\u00e1 a mozo\u010dek (ten je zodpovedn\u00fd za plynulos\u0165 re\u010di,\u00a0rytmus a t\u00f3n).<\/p>\n

Vizu\u00e1lno – priestorov\u00e9 a vizu\u00e1lno – percept\u00edvne funkcie<\/strong>
\nVizu\u00e1no percept\u00edvne funkcie n\u00e1m dovo\u013euj\u00fa rozpozna\u0165 vnemy a rozli\u0161ova\u0165 medzi nimi.\u00a0Pom\u00e1haj\u00fa interpretova\u0165 a pris\u00fadi\u0165 to, \u010do vid\u00edme do poznan\u00fdch kateg\u00f3rii a integrova\u0165 ich s\u00a0na\u0161\u00edm poznan\u00edm. Napr. rozozn\u00e1vame tv\u00e1re na\u0161ich priate\u013eov a rodinu, alebo rozli\u0161ujeme\u00a0 veci v okol\u00ed ako k\u013e\u00fa\u010de, \u010diapku at\u010f. Vizu\u00e1lno priestorov\u00e9 funkcie pom\u00e1haj\u00fa analyzova\u0165,\u00a0porozumie\u0165 a organizova\u0165 priestor v ktorom \u017eijeme. Patr\u00ed sem vn\u00edmanie a spracovanie\u00a0vzdialenosti, h\u013abky, rot\u00e1cia v priestore at\u010f. Pou\u017e\u00edvame ich pri \u010d\u00edtan\u00ed mapy, orient\u00e1cii v\u00a0meste alebo odhade vzdialenosti.
\nAk je \u013eav\u00e1 hemisf\u00e9ra dominantn\u00e1 pre jazyk tak je prav\u00e1 hemisf\u00e9ra dominantn\u00e1 pre\u00a0percepciu (priestorov\u00e1 anal\u00fdza, rozoznanie tv\u00e1r\u00ed, identifik\u00e1cia miesta alebo objektu\u00a0pomocou mapy.<\/p>\n

4. Fyzick\u00e9 cvi\u010denie a ment\u00e1lne zdravie.<\/strong>
\nFyzick\u00e9 cvi\u010denie, najm\u00e4 aer\u00f3bne, v s\u00fa\u010dasnosti up\u00fatalo na seba pozornos\u0165 pre svoj potenci\u00e1l\u00a0v oblasti kde doteraz nemalo ve\u013ek\u00e9 uplatnenie. Ako na to v \u010fal\u0161om texte pouk\u00e1\u017eeme, m\u00e1\u00a0pozit\u00edvny efekt na funkcie mozgu, kognit\u00edvny v\u00fdkon a emo\u010dn\u00fd prejav. Dok\u00e1\u017ee toti\u017e oslabi\u0165\u00a0kognit\u00edvny \u00fapadok a navodi\u0165 neuroprotekt\u00edvny, \u010di u\u017e prevent\u00edvny alebo terapeutick\u00fd\u00a0\u00fa\u010dinok. Prevent\u00edvne sa d\u00e1 vyu\u017ei\u0165 na spomalenie kognit\u00edvneho \u00fapadku v procese starnutia a\u00a0terapeuticky v lie\u010dbe neuropsychiatrick\u00fdch ochoren\u00ed.\u00a0Je \u010doraz viacej d\u00f4kazov o tom, \u017ee fyzick\u00e9 cvi\u010denie aj u zdrav\u00fdch jedincov vedie k r\u00f4znym\u00a0zmen\u00e1m vr\u00e1tane zv\u00fd\u0161enej funk\u010dnej aktivity vo front\u00e1lnej a pariet\u00e1lnej oblasti a zn\u00ed\u017eenej\u00a0funk\u010dnej aktivity v prednej oblasti cingul\u00e1rneho kortexu, k n\u00e1rastu \u0161edej hmoty v oblasti\u00a0front\u00e1lneho laloka, horn\u00e9ho tempor\u00e1lneho laloka a v hippokampe. Tie\u017e doch\u00e1dza k\u00a0 signifikantnom n\u00e1rastu objemu krvi v gyrus dentatus. (Colombe et al, 2006 in Dhami et all,\u00a02015) Tieto zmeny koreluj\u00fa so zlep\u0161en\u00edm kogn\u00edcie (Pereira et all 2007 in Dhami et all,\u00a02015).<\/p>\n

V literat\u00fare s\u00fa \u00fadaje o tom, \u017ee v be\u017enej popul\u00e1cii aer\u00f3bne cvi\u010denie zlep\u0161uje pozornos\u0165,\u00a0r\u00fdchlos\u0165 spracovania podnetov, pam\u00e4\u0165 a exekut\u00edvne funkcie. Cvi\u010denie u zdrav\u00fdch jedincov\u00a0zv\u00fd\u0161ilo objem hippokampu a cirkul\u00e1ciu krvi, stimulovalo neurogen\u00e9zu a modulovalo\u00a0synaptick\u00fa plasticitu:<\/p>\n

Hoci sa najviac publik\u00e1ci\u00ed s\u00fastre\u010fuje na aer\u00f3bne cvi\u010denie, dos\u0165 sa ich venuje aj in\u00fdm\u00a0typom cvi\u010den\u00ed ako napr.: silov\u00e9mu tr\u00e9ningu – cvi\u010denie s \u010dinkami, cvi\u010deniu s gumami,\u00a0cvi\u010deniu s vlastnou hmotnos\u0165ou, balan\u010dn\u00fdm cvi\u010deniam – tai \u010dchi a cvi\u010deniam flexibility.\u00a0V\u0161etky tieto cvi\u010denia pod\u013ea publikovan\u00fdch \u00fadajov vedia zmierni\u0165 depresiu a povzbudi\u0165\u00a0kognit\u00edvne funkcie. Kombin\u00e1cie r\u00f4znych typov cvi\u010den\u00ed ved\u00fa k zv\u00fd\u0161en\u00e9mu \u00fa\u010dinku na\u00a0spom\u00ednan\u00e9 funkcie. Aer\u00f3bne aj rezistentn\u00e9 cvi\u010denie viedlo k priazniv\u00e9mu \u00fa\u010dinku na\u00a0vizuospaci\u00e1lne funkcie. Aer\u00f3bne cvi\u010denia mali v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na kognit\u00edvne a exekut\u00edvne\u00a0funkcie ako silov\u00e9 (Barha et al., 2017<\/p>\n

\u0160t\u00fadie, v ktor\u00fdch sa pou\u017eili neurozobrazovacie met\u00f3dy uk\u00e1zali, \u017ee r\u00f4zne typy cvi\u010denia\u00a0ovply\u0148uj\u00fa r\u00f4zne \u0161trukt\u00fary v mozgu r\u00f4znym sp\u00f4sobom: aer\u00f3bne cvi\u010denie zv\u00e4\u010d\u0161uje objem\u00a0hippokampu a m\u00e1 prevent\u00edvny \u00fa\u010dinok na atrofiu stredn\u00e9ho tempor\u00e1lneho laloku a k\u00f4ry\u00a0predn\u00e9ho cingula. Silov\u00e9 cvi\u010denie tie\u017e zvy\u0161uje hmotu hippocampu. Tai \u010dchi zvy\u0161ovalo\u00a0objem sivej hmoty, k\u00fdm joga redukovala objem amygdaly (Liu at al, 2019)<\/p>\n

\u010co sa t\u00fdka mechanizmu \u00fa\u010dinku mno\u017eia sa pr\u00e1ce potvrdzuj\u00face, \u017ee cvi\u010denie m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165\u00a0krvn\u00e9 rie\u010di\u0161te v mozgu zv\u00fd\u0161enou tvorbou nov\u00fdch ciev prin\u00e1\u0161aj\u00facich v\u00fd\u017eivu pre nov\u00e9 aj\u00a0star\u00e9 neur\u00f3ny v mozgu vr\u00e1tane hippokamp\u00e1lnej oblasti, motorick\u00e9ho kortexu a mozo\u010dka:<\/p>\n

Cerebr\u00e1lna aktivita pozit\u00edvne koreluje so zv\u00fd\u0161enou spotrebou kysl\u00edka a gluk\u00f3zy a zv\u00fd\u0161en\u00fdm\u00a0prietokom krvi v mozgu. Zv\u00fd\u0161en\u00fd prietok krvi sa zaznamenal v nieko\u013ek\u00fdch kortik\u00e1lnych aj\u00a010subkortik\u00e1lnych oblastiach. Zv\u00fd\u0161en\u00fd prietok krvi s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, \u017ee po\u010das cvi\u010denia st\u00fapa\u00a0hladina ATP (adenoz\u00edntrifosf\u00e1t), ktor\u00fd je siln\u00fdm vazodilat\u00e1torom. Fyzick\u00e1 aktivita zvy\u0161uje\u00a0synt\u00e9zu oxidu dusnat\u00e9ho od ktor\u00e9ho je z\u00e1visl\u00fd prestup l\u00e1tok v mozgu \u010d\u00edm sa stimuluje\u00a0angiogen\u00e9za a v kone\u010dnom d\u00f4sledku tie\u017e zlep\u0161uje z\u00e1sobovanie tkaniva (Gertz et al, 2006).<\/p>\n

Pod\u013ea Dumana a in\u00fdch, cvi\u010denie v be\u017enej popul\u00e1cii stimuluje neurogen\u00e9zu, moduluje\u00a0synaptick\u00fa plasticitu a zvy\u0161uje uvo\u013e\u0148ovanie a synt\u00e9zu nieko\u013ek\u00fdch neurotrofick\u00fdch faktorov\u00a0s\u00favisiacich s lep\u0161\u00edmi kognit\u00edvnymi funkciami, neurogen\u00e9zou, angiogen\u00e9zou a plasticitou.
\nMedzi neurotrofick\u00e9 faktory, ktor\u00e9 podporuj\u00fa plasticitu mozgu patria: inzul\u00ednu podobn\u00fd\u00a0rastov\u00fd faktor IGF, fibroblastov\u00fd rastov\u00fd faktor FGF 2, VEGF (vaskul\u00e1rny endotelov\u00fd\u00a0rastov\u00fd faktor) a mozgov\u00fd neurotrofick\u00fd faktor BDNF. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich vykazuje n\u00e1rast po\u00a0telesnom cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n

Hlavne BDNF je v centre pozornosti pre jeho potenci\u00e1lnu \u00falohu v nervovej reorganiz\u00e1cii a\u00a0regener\u00e1cii v po\u0161kodenom centr\u00e1lnom nervovom syst\u00e9me Pozit\u00edvne ovplyv\u0148uje\u00a0neuroprotektivitu a vplyv na pre\u017e\u00edvania buniek. Sprostredk\u00fava \u00fa\u010dinok cvi\u010denia na\u00a0synaptick\u00fa plasticitu cez remodeling dendritov, ax\u00f3nov a synaptogen\u00e9zu. Zistilo sa, \u017ee je\u00a0zahrnut\u00fd do procesov u\u010denia a pam\u00e4te a syst\u00e9mu odmeny v mozgu. V\u00fdskum na zvierat\u00e1ch\u00a0podporuje predpoklad, \u017ee BDNF je nevyhnutn\u00fd pre funkciu hippokampu, synaptick\u00fa\u00a0plasticitu, u\u010denie a zmiernenie depresie (Duman, 2005). Fyzick\u00e1 aktivita zvy\u0161uje hladinu\u00a0BDNF v hippokampe u potkanov a p\u00f4sob\u00ed ako regul\u00e1rne antidepres\u00edvum (Russo-Neustadt\u00a0et al. 2009).<\/p>\n

IGF-1 je \u010fal\u0161\u00ed neurotrofick\u00fd faktor s\u00favisiaci s kognit\u00edvnymi funkciami. Taktie\u017e koreluje s\u00a0neurogen\u00e9zou ke\u010f\u017ee podmie\u0148uje za\u010diatok procesov prolifer\u00e1cie progenitorov\u00fdch buniek.\u00a0Cvi\u010denie zvy\u0161uje IGF-1 hladinu, ktor\u00e1 sa str\u00e1ca v procese starnutia so zhor\u0161enou\u00a0kognit\u00edvnou v\u00fdkonnos\u0165ou. (Landi et al, 2007).<\/p>\n

Cvi\u010denie reguluje expresiu VEGF (vaskul\u00e1rny endoteli\u00e1lny rastov\u00fd faktor), ten reguluje\u00a0\u00a0prolifer\u00e1ciu endotelov\u00fdch buniek a angiogen\u00e9zu, ale m\u00e1 aj neurotrofick\u00fd, neuroprotekt\u00edvny\u00a0a neurog\u00e9nny efekt. Cvi\u010den\u00edm navoden\u00e1 angiogen\u00e9za je sp\u00e1jan\u00e1 so zv\u00fd\u0161enou hladinou\u00a0VEGF v mozgu (Coman et al, 2007)…
\nStres, depresia a starnutie zni\u017euj\u00fa expresiu neurotrofick\u00fdch faktorov a neurogen\u00e9zu v\u00a0mozgu, k\u00fdm antidepres\u00edva a cvi\u010denie vedia tento proces zvr\u00e1ti\u0165 (Duman, 2005).<\/p>\n

Cvi\u010denie zvy\u0161uje viacero neurotransmiterov ako s\u00e9roton\u00edn, dopam\u00edn, acetylchol\u00edn a\u00a0noradrenal\u00edn, aj ke\u010f perif\u00e9rne katecholam\u00edny neprekra\u010duj\u00fa hematoencefalick\u00fa bari\u00e9ru.\u00a0Mo\u017en\u00fd mechanizmus je cez kalcium-kalmodulinov\u00fd mechanizmus. Cvi\u010denie zvy\u0161uje\u00a0hladinu kalcia v s\u00e9re a kalcium je transportovan\u00e9 do mozgu. To sp\u00f4sobuje synt\u00e9zu\u00a0dopam\u00ednu cez kalmodul\u00edn dependentn\u00fd syst\u00e9m.<\/p>\n

Klinick\u00e9 hodnotenie a prax v\u0161ak nar\u00e1\u017ea na ur\u010dit\u00e9 limity. Vplyv veku, telesn\u00e9ho zdravia a\u00a0kond\u00edcie, \u0161trukt\u00fara cvi\u010debnej jednotky, metodick\u00e9 odli\u0161nosti, s\u00fa faktory, ktor\u00e9 komplikuj\u00fa\u00a0interpret\u00e1ciu cvi\u010denia aj u be\u017enej popul\u00e1cie. Situ\u00e1cia je e\u0161te zlo\u017eitej\u0161ia ak vkro\u010d\u00edme na pole\u00a0medic\u00edny a os\u00f4b postihnut\u00fdch spektrom r\u00f4znych ochoren\u00ed.<\/p>\n

Z\u00e1rove\u0148 si st\u00e1le viac uvedomujeme, \u017ee atletick\u00fd v\u00fdkon je sprostredkovan\u00fd mechanizmami\u00a0centr\u00e1lneho nervov\u00e9ho syst\u00e9mu. Pod tieto mechanizmy spad\u00e1 neurotrofick\u00fd,\u00a0neuroendokrinn\u00fd a neurotransmiterov\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 medi\u00e1tory\u00a0psychopatol\u00f3gie a celkovej odolnosti (Stein et al, 2007).<\/p>\n

S\u00fa n\u00e1zory, \u017ee efekt cvi\u010denia na kognit\u00edvne funkcie m\u00f4\u017ee pretrva\u0165 dlh\u0161ie ako jednu\u00a0gener\u00e1ciu. \u00da\u010dinok cvi\u010denia na epigenetick\u00fa regul\u00e1ciu g\u00e9novej expresie je centr\u00e1lnou\u00a0my\u0161lienkou „epigenetickej pam\u00e4te“, ktor\u00e1 vpl\u00fdva na dlhodob\u00e9 funkcie mozgu. V\u00fdskum v\u00a0tejto oblasti sp\u00e1ja cvi\u010denie so zmenami na \u00farovni nukleov\u00fdch kysel\u00edn ako je metyl\u00e1cia\u00a0DNA, modifik\u00e1cia hist\u00f3nov a microRNA (Fernandez et al, 2017).<\/p>\n

5. Vplyv em\u00f3ci\u00ed na vn\u00edmanie, pozornos\u0165, pam\u00e4\u0165 a rozhodovacie <\/strong>
\nschopnosti<\/strong>
\n\u010cinnos\u0165 \u013eudskej mysle je \u010dasto charakterizovan\u00e1 ako z\u00e1pas medzi dvoma protichodn\u00fdmi\u00a0silami: rozumom, racion\u00e1lnym a rozv\u00e1\u017enym a em\u00f3ciou: impulz\u00edvnou a iracion\u00e1lnou. Takto\u00a0uva\u017eoval u\u017e Plat\u00f3n, ktor\u00fd op\u00edsal \u013eudsk\u00fa du\u0161u ako protichodnos\u0165 rozumu (toho, \u010do vieme) a\u00a0pocitu (toho, \u010do c\u00edtime), nesk\u00f4r to rozvinul Ren\u00e9 Descartes. Rozum a em\u00f3cia sa dlho\u00a0pova\u017eovali za protichodn\u00e9 sily. S\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdskum v psychologick\u00fdch a neurologick\u00fdch\u00a0ved\u00e1ch ukazuje, \u017ee em\u00f3cie a kogn\u00edcia s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9.<\/p>\n

Kognit\u00edvny proces je potrebn\u00fd na\u00a0to aby sa vyvolala emo\u010dn\u00e1 odpove\u010f. A z\u00e1rove\u0148 emo\u010dn\u00e1 odpove\u010f upravuje a vedie\u00a0poznanie aby sprostredkovalo adapt\u00edvnu reakciu na prostredie. . Em\u00f3cie ur\u010duj\u00fa ako\u00a0vn\u00edmame svet okolo seba, ako sa usporaduj\u00fa na\u0161e spomienky v pam\u00e4ti a ako sa\u00a0rozhodujeme v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch momentoch.<\/p>\n

V minulosti sa kognit\u00edvne funkcie ako vn\u00edmanie , pozornos\u0165, pam\u00e4\u0165 alebo rozhodovanie\u00a0sk\u00famalo bez oh\u013eadu na em\u00f3ciu, pova\u017eovalo sa to za interferenciu, ktor\u00e1 je\u00a0kontraprodukt\u00edvna pre spr\u00e1vne fungovanie kognit\u00edvneho syst\u00e9mu. Psychologick\u00e9\u00a0experimenty v\u0161ak ilustruj\u00fa ako m\u00f4\u017eu pocity zmeni\u0165 na\u0161e vn\u00edmanie, pam\u00e4\u0165, pozornos\u0165 t\u00fdm,\u00a0\u017ee sa zameraj\u00fa na d\u00f4le\u017eit\u00e9 aspekty okolit\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

Vplyv em\u00f3ci\u00ed na vn\u00edmanie a pozornos\u0165<\/strong>
\nV ka\u017edodennom prostred\u00ed s\u00fa \u013eudia neust\u00e1le konfrontovan\u00ed s mno\u017estvom prich\u00e1dzaj\u00facich\u00a0zmyslov\u00fdch inform\u00e1cii. Ke\u010f\u017ee kapacita \u013eudsk\u00e9ho mozgu je obmedzen\u00e1, nevie spracova\u0165\u00a0v\u0161etky inform\u00e1cie, ale mus\u00ed si vybra\u0165 len \u010das\u0165 na \u00fakor in\u00fdch. To, ktor\u00fa inform\u00e1ciu si mozog\u00a0vyberie, z\u00e1vis\u00ed od syst\u00e9mu pozornosti. Tento syst\u00e9m spracov\u00e1va podnety na z\u00e1klade\u00a0konkr\u00e9tneho procesu v mozgov\u00fdch centr\u00e1ch. Podnety na ni\u017e\u0161ej \u00farovni ako napr\u00edklad\u00a0fyzik\u00e1lny podnet, ktor\u00fd sp\u00fa\u0161\u0165a automatick\u00fa, reflexn\u00fa odpove\u010f sa naz\u00fdva vn\u00fatornou\u00a0pozornos\u0165ou a na rozdiel od podnetu d\u00f4le\u017eit\u00e9ho pre moment\u00e1lne konanie (napr\u00edklad\u00a0h\u013eadanie k\u013e\u00fa\u010dov), ktor\u00fd je zvolen\u00fd dobrovo\u013ene a naz\u00fdva sa vonkaj\u0161ou pozornos\u0165ou v\u00a0z\u00e1vislosti od objektu alebo priestoru. Obidve vn\u00fatorn\u00e1 aj vonkaj\u0161ia pozornos\u0165 zahr\u0148uje\u00a0frontopariet\u00e1lnu sie\u0165 kortik\u00e1lnej oblasti.<\/p>\n

V\u00fdznam em\u00f3cie v spracov\u00e1vanom podnete nesie v sebe prvok selekcie a uprednost\u0148ovania.\u00a0Emo\u010dn\u00fd stimul m\u00f4\u017ee navodi\u0165 pozornos\u0165 ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie a spomali\u0165 odp\u00fatanie pozornosti\u00a0(stratu pozornosti) na dlh\u0161iu dobu ako neutr\u00e1lny stimul. Napr\u00edklad pri vizu\u00e1lnom h\u013eadan\u00ed\u00a0objektu medzi neporiadkom sa tento r\u00fdchlej\u0161ie n\u00e1jde ak m\u00e1 nejak\u00fd emocion\u00e1lny n\u00e1boj.\u00a0Potom, \u010do je objekt n\u00e1jden\u00fd, up\u00fata pozornos\u0165 na dlh\u0161iu dobu a vie facilitova\u0165 n\u00e1sledne\u00a0neemocion\u00e1lne stimuly v tej istej mozgovej oblasti. Emocion\u00e1lny podt\u00f3n (n\u00e1boj) nielen\u017ee\u00a0ur\u00fdch\u013euje \u010das h\u013eadania objektu ale priamo posil\u0148uje percep\u010dn\u00fa kapacitu pre n\u00e1sledn\u00fd cie\u013e\u00a0pozornosti. Tak\u017ee spracovanie em\u00f3cii nielen obohacuje na\u0161u sk\u00fasenos\u0165 o emo\u010dn\u00e9\u00a0podfarbenie ale m\u00f4\u017ee formova\u0165 obsah na\u0161ich vnemov a vedomia. Tento efekt sa\u00a013neprejavuje iba pomocou vizu\u00e1lneho a\/alebo audit\u00edvneho vnemu, ale predpoklad\u00e1 sa \u017ee ide\u00a0naprie\u010d v\u0161etk\u00fdmi zmyslami. Odklon od normy sa m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 u pacientov s \u00fazkos\u0165ou kde\u00a0prevl\u00e1daj\u00fa v\u00fdhra\u017en\u00e9 inform\u00e1cie.
\nCitov\u00e9 aj racion\u00e1lne myslenie s\u00fa na sebe z\u00e1visl\u00e9 a odr\u00e1\u017eaj\u00fa aktivitu r\u00f4znych, ale na seba\u00a0\u00fazko prepojen\u00fdch neuron\u00e1lnych okruhov v mozgu. Pomer citov\u00e9ho a racion\u00e1lneho myslenia je premenliv\u00e1 a s narastaj\u00facou intenzitu em\u00f3cie narast\u00e1 dominancia\u00a0emocion\u00e1lneho myslenia a s\u00fa\u010dasne kles\u00e1 vplyv racion\u00e1lneho uva\u017eovania.<\/p>\n

Hipokampus, amygdala a em\u00f3cie<\/strong>
\nHipokampus a amygdala boli evolu\u010dne dvomi k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi centrami \u010duchov\u00e9ho mozgu, z\u00a0ktor\u00e9ho sa nesk\u00f4r vyvinul v kone\u010dnom d\u00f4sledku neokortex. Amygdala je s\u00eddlom\u00a0najprimit\u00edvnej\u0161\u00edch, ale s\u00fa\u010dasne najsilnej\u0161\u00edch pohn\u00fatok, z\u00e1kladn\u00fdch citov, je s\u00eddlom emo\u010dnej\u00a0pam\u00e4te a triedi v\u0161etky aferentn\u00e9 inform\u00e1cie, zrovn\u00e1va ich s minul\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami.
\nInform\u00e1cie zo zmyslov\u00fdch org\u00e1nov ved\u00fa do talamu a odtia\u013e cez jedno synaptick\u00e9 spojenie\u00a0do amygdaly. Druh\u00fd sign\u00e1l z talamu ide do pr\u00edslu\u0161n\u00fdch kortik\u00e1lnych \u0161trukt\u00far. Amygdala\u00a0takto nieko\u013ekon\u00e1sobne prv reaguje na zmyslov\u00fa inform\u00e1ciu ako neokortex. Preto m\u00f4\u017ee pri\u00a0v\u00fdznamn\u00fdch vonkaj\u0161\u00edch podnetoch d\u00f4js\u0165 ku skratkov\u00fdm afekt\u00edvnym reakci\u00e1m, ktor\u00e9 sa\u00a0vymykaj\u00fa racion\u00e1lnej kontrole. Schopnos\u0165 racion\u00e1lnej kontroly s\u00eddli v prefront\u00e1lnej k\u00f4re,\u00a0ktor\u00e1 za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed m\u00e1 citov\u00e9 reakcie pod kontrolou lebo spracov\u00e1va inform\u00e1cie\u00a0z najrozsiahlej\u0161\u00edch projekci\u00ed zmyslov\u00fdch org\u00e1nov v k\u00f4re. Emo\u010dn\u00e9 prestrelenie prebieha\u00a0bu\u010f spusten\u00edm afekt\u00edvnej reakcie v amygdale za s\u00fa\u010dasn\u00e9ho zlyhania aktiv\u00e1cie k\u00f4rov\u00fdch\u00a0inhibi\u010dn\u00fdch procesov, alebo podriaden\u00edm t\u00fdchto k\u00f4rov\u00fdch oblast\u00ed „ties\u0148ovej“ emo\u010dnej\u00a0reakcii v pr\u00edpade podnetov ve\u013ek\u00e9ho sign\u00e1lneho v\u00fdznamu. Inhib\u00edcia t\u00fdchto stresuj\u00facich\u00a0em\u00f3cii prebieha v \u013eavom prefront\u00e1lnom laloku. Prav\u00fd prefront\u00e1lny lalok je s\u00eddlom em\u00f3cii\u00a0ako strach \u010d\u00ed agresia a \u013eav\u00fd p\u00f4sob\u00ed na ne inhibi\u010dne.<\/p>\n

Hipokampus naproti tomu registruje zmyslov\u00e9 vnemy a prira\u010fuje im nejak\u00fa hodnotu. Jeho\u00a0hlavnou \u00falohou je vytv\u00e1ranie dokonalej pam\u00e4\u0165ovej stopy, kontextu vnemu, ktor\u00e1 je\u00a0z\u00e1kladom schopnosti rozli\u0161ova\u0165 citov\u00fd v\u00fdznam udalosti. Hipokampus registruje inform\u00e1ciu\u00a0a amygdala jej emo\u010dn\u00fd n\u00e1boj, jej citov\u00e9 zafarbenie.<\/p>\n

Em\u00f3cie moduluj\u00fa na\u0161u vn\u00edmavos\u0165 a pozornos\u0165 t\u00fdm, \u017ee uprednost\u0148uj\u00fa pri spracovan\u00ed v\u00a0mozgov\u00fdch centr\u00e1ch stimul, ktor\u00fd je emocion\u00e1lne relevantn\u00fd. Tento mechanizmus m\u00f4\u017ee\u00a0pom\u00e1ha\u0165 organizova\u0165 vn\u00edmanie n\u00e1\u0161ho okolia v z\u00e1vislosti od na\u0161ich potrieb, cie\u013eov a\u00a0hodn\u00f4t. Automatick\u00e1 detekcia emo\u010dno relevantnej udalosti umo\u017e\u0148uje zaevidova\u0165 jej\u00a0ne\u010dakan\u00fd v\u00fdskyt \u010ditate\u013ene, st\u00e1va sa centrom pozornosti, hodnotenia a rozhodovania\u00a0(Brosch et al., 2013).<\/p>\n

Vplyv em\u00f3cii na pam\u00e4\u0165<\/strong>
\nEm\u00f3cie m\u00f4\u017eu ovplyv\u0148ova\u0165 mnestick\u00e9 pochody v \u0161t\u00e1diu zaznamenania (v momente\u00a0vnemu), v \u0161t\u00e1diu ulo\u017eenia (retencie) v mozgu v znovu vybavenia, (momentu spomenutia,\u00a0rememoriz\u00e1cie) Em\u00f3cia m\u00f4\u017ee ma\u0165 vplyv na ka\u017ed\u00e9 toto \u0161t\u00e1dium. Ako bolo pr\u00edzvukovan\u00e9\u00a0pred t\u00fdm, vn\u00edmanie a pozornos\u0165 s\u00fa zameran\u00e9 na emocion\u00e1lne relevantn\u00fa inform\u00e1ciu, a\u00a0d\u00f4sledkom m\u00f4\u017ee by\u0165 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee je dan\u00e1 men\u0161ia pozornos\u0165 na perif\u00e9rnu inform\u00e1ciu.\u00a0\u010ci\u017ee inform\u00e1cia s emo\u010dn\u00fdmi n\u00e1bojom sa zapam\u00e4t\u00e1 lep\u0161ie a detaily okolit\u00e9ho kontextu s\u00fa\u00a0pam\u00e4\u0165ou opomenut\u00e9. Ulo\u017eenie spomienky nie je ukon\u010den\u00e9 okam\u017eite . Nejak\u00fa chv\u00ed\u013eu trv\u00e1\u00a0k\u00fdm sa pam\u00e4\u0165ov\u00e9 stopy stabilizuj\u00fa v konsolida\u010dnom procese a toto z\u00e1vis\u00ed hlavne od\u00a0hipokampu. Po\u010das konsolida\u010dnej f\u00e1zy je pam\u00e4\u0165 nestabiln\u00e1 so sklonmi k naru\u0161eniam a\u00a0rekodifik\u00e1ciam. Em\u00f3cie m\u00f4\u017eu modifikova\u0165 konsolida\u010dn\u00fd proces v pozit\u00edvnom zmysle pre\u00a0udalos\u0165 s pozit\u00edvnym emo\u010dn\u00fdm n\u00e1bojom.<\/p>\n

Tak ako cvi\u010denie ovplyv\u0148uje emo\u010dn\u00fd svet \u010dloveka, tak aj em\u00f3cie ovplyv\u0148uj\u00fa v\u00fdsledok\u00a0cvi\u010denia. Z\u00e1porne ovplyv\u0148uj\u00fa v\u00fdsledky cvi\u010denia tzv. negat\u00edvne em\u00f3cie \u2013 strach \u00fazkos\u0165,\u00a0zlos\u0165, sm\u00fatok, z\u00e1vis\u0165, pomsta, k\u00fdm pozit\u00edvne em\u00f3cie, rados\u0165, veselos\u0165, nad\u0161enie, estetick\u00fd\u00a0z\u00e1\u017eitok, v\u00fdsledky zlep\u0161uj\u00fa. Pokia\u013e sa nezoh\u013ead\u0148uje emo\u010dn\u00fd stav pacienta p\u00f4sob\u00ed to\u00a0kontraprodukt\u00edvne.<\/p>\n

Vplyv em\u00f3cie na rozhodovac\u00ed proces<\/strong>
\nS\u00fa\u010dasn\u00e9 \u0161t\u00fadie hovoria, \u017ee em\u00f3cie s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 v rozhodovacom procese, aj pri vstupe aj pri\u00a0v\u00fdstupe. Rozhodnutie a jeho d\u00f4sledky vy\u00fas\u0165uj\u00fa v em\u00f3cie (ako rados\u0165, uvo\u013enenie, \u013e\u00fatos\u0165,\u00a0roz\u010darovanie) a ve\u013ea rozhodnut\u00ed je pod vplyvom em\u00f3cii alebo o\u010dak\u00e1vania em\u00f3cii. \u0160t\u00fadie v\u00a0neuroved\u00e1ch ukazuj\u00fa, \u017ee em\u00f3cie pom\u00e1haj\u00fa \u010dloveku pri ve\u013emi racion\u00e1lnych rozhodnutiach.<\/p>\n

Summa summarum: dualita rozumu versus em\u00f3cie, ktor\u00e1 bola propagovan\u00e1 tak dlho,\u00a0nereflektuje architekt\u00faru mozgu a fungovanie mysle. Em\u00f3cia a kogn\u00edcia s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9\u00a0a komplex \u013eudsk\u00e9ho spr\u00e1vania sa vytv\u00e1ra z dynamickej interakcie medzi mnohopo\u010detn\u00fdmi\u00a0procesmi a nervov\u00fdmi sie\u0165ami v mozgu. Em\u00f3cie determinuj\u00fa ako \u010dlovek vn\u00edma svoj svet,\u00a0ako si ho pam\u00e4t\u00e1, a ak\u00e9 rozhodnutia nakoniec vykon\u00e1. Em\u00f3cie m\u00f4\u017eu \u00eds\u0165 aj proti \u010dloveku\u00a0ke\u010f zveli\u010duj\u00fa hrozbu pri \u00fazkosti alebo preferuj\u00fa negat\u00edvnu spomienku pri depresii (Brosh
\net al., 2013).<\/p>\n

5. Vz\u0165ahov\u00e1 v\u00e4zba:<\/strong>
\nV psychol\u00f3gii a psychoterapii je pojem vz\u0165ahovej v\u00e4zby v s\u00fa\u010dasnosti dos\u0165 popul\u00e1rny. Treba\u00a0spomen\u00fa\u0165 \u017ee nejde o ni\u010d nov\u00e9, u\u017e v \u0161es\u0165desiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia man\u017eelia\u00a0Harlowovoci preuk\u00e1zali, \u017ee ml\u00e1\u010fat\u00e1 makakov, ktor\u00e9 boli po naroden\u00ed separovan\u00e9 od\u00a0svojich matiek sa vyv\u00edjali abnorm\u00e1lne a doch\u00e1dzalo aj k transgenera\u010dn\u00e9mu po\u0161kodeniu,\u00a0lebo ke\u010f mali vlastn\u00e9 ml\u00e1\u010fat\u00e1, nedok\u00e1zali sa k nim spr\u00e1va\u0165 ako opice, ktor\u00e9 neboli takto\u00a0po\u0161koden\u00e9 ch\u00fdban\u00edm imprintingu (Harlow et Harlow, 1962)<\/p>\n

Pod\u013ea te\u00f3rie vz\u0165ahovej v\u00e4zby (G\u00e1\u0161p\u00e1rov\u00e1, 2017) je ka\u017ed\u00e9 die\u0165a u\u017e od narodenia geneticky\u00a0vybaven\u00e9, aby h\u013eadalo osobu, ktor\u00e1 mu m\u00f4\u017ee zabezpe\u010di\u0165 ochranu a bezpe\u010die. Jedn\u00e1 sa o\u00a0potrebu, ktor\u00e1 bola evolu\u010dne vytvoren\u00e1 (Brisch, 2011).<\/p>\n

Psycho-neuro-biologick\u00fd model v\u00fdvinu vy\u0161\u0161ie uveden\u00fa skuto\u010dnos\u0165 vysvet\u013euje t\u00fdm, \u017ee\u00a0existuje priamy vz\u0165ah medzi bezpe\u010dnou v\u00e4zbou, v\u00fdvinom mozgu a psychick\u00fdm zdrav\u00edm\u00a0die\u0165a\u0165a. To, ako sa okolie spr\u00e1va k die\u0165a\u0165u v prv\u00fdch dvoch rokoch \u017eivota m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fd\u00a0vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto obdob\u00ed sa v mozgu vyv\u00edjaj\u00fa neurobiologick\u00e9\u00a0\u0161trukt\u00fary sprostredkuj\u00face schopnos\u0165 zvl\u00e1dania stresu po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota (tzv. kontroln\u00fd\u00a0syst\u00e9m). Po druh\u00e9, je to obdobie, kedy je mozog plastick\u00fd a citliv\u00fd na vplyvy zo soci\u00e1lneho\u00a0prostredia. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee rodi\u010d, ktor\u00fd reaguje citlivo a primerane na v\u0161etky potreby\u00a0die\u0165a\u0165a vytv\u00e1ra prostredie, ktor\u00e9 u\u013eah\u010duje dozrievanie tzv. kontroln\u00e9ho syst\u00e9mu v mozgu.
\nDie\u0165a s bezpe\u010dnou v\u00e4zbou bude teda v dospelosti schopn\u00e9 efekt\u00edvne regulova\u0165 svoje\u00a0spr\u00e1vanie v r\u00f4znych stresov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch, \u010do je nevyhnutn\u00e9 pre jeho zdrav\u00fd soci\u00e1lny a\u00a0emocion\u00e1lny v\u00fdvin (Noskov\u00e1 2011).<\/p>\n

Stabiln\u00fd a d\u00f4vern\u00fd vz\u0165ah aspo\u0148 s jednou osobou p\u00f4sob\u00ed ako protekt\u00edvny faktor a chr\u00e1ni\u00a0pred du\u0161evnou poruchou (Ha\u0161to, 2005). Benoit (2004) uv\u00e1dza, \u017ee kvalita vz\u0165ahovej v\u00e4zby\u00a0medzi rodi\u010dom a die\u0165a\u0165om je v\u00fdznamn\u00fdm prediktorom \u010fal\u0161ieho soci\u00e1lneho a\u00a0emocion\u00e1lneho v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee bezpe\u010dn\u00e1 vz\u0165ahov\u00e1 v\u00e4zba m\u00e1 pozit\u00edvny\u00a0vplyv na psychick\u00fd v\u00fdvin.<\/p>\n

V s\u00falade s psycho-neuro-biologick\u00fdm modelom v\u00fdvinu, nepriazniv\u00e9 rann\u00e9 sk\u00fasenosti\u00a0die\u0165a\u0165a m\u00f4\u017eu negat\u00edvne ovplyvni\u0165 jeho neskor\u0161ie schopnosti zvl\u00e1da\u0165 stresov\u00e9 situ\u00e1cie.\u00a0Neist\u00e1 v\u00e4zba m\u00f4\u017ee v\u00fdrazne naru\u0161i\u0165 dozrievanie a fungovanie mozgu. U det\u00ed s neistou\u00a0v\u00e4zbou je zv\u00fd\u0161en\u00e1 produkcia stresov\u00e9ho horm\u00f3nu. Existuj\u00fa priame d\u00f4kazy o tom, \u017ee\u00a0trauma z detstva sp\u00f4soben\u00e1 zneu\u017e\u00edvan\u00edm, zanedb\u00e1van\u00edm alebo psychickou depriv\u00e1ciou\u00a0(Langmeier a Mat\u011bj\u010dek 1963, 2011), nar\u00fa\u0161a v\u00fdvin t\u00fdch \u010dast\u00ed mozgu, ktor\u00e9 s\u00fa zodpovedn\u00e9\u00a0za udr\u017eiavanie medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov, zvl\u00e1danie stresov\u00fdch podnetov a regul\u00e1ciu em\u00f3ci\u00ed\u00a0(Schore, 2001). To m\u00f4\u017ee nesk\u00f4r vies\u0165 k apatii alebo probl\u00e9mov\u00e9mu spr\u00e1vaniu a m\u00f4\u017ee\u00a0sp\u00f4sobi\u0165 aj depresiu a sklon k psychick\u00fdm poruch\u00e1m v\u0161eobecne.<\/p>\n

U mnoh\u00fdch psychiatrick\u00fdch pacientov m\u00f4\u017eno diagnostikova\u0165 naru\u0161enie vz\u0165ahovej v\u00e4zby a\u00a0preto nevedia nadviaza\u0165 kvalitn\u00fd terapeutick\u00fd vz\u0165ah, \u010do predstavuje, v podobe z\u00e1porn\u00e9ho\u00a0emo\u010dn\u00e9ho nastavenia, v\u00fdrazn\u00fa prek\u00e1\u017eku pre ak\u00fako\u013evek terapiu.<\/p>\n

6. Kognit\u00edvny deficit u psychiatrick\u00fdch ochoren\u00ed,<\/strong>
\nNie je psychiatrick\u00e9 ochorenie, \u010di psychick\u00e1 porucha, ktor\u00e1 by neovplyv\u0148ovala o.i. aj\u00a0kognit\u00edvne funkcie. Psychick\u00e9 poruchy, z h\u013eadiska alter\u00e1cie kognit\u00edvnych funkci\u00ed, mo\u017eno\u00a0do istej miery hierarchizova\u0165. Po\u010dn\u00fac t\u00fdmi, ktor\u00e9 postihuj\u00fa tieto funkcie zanedbate\u013ene a\u017e\u00a0po ich v\u00fdrazn\u00e9 negat\u00edvne ovplyvnenie. Na jednom okraji tohto kontinua s\u00fa funk\u010dn\u00e9\u00a0reakt\u00edvne poruchy, kedysi naz\u00fdvan\u00e9 neurotick\u00fdmi, tieto m\u00f4\u017eu by\u0165 spont\u00e1nne reverzibiln\u00e9, a\u00a0na opa\u010dnom p\u00f3le s\u00fa kognit\u00edvne poruchy reprezentovan\u00e9 ment\u00e1lnymi retard\u00e1ciami a\u00a0demenciami. Z h\u013eadiska spolo\u010densk\u00e9ho dopadu a mo\u017enosti ovplyvnenia sa v s\u00fa\u010dasnosti\u00a0najviac \u0161tuduj\u00fa depresie (Smolejov\u00e1 et al, 2018), \u00fazkostn\u00e9 poruchy, ochorenia\u00a0 schizofr\u00e9nneho spektra a demencie.<\/p>\n

Depresie<\/strong>:
\nSmolejov\u00e1 a spol (2018). postuluj\u00fa, \u017ee kognit\u00edvny deficit je jadrovou s\u00fa\u010das\u0165ou aj pri\u00a0depres\u00edvnych poruch\u00e1ch, av\u0161ak jeho z\u00e1va\u017enos\u0165 je v\u00fdznamne ni\u017e\u0161ia ako u pacientov zo\u00a0schizofrenick\u00e9ho spektra. P\u00f4vodn\u00fd predpoklad, \u017ee kognit\u00edvny \u00fabytok pri depresii odznie s\u00a0vymiznut\u00edm afekt\u00edvnych sympt\u00f3mov je diskutabiln\u00fd, lebo niektor\u00e9 \u0161t\u00fadie preukazuj\u00fa\u00a0kognit\u00edvny \u00fabytok aj v remisii ochorenia. In\u00ed cituj\u00fa Roca et al. (2015), ktor\u00fd testoval 67\u00a0pac. po polro\u010dnej remisii a zistil v\u00fdznamn\u00e9 zlep\u0161enie, najm\u00e4 v psychomotorickom v\u00fdkone,\u00a0 pozornosti, pracovnej pam\u00e4ti aj v exekut\u00edvnych funkci\u00e1ch. Odl\u00ed\u0161enie kognit\u00edvneho deficitu\u00a0vo vy\u0161\u0161om veku od prirodzen\u00e9ho kognit\u00edvneho \u00fabytku a demencie je n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Zmeny\u00a0kogn\u00edcie s\u00fa v\u0161ak pr\u00edtomn\u00e9 takmer u v\u0161etk\u00fdch pacientov s depresiou.<\/p>\n

\u00dazkostn\u00e9 poruchy:<\/strong>
\n\u00dazkostn\u00e9 poruchy s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti ve\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom pre negat\u00edvny dopad na kvalitu\u00a0\u017eivota, vysok\u00fa prevalenciu a mnoh\u00e9 pridru\u017een\u00e9 somatoneurologick\u00e9 poruchy (Volel, 2018).\u00a0Autori zistili, \u017ee u \u00fazkostn\u00fdch por\u00fach s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 naru\u0161enia pozornosti, exekut\u00edvnych\u00a0funkci\u00ed, pam\u00e4te, ako aj abnorm\u00e1lne pozn\u00e1vanie a metakogn\u00edcia. Navy\u0161e antidepres\u00edvna,\u00a0anxiolytick\u00e1 a antipsychotick\u00e1 lie\u010dba neviedla ku zlep\u0161ovaniu kognit\u00edvnych funkci\u00ed.\u00a0Zlep\u0161enie pozorovali po psychoterapii.<\/p>\n

Demencie<\/strong>:
\nS predl\u017eovan\u00edm \u013eudsk\u00e9ho veku narast\u00e1 absol\u00fatny po\u010det v\u00e1\u017enych kognit\u00edvnych por\u00fach.\u00a0V\u00fdrazn\u00fd vzostup mo\u017eno pozorova\u0165 u demenci\u00ed Alzheimerovho typu, ale aj u vaskul\u00e1rnych\u00a0a in\u00fdch demenci\u00ed. Prevalencia depresi\u00ed vo veku 60 rokov je 1% a vo veku nad 65 rokov a\u017e\u00a05,4%. Incidencia demenci\u00ed sa ka\u017ed\u00fdch 5 rokov \u017eivota zdvojn\u00e1sobuje (Kr\u00e1lov\u00e1, 2017).\u00a0Demencie predstavuj\u00fa nielen medic\u00ednsky ale hlavne spolo\u010densk\u00fd probl\u00e9m. Niektor\u00e9\u00a0symptomatick\u00e9 (sekund\u00e1rne) demencie s\u00fa reverzibiln\u00e9, ostatn\u00e9, nejm\u00e4 degenerat\u00edvne a\u00a0cievne mo\u017eno lie\u010dbou iba spomali\u0165<\/p>\n

Schizofr\u00e9nie<\/strong>:
\nIde o ochorenie za\u010d\u00ednaj\u00face v mladom veku, prebiehaj\u00face chronicky kontinu\u00e1lne alebo v\u00a0atakoch, ktor\u00e9 sa vyskytuje od 0.3 \u2013 0.7% popul\u00e1cie. a okrem vysok\u00e9ho rizika invalidiz\u00e1cie\u00a01skracuje vek o\u010dak\u00e1van\u00e9ho do\u017eitia a\u017e o 20 rokov. Vy\u017eaduj\u00fa n\u00e1kladn\u00fa lie\u010dbu a predstavuj\u00fa\u00a0soci\u00e1lny probl\u00e9m, lebo s\u00fa potrebn\u00e9 opakovan\u00e9 hospitaliz\u00e1cie, mnoh\u00ed pacienti so\u00a0schizofr\u00e9nnym ochoren\u00edm s\u00fa nezamestnan\u00ed, invalidizovan\u00ed, \u010dasto kon\u010dia ako bezdomovci,\u00a0maj\u00fa podstatne vy\u0161\u0161\u00ed v\u00fdskyt samovr\u00e1\u017ed a mno\u017estvo somatick\u00fdch komplik\u00e1ci\u00ed \u2013 srdcovocievnych ochoren\u00ed a metabolick\u00fdch syndr\u00f3mov v d\u00f4sledku lie\u010dby. Kognit\u00edvne\u00a0naru\u0161enie je u\u017e merate\u013en\u00e9 aj v prodrom\u00e1lnom \u0161t\u00e1diu ochorenia. Schizofr\u00e9nne ochorenie\u00a0bolo na 12. mieste v porad\u00ed invalidiz\u00e1cie pod\u013ea WHO v 2016 roku.<\/p>\n

Vzh\u013eadom na praktick\u00fa \u010das\u0165 pr\u00e1ce sme z cel\u00e9ho spektra psychiatrick\u00fdch por\u00fach vybrali po\u00a0jednom reprezentantovi z tzv. \u201eve\u013ekej psychiatrie\u201c a z tzv. \u201emalej psychiatrie\u201c. Z tzv. ve\u013ekej\u00a0sa zameriame na skupinu schizofr\u00e9nnych ochoren\u00ed a tzv. malej to bude skupina \u00fazkostn\u00fdch\u00a0por\u00fach.<\/p>\n

7. Schizofr\u00e9nia<\/strong><\/p>\n

Vzh\u013eadom k tomu, \u017ee etiol\u00f3giu nevieme uspokojivo vysvetli\u0165, je jej diagnostika definovan\u00e1\u00a0popisne v\u00fdskytom pozit\u00edvnych a negat\u00edvnych pr\u00edznakov. Tie s\u00fa podrobne zhrnut\u00e9 v\u00a0Medzin\u00e1rodnej klasifik\u00e1cii chor\u00f4b 10 decen\u00e1lna rev\u00edzia (ICD 10.) a Diagnostic and\u00a0Statistical Manual of Mental Disorders, 5th Edition (DSM V.)<\/p>\n

Stru\u010dne: k pozit\u00edvnym pr\u00edznakom, teda t\u00fdm, ktor\u00e9 k psychick\u00e9mu obrazu pribudn\u00fa alebo sa\u00a0objavia ako nov\u00e9, patria \u0161truktur\u00e1lne poruchy myslenia \u2013 asocia\u010dn\u00e9 skoky a\u017e inkoherencia,\u00a0obsahov\u00e9 poruchy myslenia \u2013 amput\u00e1cia a imput\u00e1cia my\u0161lienok, pr\u00edtomnos\u0165 bludov a\u00a0halucin\u00e1ci\u00ed, poruchy vn\u00edmania – ozvu\u010dovanie my\u0161lienok, akustick\u00e9 (hlavne komentuj\u00face)\u00a0halucin\u00e1cie, ale aj halucin\u00e1cie in\u00fdch zmyslov \u010di komplexn\u00e9 halucin\u00e1cie. V\u00f4\u013eov\u00e9 konanie\u00a0m\u00f4\u017ee by\u0165 ovplyvnen\u00e9 poruchami myslenia a vn\u00edmania, alebo m\u00f4\u017ee vykazova\u0165 samostatn\u00e9
\npr\u00edznaky patriace do katat\u00f3nneho okruhu (dezorganizovan\u00e9 spr\u00e1vanie, mutizmus, stupor,\u00a0flexibilitas cerea, a pod). K negat\u00edvnym pr\u00edznakom, teda t\u00fdm, ktor\u00e9 sa z psychick\u00e9ho\u00a0obrazu osobnosti vytr\u00e1caj\u00fa, patria prim\u00e1rne pr\u00edznaky ako d\u00f4sledok samotn\u00e9ho ochorenia a\u00a0sekund\u00e1rne pr\u00edznaky ako d\u00f4sledok lie\u010dby a soci\u00e1lnej depriv\u00e1cie.<\/p>\n

Nelie\u010den\u00e9 alebo zle lie\u010den\u00e9 ochorenie kon\u010d\u00ed prev\u00e1\u017ene tzv. defektn\u00fdm stavom, pod\u013ea\u00a0ktor\u00e9ho nazval Kraepelin v roku 1899 cel\u00fa nozologick\u00fa jednotku dementia praecox.\u00a0Ochorenie m\u00f4\u017ee ma\u0165 viacero priebehov\u00fdch vari\u00e1nt, ktor\u00e9 sa dnes pomerne dobre\u00a0ovplyv\u0148uj\u00fa medikament\u00f3znou lie\u010dbou. T\u00e1 doposia\u013e dok\u00e1zala kontrolova\u0165 hlavne pozit\u00edvnu\u00a0symptomatol\u00f3giu. Negat\u00edvne ovplyv\u0148ovali pozit\u00edvnu symptomatiku neuroleptik\u00e1 a ostatn\u00e9\u00a0antipsychotik\u00e1. V ostatnom \u010dase sa objavuj\u00fa farmak\u00e1, ktor\u00e9 pozit\u00edvne ovplyv\u0148uj\u00fa aj\u00a0negat\u00edvnu symptomatiku (kariprazin).<\/p>\n

Schizofr\u00e9nia ni\u010d\u00ed pacientov, nielen ich vytrhnut\u00edm z re\u00e1lneho sveta pre poruchy myslenia a\u00a0vn\u00edmania ale trpia aj hlbok\u00fdmi a pretrv\u00e1vaj\u00facimi zmenami pre\u017e\u00edvania manifestovan\u00fdmi\u00a0stratou z\u00e1ujmu, bezcie\u013enos\u0165ou, pocitmi zbyto\u010dnosti, a preto sa pacienti hlb\u0161ie uzatv\u00e1raj\u00fa do\u00a0seba, \u010d\u00edm kompletizuj\u00fa za\u010darovan\u00fd kruh ved\u00faci k zlej progn\u00f3ze.<\/p>\n

Z h\u013eadiska na\u0161ej t\u00e9my, n\u00e1s bud\u00fa zauj\u00edma\u0165 hlavne negat\u00edvne pr\u00edznaky a od ostatn\u00fdch\u00a0probl\u00e9mov diagnostiky, priebehu a lie\u010dby, budeme abstrahova\u0165.<\/p>\n

K prim\u00e1rnym negat\u00edvnym pr\u00edznakom patria pr\u00edznaky, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou schizofr\u00e9nneho\u00a0procesu, vol\u00e1me ich tie\u017e jadrov\u00fdmi. K nim patr\u00ed al\u00f3gia a kognit\u00edvny deficit, ab\u00falia, apatia,\u00a0anhed\u00f3nia. K sekund\u00e1rnym negat\u00edvnym pr\u00edznakom patria tie, ktor\u00e9 maj\u00fa jasn\u00fa vyvol\u00e1vaj\u00facu pr\u00ed\u010dinu \u2013 medikament\u00f3zne extrapyram\u00eddov\u00e9 pr\u00edznaky, depresie z existen\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov,\u00a0\u00fapadok z m\u00e1lo podnetn\u00e9ho prostredia a od,. (Draga\u0161ek et al., 2020). V s\u00fa\u010dasnosti sa s\u00a0rozvojom neurozobrazovac\u00edch met\u00f3d za\u010d\u00edna venova\u0165 aj pozornos\u0165 pr\u00ed\u010din\u00e1m negat\u00edvnych\u00a0pr\u00edznakov u schizofr\u00e9nnych ochoren\u00ed a za\u010d\u00edna sa uva\u017eova\u0165 \u017ee jadro probl\u00e9mu je nielen v\u00a0neurochemick\u00fdch abnormalit\u00e1ch mozgu ale hlavne v naru\u0161en\u00ed funk\u010dnej konektivity\u00a0neuron\u00e1lnych siet\u00ed (Korcsog, 2020).<\/p>\n

Kognit\u00edvne poruchy u schizofr\u00e9nie<\/strong>
\nPre potreby na\u0161ej pr\u00e1ce sa z cel\u00e9ho komplexu negat\u00edvnych pr\u00edznakov budeme venova\u0165\u00a0kognit\u00edvnemu deficitu, lebo je \u013eahko merate\u013en\u00fd a jeho zmeny klinicky koreluj\u00fa s ostatn\u00fdmi\u00a0negat\u00edvnymi pr\u00edznakmi.<\/p>\n

Kognit\u00edvne poruchy boli zahrnut\u00e9 medzi z\u00e1kladn\u00e9 sympt\u00f3my schizofr\u00e9nie u\u017e Kraepelinom\u00a0a Bleulerom (Mar\u0161alov\u00e1 et al. 2002). Prejavuj\u00fa sa najm\u00e4 v troch komponentoch\u00a0kognit\u00edvnych funkci\u00ed a to v pozornosti, pam\u00e4ti a exekut\u00edvnych funkci\u00e1ch. V\u00fdsledky\u00a0viacer\u00fdch v\u00fdskumov nazna\u010duj\u00fa, \u017ee kognit\u00edvny deficit je u pacientov pr\u00edtomn\u00fd e\u0161te pred\u00a020manifest\u00e1ciou samotn\u00e9ho ochorenia a mohol by by\u0165 pova\u017eovan\u00fd za marker schizofr\u00e9nie.\u00a0Jeho z\u00e1va\u017enos\u0165 sa jav\u00ed by\u0165 siln\u00fdm prediktorom dopadu ochorenia na \u017eivot pacientov. Pri\u00a0hlb\u0161om poznan\u00ed kognit\u00edvnych dysfunkci\u00ed by bolo mo\u017en\u00e9 zabr\u00e1ni\u0165 ich deterior\u00e1cii alebo\u00a0zabezpe\u010di\u0165 aspo\u0148 ich parci\u00e1lnu re\u0161tit\u00faciu.<\/p>\n

Klinicky v\u00fdznamn\u00fd kognit\u00edvny deficit n\u00e1jdeme u 40\u201360 % pacientov so schizofr\u00e9niou.\u00a0Koreluje so \u0161truktur\u00e1lnymi a funk\u010dn\u00fdmi abnormitami dorzolater\u00e1lneho prefront\u00e1lneho\u00a0kortexu, limbick\u00e9ho syst\u00e9mu, hipokampu, parahippokamp\u00e1lneho kortexu, gyrus cinguli,\u00a0talamu a baz\u00e1lnych gangli\u00ed.<\/p>\n

Po\u0161kodenie pam\u00e4ti u schizofr\u00e9nie<\/strong>
\nSpomedzi kognit\u00edvnych funkci\u00ed u pacientov so schizofr\u00e9niou zd\u00e1 sa by\u0165 najv\u00fdraznej\u0161ie\u00a0po\u0161koden\u00e1 pam\u00e4\u0165. Predmetom diskusie ost\u00e1va ot\u00e1zka, \u010di sa jedn\u00e1 o generalizovan\u00fa poruchu\u00a0r\u00f4zne odstup\u0148ovan\u00fa pre jednotliv\u00e9 \u010dasti kogn\u00edcie, alebo je porucha pam\u00e4ti \u0161pecifick\u00e1 len\u00a0pre niektor\u00e9 svoje funkcie alebo ich zlo\u017eky.<\/p>\n

V neuropsychologick\u00fdch testoch sa u pacientov so schizofr\u00e9niou najv\u00fdraznej\u0161ie prejavuje\u00a0deficit pracovnej pam\u00e4ti. Pod t\u00fdmto pojmom rozumieme schopnos\u0165 podr\u017ea\u0165 inform\u00e1cie v\u00a0pam\u00e4ti na kr\u00e1tku dobu, k\u00fdm s\u00fa spracovan\u00e9 alebo skoordinovan\u00e9 s in\u00fdmi ment\u00e1lnymi\u00a0oper\u00e1ciami.<\/p>\n

Inform\u00e1cie ulo\u017een\u00e9 v pracovnej pam\u00e4ti sl\u00fa\u017eia na rie\u0161enie aktu\u00e1lnej \u00falohy \u010di situ\u00e1cie,\u00a0bezprostredne potom s\u00fa nev\u00fdznamn\u00e9 d\u00e1ta zabudnut\u00e9, respekt\u00edve vytla\u010den\u00e9 s\u00faborom nov\u00fdch\u00a0inform\u00e1ci\u00ed (Preis et al, 1998). Porucha pracovnej pam\u00e4ti m\u00f4\u017ee by\u0165 faktorom zlyh\u00e1vania v\u00a0ka\u017edodennom fungovan\u00ed, limituje be\u017en\u00fa soci\u00e1lnu komunik\u00e1ciu.<\/p>\n

Pacientom so schizofr\u00e9niou sa pri pracovnej pam\u00e4ti v\u00fdraznej\u0161ie zhor\u0161uje v\u00fdkon, ak je\u00a0medzi prezent\u00e1ciou podnetu a vybaven\u00edm vmedzeren\u00fd verb\u00e1lny distraktor, teda ak je\u00a0znemo\u017enen\u00fd subvok\u00e1lny artikulat\u00edvny opakovac\u00ed proces. Akoby u schizofrenikov boli\u00a0nepr\u00edstupn\u00e9 in\u00e9 mechanizmy, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa vyvolanie z kr\u00e1tkodobej pam\u00e4ti (Goldberg et\u00a0al, 1998). Deficit bol potvrden\u00fd i pri v\u00fdkone prvostup\u0148ov\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch schizofrenikov\u00a0(Conklin et al. 2000 in Marsalov\u00e1 et al. 2002).<\/p>\n

Pri schizofr\u00e9nii nie s\u00fa spomienky na minul\u00e9 z\u00e1\u017eitky neulo\u017een\u00e9 alebo nepr\u00edstupn\u00e9, m\u00f4\u017eu by\u0165\u00a0spr\u00edstupnen\u00e9 vedomou kontrolou. Zhor\u0161en\u00e9 je r\u00fdchle a automatick\u00e9 zhodnotenie d\u00f4le\u017eitosti\u00a0alebo ned\u00f4le\u017eitosti senzorick\u00e9ho vstupu. U zdrav\u00fdch \u013eud\u00ed je uvedomovanie si prebyto\u010dn\u00fdch\u00a0inform\u00e1ci\u00ed tlmen\u00e9 (Hemsley, 1996), \u010d\u00edm sa zamedzuje prekro\u010deniu kapacity kogn\u00edcie.\u00a0Dlh\u0161ou praxou sa proces v\u00fdberu d\u00f4le\u017eit\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed zmen\u00ed z kontrolovan\u00e9ho na\u00a0automatick\u00fd. U schizofrenikov zlyh\u00e1va pr\u00e1ve v\u00fdvin automatick\u00e9ho procesu v\u00fdberu\u00a0inform\u00e1ci\u00ed. D\u00f4sledkom toho je, \u017ee cel\u00fd proces v\u00fdberu d\u00f4le\u017eit\u00fdch inform\u00e1cii vy\u017eaduje viacej
\n\u010dasu (Marsalov\u00e1 et al., 2002).<\/p>\n

Zmeny na mozgu<\/strong>
\nSympt\u00f3my schizofr\u00e9nie sa m\u00f4\u017eu prezentova\u0165 v troch f\u00e1zach: prodrom\u00e1lnej, psychotickej, a\u00a0rezidu\u00e1lnej. Prodrom\u00e1lna f\u00e1za predch\u00e1dza psychotickej epiz\u00f3de a je charakterizovan\u00e1\u00a0soci\u00e1lnou izol\u00e1ciou a podr\u00e1\u017edenos\u0165ou. Jedinci v prodrom\u00e1lnej f\u00e1ze vykazovali \u0161truktur\u00e1lne\u00a0zmeny v cingule a tempor\u00e1lnom laloku, ktor\u00e9 po\u010das prvej psychotickej epiz\u00f3dy \u010falej\u00a0progredovali a roz\u0161\u00edrili sa k parahippokamp\u00e1lnemu gyru. Zmeny na mozgu s\u00fa vidite\u013ene na\u00a0MRI. Po\u010das akt\u00edvnej f\u00e1zy sa zmen\u0161uje objem a integrita sivej hmoty. a progreduje redukcia\u00a0bielej hmoty a ve\u013ekos\u0165 front\u00e1lnej k\u00f4ry. Zo \u0161t\u00fadii je zrejm\u00e9, \u017ee s\u00fa postihnut\u00e9 mozgov\u00e9\u00a0laloky a taktie\u017e poru\u0161en\u00e9 kortiko-kortik\u00e1lne a kortiko-subkortik\u00e1lne zv\u00e4zky vl\u00e1kien bielej\u00a0hmoty (Nem\u010dek, 2020).<\/p>\n

Nieko\u013eko postmortem pozorovan\u00ed uk\u00e1zalo zmeny v \u0161trukt\u00farach mozgu u schizofrenikov.\u00a0Tieto zmeny sa t\u00fdkali zn\u00ed\u017eenej denzity dendritick\u00fdch t\u0155\u0148ov v pyram\u00eddov\u00fdch neur\u00f3noch\u00a0prefront\u00e1lneho kortexu, ktor\u00fd je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre excitat\u00f3rne synaptick\u00e9 vstupy a priniesli\u00a0d\u00f4kazy o zmen\u00e1ch v nervovom veden\u00ed a okruhov v hipokampe (Girdler 2019).<\/p>\n

Farmakologick\u00fd pr\u00edstup, vr\u00e1tane antipsychot\u00edk m\u00e1 v lie\u010dbe kognit\u00edvneho postihnutia svoje\u00a0limity. Hipokampus hr\u00e1 neodlu\u010dite\u013en\u00fa \u00falohu v procese u\u010denia a pam\u00e4te. Pacienti so\u00a0schizofr\u00e9niou maj\u00fa objem hipokampu zmen\u0161en\u00fd v porovnan\u00ed s ostatnou popul\u00e1ciou.\u00a0Hipokampus m\u00e1 vysok\u00fd stupe\u0148 neuroplasticity a je jedna z dvoch oblast\u00ed kde je v\u00a0dospelosti mo\u017en\u00e1 neurogen\u00e9za, t\u00e1 druh\u00e1 je bulbus olfactorius. Tieto abnormality koreluj\u00fa s\u00a0kognit\u00edvnym deficitom pam\u00e4te a exekut\u00edvnymi funkciami u schizofrenikov. U pacientov sa\u00a0tie\u017e na\u0161la v s\u00e9re zn\u00ed\u017een\u00e1 hladina BDNF (brain derived neutrofic factor), prote\u00ednu, ktor\u00fd\u00a0podporuje pre\u017e\u00edvanie, rast, a diferenci\u00e1ciu neur\u00f3nov a syn\u00e1ps, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa u\u010denie,\u00a0pam\u00e4\u0165 a kogn\u00edciu. Bohu\u017eia\u013e, farmakologick\u00e1 lie\u010dba nem\u00e1 vplyv na hmotu hipokampu alebo\u00a0neurogen\u00e9zu ani nezlep\u0161uje kogn\u00edciu u pacientov. Pri schizofr\u00e9nii s\u00fa po\u0161koden\u00e9 pozornos\u0165,\u00a0r\u00fdchlos\u0165, spracovanie podnetov, pam\u00e4\u0165 a exekut\u00edvne funkcie.<\/p>\n

Fyzick\u00e1 aktivita u pacientov so schizofr\u00e9niou<\/strong>
\nMnoh\u00e9 randomizovan\u00e9 kontrolovan\u00e9 \u0161t\u00fadie uk\u00e1zali pozit\u00edvny efekt fyzick\u00e9ho cvi\u010denia v\u00a0lie\u010dbe schizofr\u00e9nie s potenci\u00e1lom zlep\u0161enia kogn\u00edcie, klinick\u00fdch sympt\u00f3mov a kvality\u00a0\u017eivota. Pajonk et al uk\u00e1zal v randomizovanej kontrolovanej \u0161t\u00fadii, \u017ee aer\u00f3bne cvi\u010denie\u00a0miernej intenzity po dobu troch mesiacov zv\u00fd\u0161il objem hippokampu u schizofrenikov o\u00a012% v porovnan\u00ed so skupinou necvi\u010diacich pacientov. Zmeny v objeme hipokampu\u00a0korelovali so zlep\u0161en\u00edm telesnej kond\u00edcie. Zlep\u0161enie v testoch kr\u00e1tkodobej pam\u00e4te tie\u017e\u00a0 signifikantne korelovali s objemom hippokampu. Toto nazna\u010duje na s\u00favislos\u0165 medzi\u00a0pam\u00e4\u0165ou, objemom hipokampu a fyzickou kond\u00edciou. V skupine pacientov, ktor\u00e1 cvi\u010dila sa\u00a0kr\u00e1tkodob\u00e1 pam\u00e4\u0165 zlep\u0161ila o 34%, k\u00fdm kontroln\u00e1 skupina sa zhor\u0161ila o 17%. Predpoklad\u00e1\u00a0to, \u017ee hipokampus u schizofrenikov ost\u00e1va plastick\u00fd, a v tomto pr\u00edpade na podnet\u00a0aer\u00f3bneho cvi\u010denia tento proces viedol k zlep\u0161eniu kr\u00e1tkodobej pam\u00e4te.<\/p>\n

In\u00e1 \u0161t\u00fadia u chronick\u00fdch schizofrenikov uk\u00e1zala, \u017ee po 6 mesiacoch aer\u00f3bneho cvi\u010denia sa\u00a0zlep\u0161ila integrita bielej hmoty zmno\u017een\u00edm vl\u00e1kien vz\u0165ahuj\u00facich sa k motorick\u00fdm funkci\u00e1m,\u00a0ale aj k pozornosti, pam\u00e4ti a exekut\u00edvnym funkci\u00e1m (Svatkova et al, 2015).<\/p>\n

Cvi\u010denie taktie\u017e sp\u00f4sobilo n\u00e1rast hladiny BDNF hladiny v s\u00e9re a zlep\u0161enie\u00a0 neurokognit\u00edvnych funkcii u pacientov po 12 t\u00fd\u017ed\u0148ovom cvi\u010debnom programe.<\/p>\n

Metaanal\u00fdza z 10 \u0161t\u00fadii s 385 pacientmi potvrdila zlep\u0161enie kogn\u00edcie u pacientov.\u00a0Cvi\u010debn\u00fd program bol \u00faspe\u0161nej\u0161i ak pacienti cvi\u010dili pod veden\u00fdm odborn\u00edka. Cvi\u010denie\u00a0malo priazniv\u00fd efekt najm\u00e4 na soci\u00e1lne zru\u010dnosti, pracovn\u00fa pam\u00e4\u0165 a pozornos\u0165.\u00a0Pozit\u00edvne sympt\u00f3my s\u00fa efekt\u00edvne lie\u010den\u00e9 antipsychotikami na rozdiel od negat\u00edvnych, ktor\u00e9\u00a0s\u00fa medikament\u00f3zne len \u0165a\u017eko ovplyvnite\u013en\u00e9. Dauwan et al zistili, \u017ee fyzick\u00e9 cvi\u010denie malo\u00a0vplyv aj na klinick\u00fa symptomatol\u00f3giu (Dauwan et al in Grdler et al, 2019).<\/p>\n

8. \u00dazkostn\u00e9 poruchy<\/strong>
\nK \u00fazkostn\u00fdm poruch\u00e1m sa po\u010d\u00edtaj\u00fa: post traumatick\u00e1 stresov\u00e1 porucha, separa\u010dn\u00e1 \u00fazkos\u0165,\u00a0generalizovan\u00e1 \u00fazkostn\u00e1 poruchy, panick\u00e1 porucha, agoraf\u00f3bia, soci\u00e1lna f\u00f3bia a \u0161pecifick\u00e9\u00a0f\u00f3bie (APA. DSM-5 2020). Spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom je stav \u00fazkosti. Od strachu sa\u00a0odli\u0161uje t\u00fdm, \u017ee je to nepr\u00edjemn\u00fd emo\u010dn\u00fd stav s telesn\u00fdmi pr\u00edznakmi, ktor\u00e9ho pr\u00ed\u010diny nie je\u00a0mo\u017en\u00e9 presnej\u0161ie definova\u0165. Intenzita je r\u00f4zna, od mierneho nepokoja a\u017e po stav paniky.\u00a0Strach je emo\u010dn\u00e1 a fyziologick\u00e1 odpove\u010f na rozpoznate\u013en\u00e9 nebezpe\u010denstvo.<\/p>\n

Pri \u00fazkostn\u00fdch poruch\u00e1ch sa vyskytuj\u00fa psychick\u00e9 a telesn\u00e9 pr\u00edznaky. K psychick\u00fdm\u00a0pr\u00edznakom sa po\u010d\u00edtaj\u00fa: \u00fazkos\u0165, nervozita, v\u00fdbu\u0161nos\u0165, vn\u00fatorn\u00fd nepokoj a neschopnos\u0165\u00a0uvo\u013eni\u0165 sa, pocit ohrozenia, nadmern\u00e1 bdelos\u0165, nespavos\u0165. \u0165a\u017ekosti s koncentr\u00e1ciou a\u00a0pam\u00e4\u0165ou. Z telesn\u00fdch pr\u00edznakov sa vyskytuj\u00fa: z\u00e1vraty, mdloby, tria\u0161ka, chvenie \u010di nap\u00e4tie v\u00a0celom tele alebo vo svaloch, z\u00e1\u0161klby svalov, pocit hr\u010de v hrdle, probl\u00e9my s preh\u013atan\u00edm, b\u00fa\u0161enie srdca, zr\u00fdchlen\u00fd pulz, vysok\u00fd tlak, alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku\u00a0vzduchu, plytk\u00e9, povrchn\u00e9 d\u00fdchanie, chvenie alebo nepr\u00edjemn\u00e9 pocity v \u017eal\u00fadku \u010di bruchu,\u00a0nevo\u013enos\u0165, pocity na vracanie, hna\u010dka, \u00fanava a vy\u010derpanos\u0165, n\u00e1valy tepla a chladu, potenie,\u00a0sucho v \u00fastach, studen\u00e9 alebo spoten\u00e9 ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mrav\u010denia,\u00a0t\u0155pnutia, elektriny \u010di znecitlivenia v kon\u010datin\u00e1ch alebo in\u00fdch \u010dastiach tela. Psychick\u00e9 aj\u00a0telesn\u00e9 pr\u00edznaky sa vyskytuj\u00fa v r\u00f4znej miere pod\u013ea typu konkr\u00e9tnej \u00fazkostnej poruchy.
\n\u00dazkostn\u00e9 poruchy s\u00fa ve\u013emi frekventovan\u00e9 a obtia\u017ene ochorenia s celo\u017eivotnou\u00a0prevalenciou okolo 30% (Kosov\u00e1, 2009). \u00dazkostn\u00e9 pr\u00edznaky s\u00fa asociovan\u00e9 so zv\u00fd\u0161enou\u00a0mortalitou a objavuj\u00fa sa \u010dastej\u0161ie u pacientov s chronick\u00fdmi telesn\u00fdmi ochoreniami\u00a0(diabetes, hypertenzia, astma) ako v celkovej popul\u00e1cii, a naopak \u2013 pacienti s \u00fazkostnou\u00a0poruchou ochorej\u00fa \u010dastej\u0161ie ako in\u00ed. Pr\u00edtomnos\u0165 \u00fazkostnej poruchy potom m\u00f4\u017ee predl\u017eova\u0165\u00a0trvanie a komplikuje lie\u010dbu.(Durham 2005 in Kosov\u00e1 2009).<\/p>\n

V tejto pr\u00e1ci sa budeme zaobera\u0165 generalizovanou \u00fazkostnou poruchou (Pra\u0161ko, 2005).\u00a0Generalizovan\u00e1 \u00fazkostn\u00e1 porucha je charakterizovan\u00e1 nadmern\u00fdmi nekontrolovate\u013en\u00fdmi\u00a0obavami a \u00fazkos\u0165ou, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa be\u017en\u00fdch denn\u00fdch aktiv\u00edt. Frekvencia, trvanie a\u00a0intenzita s\u00fa neprimeran\u00e9 zdroju ob\u00e1v a negat\u00edvne ovplyv\u0148uje ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot pacienta.\u00a0Dvakr\u00e1t \u010dastej\u0161ie postihuje \u017eeny ako mu\u017eov, m\u00f4\u017ee sa objavi\u0165 v ka\u017edom veku. Celo\u017eivotn\u00e1\u00a0prevalencia je 5,1% (Kosov\u00e1 2009). Za lie\u010dbu vo\u013eby sa dnes pova\u017euje farmakoterapia\u00a0(benzodiazep\u00edny a antidepres\u00edva) a kognit\u00edvne behavior\u00e1lna psychoterapia.<\/p>\n

\u00dazkos\u0165 a kognit\u00edvny v\u00fdkon<\/strong>
\n\u00dazkostn\u00e9 poruchy s\u00fa sp\u00e1jan\u00e9 s hor\u0161\u00edm neuropsychologick\u00fdm v\u00fdkonom v pozornosti a\u00a0pam\u00e4ti (Yang et al, 2015). Existuje \u010doraz viac d\u00f4kazov o kognit\u00edvnej dysfunkcii nielen pri\u00a0depres\u00edvnych ale aj \u00fazkostn\u00fdch poruch\u00e1ch. Kognit\u00edvne poruchy s\u00fa be\u017en\u00e9 u mlad\u00fdch\u00a0dospel\u00fdch s ve\u013ek\u00fdmi depresiami a \u00fazkostn\u00fdmi poruchami, aj ke\u010f ich povaha zost\u00e1va\u00a0\u010diasto\u010dne nejasn\u00e1 (Castaneda et al. 2008). Vo vy\u0161\u0161om veku je s\u00favislos\u0165 zrejmej\u0161ia. Pri\u00a0vy\u0161etrovan\u00ed kognit\u00edvnych funkci\u00ed \u00fazkostn\u00fdch, depres\u00edvnych a zdrav\u00fdch os\u00f4b, vykazovali\u00a0star\u0161\u00ed \u00fazkostn\u00ed pacienti naru\u0161enie hlavne v oblasti kr\u00e1tkodobej a oneskorenej pam\u00e4te Pri\u00a0porovn\u00e1van\u00ed s depres\u00edvnymi pacientmi neboli rozdiely signifikantn\u00e9, i ke\u010f vo\u010di zdrav\u00fdm\u00a0tie\u017e vykazovali depres\u00edvni pacienti hor\u0161ie v\u00fdsledky, hlavne v oneskorenej pam\u00e4ti a\u00a0pomen\u00favan\u00ed predmetov (Manrella et al, 2007).<\/p>\n

Fyzick\u00e1 aktivita u pacientov s \u00fazkos\u0165ou<\/strong>
\nFyzick\u00e1 aktivita reprezentuje nov\u00e9 pr\u00edstupy v lie\u010dbe sympt\u00f3mov \u00fazkosti. Treba poveda\u0165, v\u00a0\u0161t\u00fadi\u00e1ch sa pod pojmom fyzick\u00e1 aktivita mysl\u00ed \u0161irok\u00fd diapaz\u00f3n aktiv\u00edt od spont\u00e1nnych (ako\u00a0\u00eds\u0165 pe\u0161o na n\u00e1kup) a\u017e po \u0161trukt\u00farovan\u00fa jednotku pod veden\u00edm odborn\u00edka. Porovn\u00e1va\u0165 ich a\u00a0vyhodnocova\u0165 je preto komplikovan\u00e9. Napriek tomu m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee pri lie\u010dbe \u00fazkosti\u00a0m\u00e1 fyzick\u00e1 aktivita potenci\u00e1l zlep\u0161i\u0165 ako ment\u00e1lne tak aj fyzick\u00e9 zdravie. Nieko\u013eko \u0161t\u00fadii\u00a0uk\u00e1zalo, \u017ee v be\u017enej popul\u00e1cii fyzick\u00e1 aktivita zni\u017euje riziko diagn\u00f3zy \u00fazkostn\u00e9ho\u00a0ochorenia a naopak nedostatok alebo ch\u00fdbanie fyzickej aktivity je rizikov\u00fdm faktorom\u00a0vzniku \u00fazkosti. Je \u00fa\u010dinn\u00e1 ako adjuvantn\u00e1 terapia pri potla\u010dovan\u00ed sympt\u00f3mov \u00fazkosti s\u00a0\u013eahk\u00fdm a\u017e stredn\u00fdm priebehom. Tak\u00e1to aktivita sa teda jav\u00ed ako n\u00edzkon\u00e1kladov\u00e1 a\u00a0n\u00edzkorizikov\u00e1 vo\u013eba. Napriek tomu m\u00f4\u017ee aj u\u0161kodi\u0165 ak je vykon\u00e1van\u00e1 v nevhodnom re\u017eime\u00a0alebo ve\u013ekou intenzitou (ako syndr\u00f3m pretr\u00e9novanosti) (Kandola et al., 2018). V\u0161eobecne\u00a0by sa dalo poveda\u0165, \u017ee mierna fyzick\u00e1 aktivita n\u00e1ladu zlep\u0161uje k\u00fdm intenz\u00edvna n\u00e1ro\u010dn\u00e9\u00a0cvi\u010denie vedie k zhor\u0161eniu n\u00e1lady.<\/p>\n

O anxiolytickom \u00fa\u010dinku cvi\u010denia u zdrav\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov nieto poch\u00fdb. Pri sledovan\u00ed\u00a0pacientov, ktor\u00ed cvi\u010dili v porovnan\u00ed s t\u00fdmi, ktor\u00ed necvi\u010dili je evidencia zlep\u0161enia v\u00fdznamn\u00e1.\u00a0Pri porovn\u00e1van\u00ed klinick\u00e9ho \u00fa\u010dinku aer\u00f3bneho a silov\u00e9ho cvi\u010denia na generalizovan\u00fa\u00a0\u00fazkostn\u00fa poruchu sa aer\u00f3bne cvi\u010denie uk\u00e1zalo \u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm. (Steptoe et al. 1989). McEntee a\u00a0Halgin (1999) zistili, \u017ee cvi\u010denie je nielen lep\u0161ie ako \u017eiadna lie\u010dba, ale je zrovnate\u013en\u00e9 s\u00a0kognit\u00edvne behavior\u00e1lnou psychoterapiou. V zmie\u0161anom s\u00fabore pacientov s panickou\u00a0poruchou, generalizovanou \u00fazkostnou poruchou a soci\u00e1lnou f\u00f3biou zlep\u0161il \u201edom\u00e1ci\u00a0program ch\u00f4dze\u201c klinick\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 skupinovej kognit\u00edvne behavior\u00e1lnej psychoterapie v\u00a0porovnan\u00ed s eduka\u010dn\u00fdmi skupinami so zameran\u00edm na zdrav\u00fa stravu.<\/p>\n

9. Hipoterapia: <\/strong>
\nV \u0161ir\u0161om slova zmysle sa pod pojmom hipoterapia rozumie za\u010dlenenie hipick\u00fdch aktiv\u00edt\u00a0(pr\u00e1cu s ko\u0148om, vozenie sa na koni a jazdenia na koni ) do komplexu opatren\u00ed zameran\u00fdch\u00a0na obnovu stratenej funkcie, zmiernenie alebo minimalizovanie \u010di odstr\u00e1nenie fyzick\u00e9ho,\u00a0psychologick\u00e9ho, soci\u00e1lneho alebo ment\u00e1lneho handicapu pacienta alebo klienta pri lie\u010dbe\u00a0por\u00fach zdravia. Zahr\u0148uje hipoterapiu v u\u017e\u0161om slova zmysle \u2013 fyzioterapiu na koni,\u00a0pedagogicko psychologick\u00e9 jazdenie, do ktor\u00e9ho pod\u013ea niektor\u00fdch spad\u00e1 aj\u00a0psychoterapeutick\u00e9 jazdenie a \u0161portov\u00e9 jazdenie postihnut\u00fdch.<\/p>\n

V euroamerickom priestore je ve\u013ea terminologick\u00fdch nejasnost\u00ed, od ktor\u00fdch budeme z\u00a0kapacitn\u00fdch d\u00f4vodov abstrahova\u0165. Obmedz\u00edme sa iba na kon\u0161tatovanie \u017ee\u00a0psychoterapeutick\u00e9 jazdenie je synonymom pre ko\u0148om asistovan\u00fa psychoterapiu\u00a0americk\u00fdch autorov a pod\u013ea na\u0161ej defin\u00edcie sa psychoterapeutick\u00fdm jazden\u00edm rozumie\u00a0za\u010dlenenie pr\u00e1ce s ko\u0148om, vozenie sa na koni a jazdenie na koni (teda hipick\u00fdch aktiv\u00edt)\u00a0ako psychologick\u00e9ho m\u00e9dia k zmierneniu alebo odstr\u00e1neniu pr\u00edznakov du\u0161evn\u00e9ho\u00a0ochoreniam, psychologick\u00e9ho probl\u00e9mu alebo ment\u00e1lneho handicapu (Horn\u00e1\u010dek 2005).<\/p>\n

Treba zd\u00f4razni\u0165 \u017ee delenie na hiporehabilit\u00e1ciu, hipoterapiu, pedagogicko psychologick\u00e9\u00a0jazdenie, psychoterapeutick\u00e9 jazdenie, \u0161portov\u00e9 jazdenie postihnut\u00fdch je iba didaktick\u00e9.\u00a0Fyzioterapia na koni vpl\u00fdva aj na emo\u010dn\u00fd stav klienta rovnako ako na jeho telesn\u00fa\u00a0schr\u00e1nku a vice versa. Psychoterapeutick\u00e9 jazdenie je teda nielen \u201epsychoterapiou\u201c ale m\u00e1\u00a0aj svoju v\u00fdznamn\u00fa telesn\u00fa zlo\u017eku. Preto budeme \u010falej pou\u017e\u00edva\u0165 miesto pojmu\u00a0psychoterapeutick\u00e9 jazdenie nadraden\u00fd pojem hipoterapia.<\/p>\n

Komplexnos\u0165 p\u00f4sobenia ko\u0148a<\/strong>
\nZmeny v kardiovaskul\u00e1rnej kond\u00edcii dosiahnute\u013en\u00e9 tradi\u010dn\u00fdm aer\u00f3bnym cvi\u010den\u00edm\u00a0preuk\u00e1zate\u013ene zlep\u0161ovali kogn\u00edciu v\u0161eobecne a u psychick\u00fdch por\u00fach zvl\u00e1\u0161\u0165. Pacientom nie\u00a0v\u017edy umo\u017e\u0148uje ich psychick\u00fd alebo fyzick\u00fd stav dosiahnu\u0165 \u00farove\u0148 aer\u00f3bneho cvi\u010denia.\u00a0Existuj\u00fa \u0161t\u00fadie, ktor\u00e9 poukazuj\u00fa na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee aer\u00f3bna z\u00e1\u0165a\u017e nie je t\u00fdm hlavn\u00fdm\u00a0momentom, ktor\u00fdm doch\u00e1dza k zlep\u0161ovaniu kognit\u00edvnych funkci\u00ed. K nim patria \u0161t\u00fadie\u00a0vplyvu tanca na kogn\u00edciu. Tanec bol pre mnoh\u00fdch pacientov, hlavne v za\u010diatkoch, n\u00e1ro\u010dn\u00fd\u00a0v sekvenci\u00e1ch pohybov a \u010fal\u0161\u00edch \u00fakonoch ved\u00facich k preru\u0161ovaniu pohybu a \u010dinnosti. V\u00a0pr\u00edpade tanca doch\u00e1dza k postupn\u00e9mu tr\u00e9ningu zapam\u00e4tania si jednotliv\u00fdch sekvenci\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch sa sklad\u00e1 v\u00fdsledn\u00fd pohyb: tane\u010dn\u00e9 kroky, dr\u017eanie tela, periodick\u00e9 opakovanie\u00a0ist\u00fdch pohybov\u00fdch cyklov. K tomu pristupuje vn\u00edmanie hudby, dodr\u017eiavanie rytmu, tr\u00e9ning\u00a0vn\u00edmania a reagovania na partnerove sign\u00e1ly, a \u010fal\u0161ie postupne narastaj\u00face po\u017eiadavky. To\u00a0v\u0161etko zar\u00e1movan\u00e9 do emo\u010dne v\u00fdznamn\u00e9ho prostredia a s jasnou motiv\u00e1ciou, vidinou\u00a0cie\u013ea. Tieto \u0161t\u00fadie spochyb\u0148uj\u00fa hypot\u00e9zy, \u017ee na zlep\u0161enie kognit\u00edvnych funkci\u00ed je nutn\u00e1\u00a0v\u00fdlu\u010dne vy\u0161\u0161ia aer\u00f3bna intenzita cvi\u010den\u00ed, V na\u0161om pr\u00edpade vyu\u017eitie ko\u0148a predstavuje\u00a0anal\u00f3giu tanca a v\u00fdznam hipoterapie je aj v tom, \u017ee o.i. umo\u017e\u0148uje cvi\u010di\u0165 \u013eu\u010fom, ktor\u00ed by\u00a0in\u00e1\u010d cvi\u010di\u0165 nemohli alebo nevedeli.<\/p>\n

Hipoterapia predstavuje komplexn\u00e9 p\u00f4sobenie na pacienta \u010di klienta. Podobne ako u tanca\u00a0je pohyb za\u010dlenen\u00fd do zmyslupln\u00e9ho a rozv\u00edjaj\u00faceho sa kontextu. Po\u017eiadavky s\u00fa\u00a0zara\u010fovan\u00e9 postupne, s narastaj\u00facou n\u00e1ro\u010dnos\u0165ou a neust\u00e1lou motiva\u010dnou vidinou\u00a0kone\u010dn\u00e9ho cie\u013ea. Ak by sme pou\u017eili mana\u017e\u00e9rsku terminol\u00f3giu, strategick\u00e9ho cie\u013ea, ktor\u00e9mu\u00a0s\u00fa podriaden\u00e9 \u010diastkov\u00e9, taktick\u00e9 ciele.<\/p>\n

Pohybov\u00e9 stereotypy a zlo\u017eitej\u0161ie pohybov\u00e9 sekvencie<\/strong>
\nV r\u00e1mci hipoterapie s\u00fa dan\u00e9 ist\u00e9 \u010diastkov\u00e9 ciele v sekven\u010dnom usporiadan\u00ed (chyti\u0165 ko\u0148a,\u00a0vy\u010disti\u0165 ho, osedla\u0165, nauzdi\u0165, vysadn\u00fa\u0165, vies\u0165 ko\u0148a, nau\u010di\u0165 sa splyn\u00fa\u0165 s jeho pohybom,\u00a0vies\u0165 s n\u00edm pohybov\u00fd dial\u00f3g) s postupnou n\u00e1ro\u010dnos\u0165ou a pacient, \u010di klient vykon\u00e1va\u00a0pohyby s ur\u010dit\u00fdm konkr\u00e9tnym zameran\u00edm. Nedoch\u00e1dza k opakovaniu jednotv\u00e1rnych\u00a0repetit\u00edvnych pohybov ako napr. v mnoh\u00fdch posil\u0148ovniach. \u010clovek vykon\u00e1va pohyb pre\u00a0nie\u010do \u201evy\u0161\u0161ie\u201c, zlo\u017eitej\u0161ie. Bez toho aby bol podnetmi zahlten\u00fd, je postaven\u00fd pred cel\u00fa\u00a0s\u00e9riou po\u017eiadaviek a vystaven\u00fd celej s\u00e9rii vplyvov. \u017diadny \u00fakon, aj ke\u010f je neust\u00e1le\u00a0opakovan\u00fd, nikdy nie je rovnak\u00fd. (Pr\u00edklad: Aby vedel pacient, \u010di klient napr. uviaza\u0165 ko\u0148a k\u00a0\u00fav\u00e4zisku mus\u00ed sa nau\u010di\u0165 viaza\u0165 uzol. \u010casto to trv\u00e1 dlho. Aj ke\u010f sa to nau\u010dil, pri ka\u017edom\u00a0opakovan\u00ed sa nie\u010do men\u00ed. K\u00f4\u0148 je in\u00fd, povraz je in\u00fd, mo\u017eno miesto in\u00e9, k\u00f4\u0148 nestoj\u00ed rovnako\u00a0vyru\u0161uje ho, drg\u00e1 do neho nosom a pod.).<\/p>\n

Po\u017eiadavky na pohyb s\u00fa r\u00f4zne \u2013 po\u010dn\u00fac rozvojom drobnej motoriky (spomenut\u00e9 viazanie\u00a0uzla) cez n\u00e1cvik pohybov\u00fdch stereotypov (ch\u00f4dza pri voden\u00ed ko\u0148a, \u013eahk\u00fd klus), postur\u00e1lne\u00a0funkcie (sed na pohybuj\u00facom sa koni – sedlov\u00e1 poloha chrbta ko\u0148a predstavuje balan\u010dn\u00fa\u00a0plo\u0161inu, ktorej sa post\u00fara sediaceho jazdca mus\u00ed neust\u00e1le prisp\u00f4sobova\u0165 v st\u00e1le stup\u0148ovanej\u00a0n\u00e1ro\u010dnosti), kon\u010diac pohybov\u00fdm dial\u00f3gom nielen postur\u00e1lnym (pom\u00f4cky sedom) aj v\u00a0oblasti jemnej motoriky (pom\u00f4cky o\u0165a\u017eou a hole\u0148ou). Z\u00e1kladn\u00e9 zmeny rytmu pohybu v\u00a0chodoch: kroku, kluse a v cvale klad\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 po\u017eiadavky na adapt\u00e1ciu polohocitu a\u00a0udr\u017eania rovnov\u00e1hy ale aj ke\u010f je pohyb ko\u0148a pravideln\u00fd v danom chode, v\u017edy je in\u00fd, teda\u00a0sa men\u00ed propriocept\u00edvna aferent\u00e1cia a \u0148ou po\u017eiadavka na motorick\u00fa odpove\u010f. Je tu
\nneust\u00e1ly tlak na rozvoj koordin\u00e1cie pohybov aby sa nakoniec stali s\u00fa\u010das\u0165ou pohybov\u00e9ho\u00a0dynamick\u00e9ho stereotypu.<\/p>\n

Jednotliv\u00e9 pracovn\u00e9 postupy nasleduj\u00fa za sebou, s\u00fa re\u0165azen\u00e9 a t\u00fdm klad\u00fa n\u00e1roky na\u00a0pracovn\u00fa ale aj exekut\u00edvnu pam\u00e4\u0165, po\u010dn\u00fac zapam\u00e4tan\u00edm si n\u00e1zvov jednotliv\u00fdch \u010dast\u00ed\u00a0postroja, mien ko\u0148a, \u010dist\u00edtok a pod. kon\u010diac stereotypom vodenia a vedenia ko\u0148a. Nakoniec\u00a0si treba uvedomi\u0165 \u017ee do toho v\u0161etk\u00e9ho vstupuje fakt, \u017ee jazdec ko\u0148a riadi a s n\u00edm sa pohybuje v nejakom priestore, v ktorom sa treba orientova\u0165, \u017ee pln\u00ed nejak\u00e9 \u00falohy, na ktor\u00e9\u00a0sa m\u00ed s\u00fastredi\u0165, \u017ee v jeho okol\u00ed sa m\u00f4\u017eu vyskytn\u00fa\u0165 ru\u0161iv\u00e9 vplyvy, na ktor\u00e9 bude reagova\u0165\u00a0bu\u010f jeho k\u00f4\u0148, alebo sa im mus\u00ed prisp\u00f4sobi\u0165 on s\u00e1m.<\/p>\n

Prostredie<\/strong>
\nHipoterapia sa odohr\u00e1va v prostred\u00ed, ktor\u00e9 je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na orient\u00e1ciu. Pokia\u013e s\u00fa klientmi\u00a0pacienti s chronickou schizofr\u00e9niou, dost\u00e1vaj\u00fa sa do zariadenie v\u00fdkonu hipoterapie zv\u00e4\u010d\u0161a\u00a0z prostredia chudobn\u00e9ho na podnety aj v\u00fdzvy. \u010ci u\u017e z dom\u00e1cnosti, z oddelenia dlhodobo\u00a0chor\u00fdch alebo zariaden\u00ed soci\u00e1lnych slu\u017eieb. S\u00fa vystaven\u00ed afluxu mno\u017estva podnetov, s\u00a0ktor\u00fdmi sa musia vysporiada\u0165. (Je na hippoterapeutovi aby pacient nebol podnetmi\u00a0zahlten\u00fd). Podnetuj\u00fa sa v\u0161etky zmysly. Plynul\u00e9 narastanie po\u017eiadaviek sp\u00f4sobuje postupn\u00fa\u00a0komplexn\u00fa adapt\u00e1ciu.<\/p>\n

K plynul\u00e9mu vtiahnutiu pacienta do terapie napom\u00e1ha te\u00f3ria o komunika\u010dn\u00fdch priestoroch\u00a0ko\u0148a, ktor\u00e1 bola rozpracovan\u00e1 franc\u00fazskymi hipoterapeutick\u00fdmi \u0161pecialistami (Barrey\u00a01998; Darques 1998), ktor\u00e1 poukazuje na to, ak\u00fdmi podnetmi a z akej vzdialenosti je\u00a0mo\u017en\u00e9 p\u00f4sobi\u0165 na r\u00f4zne zmysly ko\u0148a.<\/p>\n

Em\u00f3cie a motiv\u00e1cia v hipoterapii<\/strong>
\n\u010eal\u0161ou oblas\u0165ou, ktor\u00e1 hr\u00e1 v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu v lie\u010debnom p\u00f4soben\u00ed hipoterapie s\u00fa em\u00f3cie.\u00a0U indikovan\u00fdch pacientov vidie\u0165 zmes protichodn\u00fdch em\u00f3ci\u00ed. O\u010dak\u00e1vania, nad\u0161enia a\u00a0l\u00e1sky, v protiklade strachu z nezn\u00e1meho. \u010casom kles\u00e1 strach a rastie nad\u0161enie. \u010c\u00edm je\u00a0silnej\u0161ia motiv\u00e1cia, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ie vn\u00fatorn\u00e9 odpory dok\u00e1\u017ee pacient prekona\u0165. Pokia\u013e pri\u00a0v\u0161eobecne roz\u0161\u00edrenej rehabilit\u00e1cii je motiv\u00e1cia pacienta v\u00e4\u010d\u0161inou jednozna\u010dn\u00e1, jasn\u00e1 a\u00a0jednoducho vyjadren\u00e1 (zbavenie sa nejak\u00e9ho chorobn\u00e9ho procesu bolesti, fyzick\u00e9ho\u00a0obmedzenia), pri motiv\u00e1cii pacienta s kognit\u00edvnou poruchou (ktor\u00fa si \u010dasto doty\u010dn\u00fd ani\u00a0ve\u013emi neuvedomuje) je to \u010dasto nejednozna\u010dn\u00e9 a jeho motiv\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 akousi\u00a0\u201ekryptomotiv\u00e1ciou\u201c. V praxi sme svedkami, \u017ee sa pacient dost\u00e1va do hipoterapie so\u00a0z\u00e1stupn\u00fdm probl\u00e9mom \u2013 boles\u0165ou chrbtice, slabos\u0165ou, pr\u00edpadne so snahou nau\u010di\u0165 sa jazdi\u0165,\u00a0alebo si splni\u0165 svoje dobrodru\u017en\u00e9 detsk\u00e9 sny a povozi\u0165 sa na koni. Jednou z \u00faloh terapeuta\u00a0je de\u0161ifrovanie t\u00fdchto sn\u00e1h a pr\u00e1ca s nimi v prospech pacienta.<\/p>\n

Terapeutick\u00fd trojuholn\u00edk: pacient – k\u00f4\u0148 – terapeut<\/strong>
\nT\u00fdmto sa dost\u00e1vame k psychoterapii. V hipoterapii kognit\u00edvnych por\u00fach sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa\u00a0techniky suport\u00edvnej psychoterapie propagovan\u00e9 a popisovan\u00e9 Novalisom a spol (1999) Tie\u00a0by sa mohli a mali vyu\u017e\u00edva\u0165 vlastne pri ka\u017edej kvalitne vykon\u00e1vanej rehabilita\u010dnej \u010dinnosti.\u00a0Patria k nim: pochvala, povzbudenie, znovu uistenie, normaliz\u00e1cia, racionaliz\u00e1cia,\u00a0prer\u00e1mcovanie, rada a u\u010denie, anticipa\u010dn\u00e9 sprev\u00e1dzanie, redukovanie \u00fazkosti a jej\u00a0predch\u00e1dzanie, pomenovanie probl\u00e9mu, roz\u0161irovanie pacientovho uvedomovania\u00a0(klarifik\u00e1cia, konfront\u00e1cia, interpret\u00e1cia). S\u00fa to techniky, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ina empatick\u00fdch\u00a0fyzioterapeutov pou\u017e\u00edva a vyu\u017e\u00edva intuit\u00edvne. Vz\u0165ah terapeut – pacient je pri akejko\u013evek\u00a0terapii rozhoduj\u00faci faktor, \u010di u\u017e si terapeut toho vedom\u00fd je, alebo nie je. V pr\u00edpade\u00a0hipoterapie sa v\u0161ak vytv\u00e1ra terapeutick\u00fd trojuholn\u00edk, kde ve\u013ek\u00e9 bremeno vz\u0165ahu nesie\u00a0zviera. Pacient si vytv\u00e1ra vz\u0165ahov\u00fa v\u00e4zbu aj ku zviera\u0165u. \u013dudsko-zvieracie vz\u0165ahy m\u00f4\u017eu\u00a0by\u0165 op\u00edsan\u00e9 podobn\u00fdmi vzorcami, ktor\u00e9 s\u00fa podkladom bezpe\u010dnej vz\u0165ahovej v\u00e4zby.\u00a0Ukazuje sa, \u017ee to ist\u00e9 plat\u00ed aj pre jednotlivcov s neistou a dezorganizovanou vz\u0165ahovou\u00a0v\u00e4zbou. Empirick\u00e9 d\u00f4kazy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee fyziologick\u00e9 vzorce neist\u00fdch alebo\u00a0dezorganizovan\u00fdch medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov sa v \u013eudsko-zvierac\u00edch vz\u0165ahoch neaktivuj\u00fa.<\/p>\n

Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa tento cyklus d\u00e1 preru\u0161i\u0165 pri \u013eudsko-zvierac\u00edch vz\u0165ahoch m\u00e1 obrovsk\u00fd\u00a0terapeutick\u00fd v\u00fdznam, ke\u010f\u017ee prenos na \u013eud\u00ed-terapeutov komplikuje vytvorenie dobr\u00e9ho a\u00a0d\u00f4vern\u00e9ho vz\u0165ahu (Julius et al., 2020). Zviera nie je za\u0165a\u017een\u00e9 minulos\u0165ou pacienta a jeho\u00a0spr\u00e1vanie je bez predsudkov a hodnoten\u00ed.<\/p>\n

Ak by sme to zhrnuli tak na hipoterapiu m\u00f4\u017eeme nazera\u0165 ako na jedine\u010dn\u00fa\u00a0alternat\u00edvu v ktorej sa kombinuje viacero prvkov do jednotnej sk\u00fasenosti, kde fyzick\u00e9\u00a0a kognit\u00edvne aktivity, emo\u010dn\u00e9 zapojenie, soci\u00e1lna interakcia a viaczmyslov\u00fd stimul\u00a0prispievaj\u00fa k vy\u0161\u0161ej \u00farovni terapeutick\u00e9ho postupu. T\u00e1to f\u00fazia stimulov, vnemov,\u00a0pre\u017e\u00edvania, u\u010denia sa, vytv\u00e1rania nov\u00fdch v\u00e4zieb skyt\u00e1 mo\u017enosti, ktor\u00e9 v tomto\u00a0momente mo\u017eno ani nevieme doceni\u0165. Na druhej strane vy\u017eaduje ve\u013ek\u00e9 n\u00e1roky na\u00a0schopnosti a kompetencie terapeutov s cel\u00fdm terapeutick\u00fdm t\u00edmom pochopi\u0165 a\u00a0uplatni\u0165 tento celostn\u00fd pr\u00edstup v prospech klienta a pacienta.<\/p>\n

Metodika hipoterapie zameranej na rehabilit\u00e1ciu kognit\u00edvneho deficitu.<\/strong>
\nHipick\u00e9 aktivity:<\/strong><\/em>
\nHippoterapia bude v tejto pr\u00e1ci zameran\u00e1 na rehabilit\u00e1ciu emo\u010dn\u00e9ho a kognit\u00edvneho\u00a0deficitu a bude sa metodicky odli\u0161ova\u0165 od hipoterapie zameranej neurosomaticky, teda od\u00a0fyzioterapie na koni. Rozdielov je viacero. Fyzioterapia pomocou ko\u0148a sa odohr\u00e1va na\u00a0koni, ktor\u00e9ho vedie terapeut, k\u00fdm kognit\u00edvne zameran\u00e1 hipoterapia sa odohr\u00e1va preva\u017ene v\u00a0r\u00e1mci hipick\u00fdch nejazdeck\u00fdch aktiv\u00edt. K hipick\u00fdm nejazdeck\u00fdm aktivit\u00e1m, ako bolo\u00a0spomenut\u00e9, sa po\u010d\u00edtaj\u00fa pr\u00e1ce okolo kon\u00ed, k\u0155menie kon\u00ed, hnojenie, dovoz, odvoz krmiva,\u00a0pr\u00e1ce s ko\u0148om \u2013 uv\u00e4zovanie, \u010distenie, uzdenie, sedlanie, postrojovanie, vodenie a hry s\u00a0ko\u0148om na zemi. K hipick\u00fdm jazdeck\u00fdm aktivit\u00e1m patria jazdeck\u00e9 aktivity pas\u00edvne – vtedy\u00a0jazdec ko\u0148a nevedie, vedie ho terapeut, hipol\u00f3g alebo spolupacient a akt\u00edvne \u2013 vtedy jazdec\u00a0sediac na koni, tohto aj vedie a riadi jeho pohyb pomocou taktiln\u00fdch pokynov \u2013 o\u0165a\u017eami,\u00a0svojimi nohami a sedom, teda tzv. pom\u00f4ckami. Tieto taktiln\u00e9 pokyny \u2013 pom\u00f4cky \u2013 m\u00f4\u017eu\u00a0by\u0165 tie\u017e jednoduch\u0161ie, primit\u00edvne, tzv. prim\u00e1rne a zlo\u017eitej\u0161ie a tak aj pri pou\u017e\u00edvan\u00ed pom\u00f4cok\u00a0mo\u017eno stava\u0165 n\u00e1roky od jednoduch\u00e9ho ku zlo\u017eitej\u0161iemu.<\/p>\n

Odl\u00ed\u0161enie fyzioterapie na koni od kognit\u00edvne zameranej hipoterapie nespo\u010d\u00edva iba v\u00a0odli\u0161nej metodike, ale aj v pou\u017eit\u00ed in\u00fdch kon\u00ed. K\u00f4\u0148 ur\u010den\u00fd pre fyzioterapiu mus\u00ed by\u0165\u00a0silnej\u0161\u00ed, s\u00fa vysok\u00e9 n\u00e1roky na jeho pohybov\u00fa mechaniku, mus\u00ed ma\u0165 v\u00fdborn\u00e9 chody a\u00a0konvexn\u00fd pohyb chrbta, \u010do s\u00fa podmienky jeho spr\u00e1vneho terapeutick\u00e9ho p\u00f4sobenia. Je\u00a0dobre ke\u010f m\u00e1 pokojnej\u0161iu, flegmatick\u00fa povahu, nem\u00e1 ve\u013emi reagova\u0165 na pohyby pacienta\u00a0na svojom chrbte, ani na svoje okolie, m\u00e1 vn\u00edma\u0165 hlavne svojho vodi\u010da. B\u00fdva ovl\u00e1dan\u00fd\u00a0v\u00f4dzkou o\u0165a\u017eami alebo lon\u017eom. Spravidla nem\u00e1 sedlo, iba deku a obru\u0161n\u00edk s dr\u017eadlami.<\/p>\n

K\u00f4\u0148 ur\u010den\u00fd pre kognit\u00edvnu hipoterapiu nemus\u00ed by\u0165 ani siln\u00fd, ani vysok\u00fd a ani n\u00e1roky na\u00a0mechaniku jeho pohybu nie s\u00fa tak\u00e9 striktn\u00e9 ako na fyzioterapeutick\u00e9ho ko\u0148a. Je lep\u0161ie ke\u010f\u00a0m\u00e1 sk\u00f4r \u017eiv\u0161iu, sanguinick\u00fa a\u017e cholerick\u00fa povahu, m\u00e1 by\u0165 vysoko vn\u00edmav\u00fd na okolie a mal\u00a0by \u017eivo reagova\u0165 na jednoduch\u0161ie i zlo\u017eitej\u0161ie pom\u00f4cky pacienta sediaceho na jeho chrbte.<\/p>\n

\u0160pecifik\u00e1 rehabilita\u010dn\u00e9ho programu (postup)<\/strong><\/em>
\nNapriek tomu, \u017ee sa bude rehabilita\u010dn\u00fd program kognit\u00edvnej hipoterapie prisp\u00f4sobova\u0165\u00a0interindividu\u00e1lnym osobitostiam jednotliv\u00fdch pacientov, ich diagn\u00f3ze, veku, kognit\u00edvnemu\u00a0a osobnostn\u00e9mu profilu, bude ma\u0165 odli\u0161n\u00fa v\u0161eobecn\u00fa charakteristiku od hipoterapie\u00a0somaticky zameranej. V\u0161eobecn\u00e9 charakteristiky zahrnuj\u00fa \u0161trukt\u00faru terapeutickej jednotky\u00a0aj \u0161trukt\u00faru rehabilita\u010dn\u00e9ho postupu. Ten je charakterizovan\u00fd longitudin\u00e1lnym narastan\u00edm\u00a0komplexicity v zmysle ni\u017e\u0161ie rozveden\u00fdch f\u00e1z rehabilita\u010dn\u00e9ho postupu. V hipoterapeutickej\u00a0metodike je tento longitudin\u00e1lny pl\u00e1n ve\u013emi v\u00fdznamn\u00fd nielen zo samotn\u00e9ho\u00a0rehabilita\u010dn\u00e9ho h\u013eadiska ale je potrebn\u00fd aj z technick\u00e9ho h\u013eadiska.<\/p>\n

Rehablita\u010dn\u00fd program mus\u00ed zahr\u0148ova\u0165 viacero premenn\u00fdch: prostredie, pohybov\u00e9 n\u00e1roky,\u00a0psych oterapeutick\u00e9 n\u00e1roky, emo\u010dn\u00e9 n\u00e1roky.\u00a0 Hipoterapia sa vykon\u00e1va v prostred\u00ed, ktor\u00e9 je komplikovanej\u0161ie usporiadan\u00e9 ako be\u017en\u00e9\u00a0rehabilita\u010dn\u00e9 zariadenie a kladie vy\u0161\u0161ie n\u00e1roky na orient\u00e1ciu, nielen v priestore ale aj v\u00a0prostred\u00ed. Pacient je vystaven\u00fd afluxu podnetov, ktor\u00e9 boli z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti pre neho nezn\u00e1me.\u00a0Aferent\u00e1cia pachov, zvukov, optick\u00fdch podnetov, dotykov, to v\u0161etko m\u00f4\u017ee spo\u010diatku\u00a0p\u00f4sobi\u0165 ru\u0161ivo a preto sa potrebuje na ne habituova\u0165 a adaptova\u0165, aby potom tie ist\u00e9\u00a0distresuj\u00face podnety predstavovali stimul\u00e1tory \u201eterapeutick\u00e9ho stresu\u201c a mohla za\u010da\u0165 vlastn\u00e1 terapeutick\u00e1 rehabilit\u00e1cia. Z u\u010denia naru\u0161uj\u00faceho stresu sa n\u00e1\u0161 pacient dost\u00e1va do stresu, ktor\u00fd u\u010denie podporuje.<\/p>\n

V\u017edy teba zoh\u013eadni\u0165 ochranu a bezpe\u010dnos\u0165 pacienta. Bezpe\u010dn\u00e9mu spr\u00e1vaniu sa pacient\u00a0mus nau\u010di\u0165. To sam\u00e9 o sebe predstavuje kognit\u00edvny tr\u00e9ning. Prv\u00e1, adapta\u010dn\u00e1 f\u00e1za\u00a0hipoterapie, prv\u00e9 terapeutick\u00e9 jednotky, s\u00fa preto venovan\u00e9 bezpe\u010dnosti. Pokia\u013e je pacient\u00a0kognit\u00edvne naru\u0161en\u00fd, m\u00f4\u017ee sa t\u00e1to \u00faloha pos\u00fava\u0165 st\u00e1le na \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie jednotky a teda sa\u00a0bude prel\u00edna\u0165 s \u010fal\u0161\u00edmi, \u0161pecifickej\u0161ie zameran\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami,<\/p>\n

Rozozn\u00e1vame tri z\u00e1kladn\u00e9 f\u00e1zy tejto \u010dinnosti: \u00favodnu (adapta\u010dn\u00fa) f\u00e1zu, f\u00e1zu pr\u00e1ce s ko\u0148om\u00a0na zemi a f\u00e1zu pr\u00e1ce s ko\u0148om v sedle. Ka\u017ed\u00e1 z nich m\u00e1 svoju \u010das\u0165 technick\u00fa a recept\u00edvnu,\u00a0ktor\u00e9 sa prel\u00ednaj\u00fa.<\/p>\n

\u00davodn\u00e1 f\u00e1za:<\/span>
\nCie\u013eom technickej \u010dasti \u00favodnej f\u00e1zy je, aby sa pacienti nau\u010dili dodr\u017eiava\u0165 z\u00e1sady\u00a0bezpe\u010dnosti pri pohybe v danom prostred\u00ed a okolo kon\u00ed. Osvojuj\u00fa si techniku pristupovania\u00a0ku ko\u0148ovi v z\u00e1vislosti od jeho reakci\u00ed, \u010d\u00edm tr\u00e9nuj\u00fa vizuomotorick\u00fa koordin\u00e1ciu tr\u00e9novan\u00edm
\nnepred\u00e1torskej viz\u00e1\u017ee a metodikou pr\u00edstupu a \u00fastupu. U\u010dia sa viaza\u0165 bezpe\u010dn\u00e9 uzly, \u010d\u00edm si\u00a0cvi\u010dia jemn\u00fa motoriku. U\u010dia sa ko\u0148a \u010disti\u0165, dv\u00edha\u0165 mu nohy \u2013 to vedie ku emo\u010dn\u00e9mu\u00a0tr\u00e9ningu a tr\u00e9novaniu procedur\u00e1lnej pam\u00e4te. U\u010dia sa ko\u0148a postrojova\u0165, \u010do v sebe zahrnuje
\nu\u010denie terminol\u00f3gie v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva n\u00e1strojov a s\u00fa\u010diastok postrojov. Ich spr\u00e1vne\u00a0pou\u017e\u00edvanie predstavuje tr\u00e9novanie deklarat\u00edvnej pam\u00e4te. V \u010fal\u0161\u00edch jednotk\u00e1ch pr\u00edpravnej\u00a0f\u00e1zy sa u\u010dia pacienti vodi\u0165 kone a tam doch\u00e1dza k ak\u00e9musi skoku v emo\u010dnom nastaven\u00ed a
\nzvy\u0161uj\u00fa sa n\u00e1roky na emo\u010dn\u00fd tr\u00e9ning.<\/p>\n

Pacient v procese adapta\u010dnej f\u00e1zy z\u00edskavan\u00edm technickej zru\u010dnosti osciluje medzi distresom\u00a0a eustresom pod\u013ea toho ako sa na z\u00e1\u0165a\u017e habituuje a desenzibilizuje. Zlep\u0161uje sa jeho\u00a0schopnos\u0165 koncentr\u00e1cie, postupne z\u00edskava predstavu o medzidruhovej komunik\u00e1cii a st\u00e1va
\nsa emo\u010dne vyrovnanej\u0161\u00ed. Toto vlastne predstavuje on\u00fa recept\u00edvnu \u010das\u0165, ktor\u00e9 vypl\u00fdva z\u00a0technickej. Nebadane sa pritom v tejto adapta\u010dnej f\u00e1ze zvy\u0161uj\u00fa n\u00e1roky na fyzick\u00fa kond\u00edciu\u00a0pacientov, ktor\u00ed \u2013 ako ukazuje sk\u00fasenos\u0165 \u2013 b\u00fdvaj\u00fa fyzicky zanedban\u00ed.<\/p>\n

V\u0161etko toto vy\u017eaduje od terapeutov, najm\u00e4 na za\u010diatku procesu, schopnos\u0165 vh\u013eadu do\u00a0pacientov\u00fdch my\u0161lienkov\u00fdch pochodov, predv\u00eddavos\u0165, schopnos\u0165 koncentr\u00e1cie pozornosti a\u00a0taktn\u00e9ho usmer\u0148ovania. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa prostriedky podpornej psychoterapie najm\u00e4 n\u00e1zorn\u00e9\u00a0predvedenie, overovanie znalost\u00ed, povzbudenie, znovu uistenie, aby pacienti z\u00edskali preh\u013ead\u00a0o spr\u00e1van\u00ed sa zvierat, ich z\u00e1kladn\u00fdch etologick\u00fdch danostiach, ich v\u00fdrazov\u00fdch\u00a0prostriedkoch a sp\u00f4sobe ako s t\u00fdmito inform\u00e1ciami bezpe\u010dne naklada\u0165.
\nPokia\u013e s\u00fa pacienti emo\u010dne i technicky pripraven\u00ed, plynulo sa prech\u00e1dza do n\u00e1ro\u010dnej\u0161ej\u00a0druhej f\u00e1zy:<\/p>\n

F\u00e1za pr\u00e1ce s ko\u0148om na zemi<\/span>
\nK\u00fdm v adapta\u010dnej f\u00e1ze bol k\u00f4\u0148 uviazan\u00fd a terapeut bol v bezprostrednej bl\u00edzkosti pacienta,\u00a0tu sa n\u00e1roky za\u010dn\u00fa zvy\u0161ova\u0165 t\u00fdm, \u017ee pacient so svojim ko\u0148om osamej\u00fa a mali by spolo\u010dne\u00a0plni\u0165 nejak\u00e9 \u00falohy, ktor\u00e9 ur\u010duje vzdialen\u00fd terapeut. Metodicky sa rozli\u0161uje pr\u00e1ca a ko\u0148om,
\nktor\u00fd je veden\u00fd na v\u00f4dzke (hry pod\u013ea Pata Parelliho, 1994) a pacient sa sna\u017e\u00ed ovplyvni\u0165\u00a0pohyb ko\u0148a re\u010dou svojho tela spolu s pokynmi (pom\u00f4ckami) v\u00f4dzkou, od pr\u00e1ce s ko\u0148om,\u00a0ktor\u00fd je vo\u013en\u00fd, neuviazan\u00fd, v kruhovej ohrade, kde sa pacient tie\u017e re\u010dou svojho tela, ale bez
\nmo\u017enosti priameho ovplyvnenia, pok\u00fa\u0161a riadi\u0165 pohyb ko\u0148a, ktor\u00fd je od neho vzdialen\u00fd (tzv.\u00a0napojenie a nasledovanie pod\u013ea M. Robertsa, 1997).<\/p>\n

Okrem toho, \u017ee sa pacient u\u010d\u00ed potrebn\u00fdm zru\u010dnostiam ako pr\u00edpravy k samotn\u00e9mu\u00a0vysadnutiu na ko\u0148a, doch\u00e1dza k \u010fal\u0161\u00edm, plynulo sa stup\u0148uj\u00facim n\u00e1rokom na jeho fyzick\u00e9 i\u00a0psychick\u00e9 schopnosti. Zvy\u0161uje sa penzum pohybu pacienta v jednej terapeutickej jednotke
\nv zmysle aer\u00f3bnej z\u00e1\u0165a\u017ee. Pr\u00e1ca ako s uviazan\u00fdm tak i s neuviazan\u00fdm ko\u0148om vy\u017eaduje\u00a0\u017eiv\u0161\u00ed a r\u00fdchlej\u0161\u00ed pohyb. Pr\u00e1ca s neuviazan\u00fdm ko\u0148om v okr\u00fahlej ohrade je o to n\u00e1ro\u010dnej\u0161ia\u00a0na fyzick\u00fa kond\u00edciu vo\u010di pr\u00e1ci s uviazan\u00fdm ko\u0148om, \u017ee pacientov pohyb sa zr\u00fdch\u013euje lebo\u00a0za ko\u0148om be\u017e\u00ed. Neust\u00e1la kontrola \u201ere\u010di tela\u201cpri ovplyv\u0148ovan\u00ed ko\u0148a vedie k motorick\u00e9mu\u00a0sebauvedomovaniu (Feldenkreis, 2005), n\u00e1roky na \u010d\u00edtanie \u201ere\u010di tela\u201c ko\u0148a podporuj\u00fa\u00a0percep\u010dn\u00fd aj koncep\u010dn\u00fd priming pam\u00e4te. Tu sa klad\u00fa z\u00e1klady pohybov\u00e9ho dial\u00f3gu medzi\u00a0ko\u0148om a pacientom. Pokia\u013e pacient nevykon\u00e1 spr\u00e1vne po\u017eadovan\u00fa sekvenciu pohybov,\u00a0dostane sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu od emo\u010dne neutr\u00e1lneho ko\u0148a, v podobe nevykonan\u00e9ho pohybu ko\u0148a.<\/p>\n

U niektor\u00fdch pacientov u\u017e v \u00favodnej f\u00e1ze, ale u v\u00e4\u010d\u0161iny pacientov a\u017e v tejto f\u00e1ze doch\u00e1dza\u00a0ku budovaniu vz\u0165ahu medzi pacientom a ko\u0148om. Pre \u00faspe\u0161nos\u0165 akejko\u013evek terapie je\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fd terapeutick\u00fd vz\u0165ah. Ten m\u00f4\u017ee by\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd. Pre mnoh\u00fdch pacientov je vytvorenie\u00a0terapeutick\u00e9ho vz\u0165ahu komplikovan\u00e9, \u010do celkovo negat\u00edvne ovplyv\u0148uje terapeutick\u00fd \u010di\u00a0rehabilita\u010dn\u00fd proces, adherencia k lie\u010dbe, \u010di rehabilit\u00e1cii a teda v kon\u010denom d\u00f4sledku aj ich\u00a0\u00faspe\u0161nos\u0165. \u010castokr\u00e1t je to sp\u00f4soben\u00e9 naru\u0161en\u00edm vz\u0165ahovej v\u00e4zy. Je preuk\u00e1zan\u00e9, \u017ee \u010dlovek s\u00a0naru\u0161enou schopnos\u0165ou nadv\u00e4zova\u0165 medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy, nestr\u00e1ca schopnos\u0165 nadviaza\u0165\u00a0vz\u0165ah so zviera\u0165om. (Julius et al, 2020) K\u00f4\u0148 predstavuje \u00fa\u010dinn\u00e9ho pomocn\u00edka, ktor\u00fd to\u00a0premost\u00ed. (Darques, 1998).<\/p>\n

Z hipologick\u00e9ho h\u013eadisk ide o vyu\u017eitie r\u00f4znych techn\u00edk:
\n1: Parelliho hry na dlhom povraze, pri ktor\u00fdch na pokyny pacient k\u00f4\u0148 vykon\u00e1va r\u00f4zne\u00a0pohyby: obraty okolo predku, zadku, ustupovanie bokom, ukl\u00e1\u0148anie, c\u00favanie, obiehanie,\u00a0pribiehanie, kontaktne i bezkontaktne, z bezprostrednej bl\u00edzkosti i z v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti.
\n2: Napojenie a nasledovanie pod\u013ea Monty Robertsa. Tu ide od \u201eodh\u00e1\u0148anie\u201c ko\u0148a od seba\u00a0re\u010dou tela aby sa n\u00e1sledne k\u00f4\u0148 zmenenou re\u010dou tela znovu k pacientovi pribl\u00ed\u017eil a ho\u00a0nasledoval. Pri vhodne zvolenom okamihu zaradenia tejto techniky b\u00fdva to pre pacientov\u00a0siln\u00fd emo\u010dn\u00fd z\u00e1\u017eitok, nezriedka sprev\u00e1dzan\u00fd dojat\u00edm \u010di slzami. Pacient sa tak st\u00e1va\u00a0silnej\u0161ie motivovan\u00fdm k zlo\u017eitej\u0161\u00edm \u010dinnostiam.<\/p>\n

3: Vodenie kon\u00ed po vyt\u00fd\u010denej trati a nesk\u00f4r pre \u0161portovej\u0161ie a s\u00fa\u0165a\u017eivej\u0161ie zalo\u017een\u00fdch\u00a0pacientov ako hry pri voden\u00ed ko\u0148a. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa sa rozli\u010dn\u00e9 \u0161tafetov\u00e9 hry s ko\u0148om na ruke,\u00a0cez m\u00e9ty, alebo v neskor\u0161\u00edch f\u00e1zach cez r\u00f4zne prek\u00e1\u017eky \u2013 kladiny, n\u00edzke skoky, br\u00e1nky\u00a0z\u00e1steny a pod.<\/p>\n

Pri v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto technik\u00e1ch sa na ko\u0148a p\u00f4sob\u00ed komplexne. Pacient mus\u00ed by\u0165 na ko\u0148a\u00a0s\u00fastreden\u00fd, mus\u00ed ma\u0165 pozornos\u0165 zameran\u00fa na to, \u010do chce uskuto\u010dni\u0165. Mus\u00ed ma\u0165 spr\u00e1vny\u00a0v\u00fdraz, mus\u00ed by\u0165 spr\u00e1vne vyladen\u00fd, mus\u00ed chcie\u0165, a mus\u00ed vykona\u0165 nejak\u00fa pohybov\u00fa\u00a0sekvenciu, pokyn nielen rukou ale aj ostatn\u00fdmi \u010das\u0165ami tela. To v\u0161etko v jednom okamihu.<\/p>\n

Nieko\u013eko pr\u00edkladov: Pre odh\u00e1\u0148anie ko\u0148a od seba sa mus\u00ed pacient postavi\u0165 mierne za ko\u0148a,\u00a0mierne sa m\u00e1 predkloni\u0165, roztiahnu\u0165 ruky dla\u0148ami dopredu s flektovan\u00fdmi prstami a\u00a035poh\u013ead uprie\u0165 priamo na ko\u0148a, pr\u00edpadne po \u0148om vybehn\u00fa\u0165. Pre privolanie sa mus\u00ed postavi\u0165\u00a0 sk\u00f4r pred ko\u0148a, oto\u010di\u0165 sa vo\u010di nemu bokom, pokr\u010di\u0165 sa v kolen\u00e1ch, pritiahnu\u0165 si ruky k telu\u00a0s p\u00e4s\u0165ami na bruchu, zn\u00ed\u017ei\u0165 plece, ktor\u00e9 je bli\u017e\u0161ie ku ko\u0148ovi a pozera\u0165 sa pod zem pod seba.\u00a0Ke\u010f chce aby pri voden\u00ed k\u00f4\u0148 zastal, mus\u00ed \u00eds\u0165 do mierneho podrepu, trochu sa zakloni\u0165 a tak\u00a0zastavi\u0165. Podobne je to i pri \u010fal\u0161\u00edch pokynoch.<\/p>\n

Pokia\u013e ich pacient neurob\u00ed korektne, k\u00f4\u0148 neposl\u00fachne, nebude sa spr\u00e1va\u0165 pod\u013ea\u00a0o\u010dak\u00e1vania. D\u00e1va svojmu vodi\u010dovi sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu a ten si mus\u00ed skontrolova\u0165 pohybov\u00fd\u00a0vzorec. M\u00f4\u017ee sa v\u0161ak sta\u0165, \u017ee k\u00f4\u0148 pacienta neposl\u00fachne, aj ke\u010f vykon\u00e1 pohyby spr\u00e1vne.\u00a0Vtedy si zasa pacient mus\u00ed skontrolova\u0165 svoje emo\u010dn\u00e9 nastavenie. Pr\u00edklad: Pacient, ktor\u00e9ho\u00a0\u00falohou je vies\u0165 ko\u0148a na ruke, naklusa\u0165 s n\u00edm a presko\u010di\u0165 spolo\u010dne n\u00edzku prek\u00e1\u017eku. K\u00f4\u0148\u00a0pred prek\u00e1\u017ekou zastane, hoci \u201ere\u010d tela\u201c pacienta bola spr\u00e1vna. Obvyklou reakciou pacienta\u00a0je, \u017ee vin\u00ed ko\u0148a z neposlu\u0161nosti. Po rozbore pr\u00ed\u010din v\u0161ak zist\u00edme pacientov strach z toho, \u017ee\u00a0sa k\u00f4\u0148 po prekonan\u00ed prek\u00e1\u017eky rozbehne, vytrhne sa mu a ujde. Ke\u010f sa pacient taktne\u00a0usmern\u00ed, ke\u010f sa zbav\u00ed strachu po znovuuisten\u00ed, k\u00f4\u0148 ho posl\u00fachne. K\u00f4\u0148 mu nastavil emo\u010dn\u00e9\u00a0zrkadlo a pacient z\u00edskava korekt\u00edvnu sk\u00fasenos\u0165.<\/p>\n

T\u00e1to f\u00e1za m\u00f4\u017ee trva\u0165 ve\u013emi dlho, lebo je pestr\u00e1 a n\u00e1roky sa m\u00f4\u017eu plynulo zvy\u0161ova\u0165 od\u00a0\u00faplne mal\u00fdch, ktor\u00fdm vyhovie pohybovo aj ment\u00e1lne handicapovan\u00e1 seniorka a\u017e po vysok\u00e9\u00a0sofistikovan\u00e9 \u010dinnosti vhodn\u00e9 pre mlad\u00e9ho fyzicky zdatn\u00e9ho i kognit\u00edvne dobr\u00e9ho klienta.
\nKontinu\u00e1lne zvy\u0161ovanie n\u00e1rokov vedie ku zvy\u0161ovaniu fyzickej kond\u00edcie,\u00a0kardiovaskul\u00e1rnemu tr\u00e9ningu, emo\u010dnej otu\u017eilosti, kognit\u00edvnemu tr\u00e9ningu zni\u017eovaniu\u00a0reak\u010dn\u00e9ho \u010dasu zvy\u0161ovaniu prahu dr\u00e1\u017edivosti a lep\u0161ej frustra\u010dnej tolerancii.<\/p>\n

Pacient, ktor\u00fd dosiahol ur\u010dit\u00fa fyzick\u00fa i psychick\u00fa zdatnos\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 plne zaraden\u00fd do\u00a0sedlovej f\u00e1zy. Tie\u017e to prebieha plynulo.<\/p>\n

F\u00e1za pr\u00e1ce s ko\u0148om zo sedla<\/span>
\nPacienti, ktor\u00ed s\u00fa dostato\u010dne emo\u010dne otu\u017eil\u00ed, fyzicky schopn\u00ed a technicky sp\u00f4sobil\u00ed\u00a0zodpovedne vies\u0165 ko\u0148a na v\u00f4dzke, sadaj\u00fa na ko\u0148a. T\u00e1to sedlov\u00e1 f\u00e1za sa del\u00ed na \u0161tyri\u00a0pod\u010dasti, ktor\u00e9 \u2013 podobne ako tie predo\u0161l\u00e9 \u2013 sa m\u00f4\u017eu prel\u00edna\u0165. Najprv je k\u00f4\u0148 opatren\u00fd\u00a0podsedlovou dekou s obru\u0161n\u00edkom, na ktorom s\u00fa dr\u017eadl\u00e1, nesk\u00f4r riadne jazdeck\u00e9 sedlo.<\/p>\n

Najprv je k\u00f4\u0148 veden\u00fd niek\u00fdm in\u00fdm, nesk\u00f4r pacientom samotn\u00fdm. Najprv chod\u00ed iba v\u00a0kroku, nesk\u00f4r chod\u00ed aj vy\u0161\u0161\u00edmi chodmi \u2013 klusom a cvalom.<\/p>\n

T\u00e1to f\u00e1za je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ia hlavne fyzicky a neurofyziologicky. Za\u010d\u00edna sa nacvi\u010dovan\u00edm\u00a0nasadania, zosadania za asistencie terapeuta, nesk\u00f4r asistuje spolupacient. Pr\u00e1ca s dvojicou\u00a0pacientov pri jednom koni je na za\u010diatku jazdeckej f\u00e1zy v\u00fdhodnej\u0161ia z psychologick\u00e9ho\u00a0h\u013eadiska, lebo tr\u00e9nuje schopnos\u0165 pom\u00e1ha\u0165 druh\u00fdm a necha\u0165 si pom\u00f4c\u0165. Ke\u010f nasad\u00e1 na\u00a0ko\u0148a, ktor\u00fd nem\u00e1 sedlo, je asistencia nevyhnutn\u00e1.<\/p>\n

Potom sa tr\u00e9nuje rovnov\u00e1ha na kr\u00e1\u010daj\u00facom koni v korektnom sede. Pacient sa mus\u00ed pri\u00a0ka\u017edom kroku ko\u0148a, ktor\u00e9ho chrb\u00e1t predstavuje nestabiln\u00fa plo\u0161inu postur\u00e1lne zrovna\u0165.\u00a0Ko\u0148a vedie terapeut alebo spolupacient. Spolupacient je lep\u0161\u00ed, lebo okrem post\u00fary sa\u00a0tr\u00e9nuje aj d\u00f4vera, a zodpovednos\u0165. Je dobre ke\u010f sa v t\u00fdchto \u00faloh\u00e1ch menia. Na rovnov\u00e1hu\u00a0existuje cel\u00fd rad balan\u010dn\u00fdch cvi\u010den\u00ed a patr\u00ed k nim aj ob\u013e\u00faben\u00e9 vyhadzovanie lopty nad\u00a0hlavu. V tejto f\u00e1ze sa m\u00f4\u017ee \u2013 pokia\u013e to okolnosti dovolia \u2013 zara\u010fova\u0165 vych\u00e1dzka do\u00a0okolitej pr\u00edrody, pri\u010dom jeden pacient vedie ko\u0148a, druh\u00fd na \u0148om sed\u00ed a ke\u010f sa vracaj\u00fa tak\u00a0sa vymenia. Terapeut ich sprev\u00e1dza, kontroluje, zabezpe\u010duje a riadi cvi\u010denia v sedle. T\u00e1to\u00a0f\u00e1za je z h\u013eadiska rehabilit\u00e1cie kognit\u00edvnych por\u00fach ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1, lebo ako u vodi\u010da, tak i\u00a0u jazdca doch\u00e1dza nielen k aer\u00f3bnej kardiovaskul\u00e1rnej z\u00e1\u0165a\u017ei, ale pri ch\u00f4dzi vodi\u010da sa mu\u00a0aktivuje ven\u00f3zny obeh doln\u00fdch kon\u010dat\u00edn, u jazdca doch\u00e1dza propriocept\u00edvnou aferent\u00e1ciou\u00a0k posil\u0148ovaniu hlbok\u00e9ho stabiliza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu a postur\u00e1lneho svalstva.<\/p>\n

Druhou \u010das\u0165ou je lon\u017eovanie ko\u0148a s pacientom vo vy\u0161\u0161\u00edch chodoch. Tu sa pacient u\u010d\u00ed\u00a0nov\u00fdm pohybom, celkom in\u00e9mu sp\u00f4sobu dr\u017eania tela a rovnov\u00e1hy. Pri r\u00fdchlej\u0161om pohybe\u00a0na kruhu doch\u00e1dza k odstrediv\u00e9mu vykl\u00e1paniu trupu jazdca, ktor\u00fd to mus\u00ed vedie\u0165\u00a0vykompenzoval. Pritom doch\u00e1dza o.i. k posil\u0148ovaniu adduktorov stehien. Vertik\u00e1lne\u00a0exkurzie ko\u0148ovho chrbta sa st\u00e1vaj\u00fa vy\u0161\u0161ie, doch\u00e1dza k vyhadzovaniu pacienta do vzduchu,\u00a0nad chrb\u00e1t ko\u0148a, \u010domu m\u00f4\u017ee zabr\u00e1ni\u0165 pru\u017een\u00edm v lumb\u00e1lnej oblasti. Zap\u00e1ja svaly, ktor\u00e9 v\u00a0be\u017enom \u017eivote pou\u017e\u00edva iba zriedkavo. Cel\u00e9 je to v aer\u00f3bnej z\u00e1\u0165a\u017ei. Pacient po nieko\u013ek\u00fdch\u00a0min\u00fatach lon\u017eovania b\u00fdva celkom slu\u0161ne zadych\u010dan\u00fd.<\/p>\n

Tre\u0165ou \u010das\u0165ou je vlastn\u00e9 jazdenie v kroku na jazdiarni a k\u00f4\u0148 je veden\u00fd spom\u00ednan\u00fdmi\u00a0primit\u00edvnymi prim\u00e1rnymi pom\u00f4ckami. Tu pristupuje mnoho prvkov, ktor\u00e9 mus\u00ed pam\u00e4\u0165\u00a0pacienta absorbova\u0165. N\u00e1zvoslovie jazdiarne, terminol\u00f3gia jazdiarensk\u00fdch fig\u00far a cvi\u010den\u00ed,\u00a0priestorov\u00e1 predstavivos\u0165 vn\u00edmanie nohosledu ko\u0148a, spr\u00e1vne \u010dasovanie pom\u00f4cok, teda zasa\u00a0u\u010denie, ktor\u00e9 ako sme vy\u0161\u0161ie uviedli, predstavuje jeden z hlavn\u00fdch stimulov neuroplasticity.<\/p>\n

Cel\u00fd proces m\u00f4\u017ee kon\u010di\u0165 \u0161tvrtou \u010das\u0165ou, regul\u00e1rnymi, av\u0161ak individu\u00e1lne\u00a0prisp\u00f4sobovan\u00fdmi jazdeck\u00fdmi hodinami, smerovan\u00fdmi k \u0161portov\u00e9mu jazdeniu\u00a0postihnut\u00fdch, \u010do sa v praxi v\u0161ak st\u00e1va iba v\u00fdnimo\u010dne. Jazdec ko\u0148a, ktor\u00fd sa pohybuje v\u00a0ka\u017edom z troch z\u00e1kladn\u00fdch chodov \u2013 krok, klus, cval, vedie:
\n– pomocou svojej polohy v sedle (tzv. pom\u00f4cka sedom, nakl\u00e1\u0148anie predkl\u00e1\u0148anie,\u00a0zakl\u00e1\u0148anie, komplexn\u00fdm pohybom panvou \u2013 rot\u00e1cia, flexia, extenzia, striedav\u00e1 elev\u00e1cia)\u00a0– pomocou svojich doln\u00fdch kon\u010dat\u00edn (tzv. pom\u00f4cka hole\u0148ou, pritl\u00e1\u010danie n\u00f4h na bok ko\u0148a a\u00a0ich povo\u013eovanie, \u010do m\u00e1 by\u0165 zosynchronizovan\u00ed s pohybom DK ko\u0148a, \u010d\u00edm sa riadi jeho\u00a0pohyb)
\n– pomocou svojich r\u00fak (tzv. pom\u00f4cka rukou. Pohyb r\u00fak m\u00e1 by\u0165 nez\u00e1visl\u00fd od pohybu ko\u0148a a\u00a0trupu jazdca a nimi ovl\u00e1da prostredn\u00edctvom o\u0165a\u017e\u00ed zubadlo v hube ko\u0148a).<\/p>\n

Tu sa otv\u00e1raj\u00fa temer nekone\u010dn\u00e9 mo\u017enosti, od primit\u00edvneho ovl\u00e1dania ko\u0148a prim\u00e1rnymi\u00a0pom\u00f4ckami a\u017e po sofistikovan\u00e9 riadenie ka\u017ed\u00e9ho jeho pohybu s\u00fahrou a spr\u00e1vnym\u00a0na\u010dasovan\u00edm pom\u00f4cok sedom, hole\u0148ou a rukou.<\/p>\n

V\u0161etko s\u00fa to d\u00f4vody, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa ve\u013emi podrobn\u00e9 pos\u00fadenie pacienta a individualiz\u00e1ciu\u00a0jeho rehabilita\u010dn\u00e9ho pl\u00e1nu,ktor\u00fd sa mus\u00ed neust\u00e1le v procese hipoterapie prehodnocova\u0165.<\/p>\n

\u0160trukt\u00fara HTJ (hipoterapeutickej jednotky)<\/span>
\nZa be\u017en\u00fdch okolnost\u00ed vykon\u00e1va hipoterapiu terapeutick\u00fd t\u00edm pozost\u00e1vaj\u00faci z terapeuta, ako\u00a0ved\u00faceho t\u00edmu, hipol\u00f3ga, ako osoby zodpovednej za kone a pomocn\u00edka. \u010casto b\u00fdva\u00a0obohaten\u00fd o pou\u010den\u00fdch laikov, pr\u00edpadne st\u00e1\u017eistov.<\/p>\n

Jednotka za\u010d\u00edna pr\u00edchodom pacienta alebo v pr\u00edpade skupinovej terapie, pacientov. Po\u00a0vybaven\u00ed administrat\u00edvnych n\u00e1le\u017eitost\u00ed za\u010d\u00edna \u010dinnos\u0165 individu\u00e1lnym alebo skupinov\u00fdm\u00a0pohovorom, na ktorom sa zhodnot\u00ed predch\u00e1dzaj\u00faca jednotka, o\u010dak\u00e1vanie a ciele s\u00fa\u010dasnej.
\nNasleduje pr\u00edprava kon\u00ed na pr\u00e1cu, privedenie na miesto kde sa \u010distia a postrojuj\u00fa.<\/p>\n

Pripraven\u00e9 kone sa odved\u00fa na jazdiare\u0148 alebo do kruhovej ohrady, kde prebieha\u00a0najpodstatnej\u0161ia \u010das\u0165 hipoterapie. Po nej nasleduje odvedenie kon\u00ed z jazdiarne, a ich\u00a0o\u0161etrenie. Z\u00e1ver jednotky tvor\u00ed z\u00e1vere\u010dn\u00fd pohovor s pacientmi, pri ktorom sa analyzuje\u00a0dianie, celkovo sa zhodnot\u00ed \u010dinnos\u0165, eventu\u00e1lne sa interpretuj\u00fa pocity. Po odchode\u00a0pacientov nasleduje porada terapeutick\u00e9ho t\u00edmu, zhodnotenie jednotliv\u00fdch pacientov,\u00a0urobenie z\u00e1pisu a programu na najbli\u017e\u0161iu terapeutick\u00fa jednotku.<\/p>\n

Hippoterapeutick\u00e1 jednotka m\u00e1 teda ist\u00fa \u0161trukt\u00faru. T\u00e1to sa v\u0161ak rigidne nedodr\u017eiava a v\u017edy\u00a0sa zoh\u013ead\u0148uj\u00fa okolnosti. Tie nemusia z\u00e1visie\u0165 od terapeuta. Ide o premenn\u00e9 zo strany\u00a0po\u010dasia, zdravia a kond\u00edcie kon\u00ed, zdravia, kond\u00edcie a vyladenia pacientov a pod.<\/p>\n

IV. DISKUSIA<\/strong>
\nHipoterapia je relat\u00edvne mlad\u00e1 lie\u010debn\u00e1 met\u00f3da rozv\u00edjaj\u00faca sa od konca 60tych rokov\u00a0minul\u00e9ho storo\u010dia, hoci pop\u00edsan\u00fd blahodarn\u00fd vplyv ko\u0148a na \u010dloveka v hist\u00f3rii ur\u010dite\u00a0n\u00e1jdeme. Pri objektiviz\u00e1cii tejto met\u00f3dy nar\u00e1\u017eame na probl\u00e9my. Oddeli\u0165 v pozorovan\u00ed a\u00a0hodnoten\u00ed konkr\u00e9tne znaky je tu ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Pr\u00e1ve preto, \u017ee k\u00f4\u0148 je \u017eiv\u00e9 zviera. Dar\u00ed sa to\u00a0trochu lep\u0161ie ak sa zameriame na somatick\u00e9 sympt\u00f3my, resp. oddel\u00edme zlo\u017eku fyzick\u00fa teda\u00a0pohybov\u00fa od v\u0161etk\u00e9ho ostatn\u00e9ho. V pr\u00edpade tzv. fyzioterapie na koni, kde n\u00e1s v\u00fdsostne\u00a0zauj\u00edma len pohybov\u00fd probl\u00e9m bude objektiviz\u00e1cia jednoduch\u0161ia a m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee\u00a0samotn\u00fd pohyb ko\u0148a je d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ako k\u00f4\u0148-individualita. Ak by to platilo bez v\u00fdhrady\u00a0nahradil by ko\u0148a jednoduch\u00fd simul\u00e1tor pohybu. V praxi to tak nie je. Objektiviz\u00e1cia vplyvu\u00a0ko\u0148a pri probl\u00e9moch, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 aj s myslen\u00edm je zlo\u017eitej\u0161ia. V\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00e1c, aj\u00a0literat\u00fary, sa t\u00fdka det\u00ed a diagn\u00f3z ktor\u00fdmi trpia – ako detsk\u00e1 mozgov\u00e1 obrna, choroby\u00a0autistick\u00e9ho spektra, poruchy spr\u00e1vania at\u010f. V na\u0161ej pr\u00e1ci sme \u010derpali z dlhoro\u010dnej\u00a0metodiky Psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktor\u00e1 ako jedna z m\u00e1la pracuje s dospel\u00fdmi\u00a0pacientmi.<\/p>\n

V pr\u00e1ci sme vych\u00e1dzali z predpokladu, \u017ee pohyb, je d\u00f4le\u017eit\u00fd ako pre fyzick\u00e9 tak aj pre\u00a0ment\u00e1lne zdravie \u010dloveka. R\u00f4zne centr\u00e1 v mozgu s\u00favisiace s motorikou bud\u00fa prepojen\u00e9 aj\u00a0na in\u00e9 zlo\u017eky myslenia a kogn\u00edcie. Pojem psychomotorick\u00fd, psychomotorika to vyjadruje
\njasne aj ke\u010f tento pojem pozn\u00e1me sk\u00f4r v spojen\u00ed psychomotorick\u00fd v\u00fdvoj. S rozvojom\u00a0neurovied, menovite zobrazovac\u00edch techn\u00edk, dost\u00e1va pojem psychomotorika u\u017e\u0161\u00ed a\u00a0konkr\u00e9tnej\u0161\u00ed v\u00fdznam. V teoretickej \u010dasti sme sa venovali a v literat\u00fare na\u0161li pr\u00e1ce, ktor\u00e9\u00a0zaznamenali priazniv\u00fd vplyv pohybu na kognit\u00edvne schopnosti. Pod pojem \u201epohyb\u201c je\u00a0mo\u017en\u00e9 priradi\u0165 mnoh\u00e9 atrib\u00faty. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00e1c sa venovala miernej aer\u00f3bnej alebo\u00a0stredne \u0165a\u017ekej anaer\u00f3bnej z\u00e1\u0165a\u017ei, pri\u010dom bola zd\u00f4raznen\u00e1 zlo\u017eka kardiovaskul\u00e1rna.\u00a0Nez\u00e1le\u017ealo na tom, \u010di je pohyb \u00fa\u010deln\u00fd alebo umelo vytv\u00e1ran\u00fd a \u010di je jednoduch\u00fd alebo\u00a0vystavan\u00fd do zlo\u017eitej\u0161\u00edch \u00fatvarov.<\/p>\n

Konkr\u00e9tna \u00fa\u010deln\u00e1 \u010dinnos\u0165 m\u00e1 pre pacienta ve\u013ek\u00fa motiva\u010dn\u00fa silu. Umelo vytvoren\u00e9\u00a0pohybov\u00e9 \u00fatvary s\u00fa v\u017edy abstraktnej\u0161ie ne\u017e zlo\u017eky konkr\u00e9tnej \u010dinnosti. \u010c\u00edm viac sa bud\u00fa\u00a0umel\u00e9 pohybov\u00e9 \u00fatvary pribli\u017eova\u0165 konkr\u00e9tnej \u010dinnosti, t\u00fdm bude ich motiva\u010dn\u00e1 sila v\u00e4\u010d\u0161ia\u00a0(L\u00e1nik, 1980). Tu n\u00e1m k\u00f4\u0148 pom\u00e1ha ako motiv\u00e1cia. Pohyb, ktor\u00fd sa pri hipoterapii vytv\u00e1ra\u00a0nikdy nie je umel\u00fd, ale m\u00e1 zmysel pre dosiahnutie nejak\u00e9ho cie\u013ea (o\u010disti\u0165 ho, vies\u0165 na\u00a0v\u00f4dzke, docieli\u0165 nasledovanie bez v\u00f4dzky, prejs\u0165 sa s ko\u0148om v pr\u00edrode, vysedie\u0165 a vysada\u0165\u00a0klus v sedle, nau\u010di\u0165 sa jazdi\u0165, prejs\u0165 sa na koni v pr\u00edrode at\u010f). Pacienti maj\u00fa dok\u00e1zate\u013ene\u00a0v\u00e4\u010d\u0161iu adherenciu k terapii ak je pre nich \u010dinnos\u0165 zmyslupln\u00e1.<\/p>\n

Jednoduch\u0161\u00edm pohybom v terapii sme za\u010dali, pri\u010dom sme brali v \u00favahu po\u010diato\u010dn\u00fd stav\u00a0pacienta. \u010c\u00edm vy\u0161\u0161ie postupujeme v jazden\u00ed t\u00fdm je pohyb n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00ed, nie len na\u00a0koordin\u00e1ciu ale aj na ment\u00e1lnu \u010dinnos\u0165- predstavivos\u0165, pozornos\u0165, vn\u00edmavos\u0165 svojho tela,\u00a0vn\u00edmanie tela ko\u0148a v r\u00e1mci pohybov\u00e9ho dial\u00f3gu. Bolo potrebn\u00e9 vyu\u017ei\u0165 z\u00e1kladn\u00e9\u00a0\u0161pecifikum hipoterapie – mo\u017enos\u0165 flexibiln\u00e9ho navy\u0161ovania komplexnosti \u00fakonov, ktor\u00e9 je\u00a0zar\u00e1movan\u00e9 do zmysluplnej, emo\u010dne s\u00fdtenej \u010dinnosti. Aer\u00f3bne cvi\u010denie prich\u00e1dza do\u00a0\u00favahy a\u017e v tom \u0161t\u00e1diu, ke\u010f je pacient schopn\u00fd \u00fa\u010delne vykona\u0165 pohyb na dosiahnutie cie\u013ea\u00a0tak\u017ee sa m\u00f4\u017ee zv\u00fd\u0161i\u0165 aj intenzita pohybu. Fyzick\u00e1 kond\u00edcia u pacientov, napriek\u00a0re\u017eimov\u00e9mu pobytu na oddelen\u00ed vr\u00e1tane rann\u00fdch rozcvi\u010diek bola slab\u00e1. Uvedomili sme si\u00a0to a\u017e pri prv\u00fdch hipoterapeutick\u00fdch jednotk\u00e1ch, ke\u010f sa pri be\u017en\u00fdch \u010dinnostiach r\u00fdchlo\u00a0zad\u00fdchali a unavili. Predpokladali sme, najm\u00e4 u pacientov so schizofr\u00e9niou, \u017ee sa u nich
\nkognit\u00edvne schopnosti zlep\u0161ia napriek tomu, \u017ee intenzita pohybu nebola ve\u013ek\u00e1 a musela sa\u00a0prisp\u00f4sobova\u0165 n\u00e1ro\u010dnosti vykon\u00e1vania \u00falohy. V\u00fdsledky sme \u017eia\u013e kv\u00f4li epidemiologickej\u00a0situ\u00e1cii nemohli vyhodnoti\u0165 a teda t\u00fato hypot\u00e9zu nevieme ani potvrdi\u0165 ani vyvr\u00e1ti\u0165.<\/p>\n

Naopak u pacienta s \u00fazkostnou poruchou sa n\u00e1m podarilo objekt\u00edvne zaznamena\u0165 zlep\u0161enie\u00a0kognit\u00edvnych schopnost\u00ed, s ktor\u00fdmi kore\u0161pondovala aj lep\u0161ia fyzick\u00e1 kond\u00edcia hodnoten\u00e1\u00a0len subjekt\u00edvne. Z na\u0161ej pr\u00edpadovej \u0161t\u00fadie nevieme poveda\u0165, ktor\u00e1 zlo\u017eka pohybovej alebo\u00a0inej oblasti p\u00f4sobenia sa podie\u013eala (resp. akou mierou) na lep\u0161om v\u00fdkone.<\/p>\n

V pr\u00edpadovej \u0161t\u00fadii sa n\u00e1m podarilo zaznamena\u0165 zlep\u0161enie v kognit\u00edvnych schopnostiach\u00a0pacienta v objekt\u00edvnych meraniach a tie\u017e v subjekt\u00edvnom pre\u017e\u00edvan\u00ed. Kognit\u00edvny v\u00fdkon u\u00a0\u00fazkostn\u00fdch por\u00fach je z\u00e1visl\u00fd na miere \u00fazkosti. Ak je pacient zdekompenzovan\u00fd aj\u00a0kognit\u00edvny prejav bude hor\u0161\u00ed a naopak. Tu je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee terapia m\u00e1 v\u00fdznam\u00a0aj ako prevent\u00edvna terapia, je potrebn\u00e9 k nej pristupova\u0165 ako u in\u00fdch chronick\u00fdch ochoren\u00ed.\u00a0Ak sa prestane pracova\u0165 na systematickom a dlhodobom pr\u00edstupe je pravdepodobnos\u0165\u00a0zhor\u0161enia sympt\u00f3mov v\u00e4\u010d\u0161ia. To sa n\u00e1m potvrdilo aj v tomto pr\u00edpade. Po ukon\u010den\u00ed terapie a\u00a0vyhodnoten\u00ed sa v priebehu nieko\u013ek\u00fdch mesiacov spolo\u010densk\u00e9 podmienky a\u00a0epidemiologick\u00e1 situ\u00e1cia zhor\u0161ila, \u010do viedlo k postupn\u00e9mu n\u00e1vratu \u00fazkostn\u00fdch stavov a\u00a0pacient bol n\u00faten\u00fd znovu vyh\u013eada\u0165 pomoc psychiatra.<\/p>\n

Hoci em\u00f3cie zohr\u00e1vaj\u00fa v procese spracov\u00e1vania my\u0161lienok a kogn\u00edcie svoju \u00falohu, ako\u00a0p\u00ed\u0161eme v teoretickej \u010dasti, na\u0161a pr\u00e1ca n\u00e1m nedovo\u013eovala ich objektivizova\u0165. Preto sa\u00a0mus\u00edme uskromni\u0165 len s vyhodnoten\u00edm subjekt\u00edvneho pozorovania autorky. Pri\u00a0psychiatrick\u00fdch ochoreniach sa stret\u00e1vame bu\u010f s emo\u010dne ploch\u00fdm prejavom alebo naopak\u00a0\u201eprestrelen\u00fdmi\u201c em\u00f3ciami. Em\u00f3cie z\u00e1sadnou mierou ovplyv\u0148ovali cel\u00fd priebeh terapie.\u00a0Boli pri v\u00fdkone \u00falohy limituj\u00facim na druhej strane aj motiva\u010dn\u00fdm faktorom. Mnohokr\u00e1t\u00a0ur\u010dovali, \u010do sa bude dia\u0165 a ak\u00fdm sp\u00f4sobom. Kl\u00e1dlo to n\u00e1roky na terapeutick\u00fd t\u00edm a jeho\u00a0schopnosti vedie\u0165 vhodne a v\u010das zareagova\u0165, zasiahnu\u0165 do priebehu, zmeni\u0165 postup a pod.\u00a0Taktie\u017e bolo nevyhnutn\u00e9 vyhodnocova\u0165 spr\u00e1vanie a em\u00f3cie ko\u0148a, ktor\u00e9 pacient nemus\u00ed\u00a0pos\u00fadi\u0165 spr\u00e1vne a vhodne korigova\u0165 a interpretova\u0165 situ\u00e1ciu. Vy\u017eaduje si to pozornos\u0165 a\u00a0sk\u00fasenos\u0165 terapeutov.<\/p>\n

Hipoterapia z poh\u013eadu vedeck\u00e9ho b\u00e1dania a medic\u00edny zalo\u017eenej na d\u00f4kazoch predstavuje\u00a0probl\u00e9m pri dokazovan\u00ed jej \u00fa\u010dinnosti pre jej komplexnos\u0165 a flexibilitu. Tieto jej vlastnosti\u00a0s\u00fa v\u0161ak nesmierne u\u017eito\u010dn\u00e9 pre mo\u017enos\u0165 ich zhodnotenia a vyu\u017eitia pri individualiz\u00e1cii
\npr\u00edstupu k jednotliv\u00fdm pr\u00edpadom. In\u00fdmi slovami to, \u010do n\u00e1s limituje vo vedeckom\u00a0vyhodnocovan\u00ed, je benefitom pre samotn\u00fd v\u00fdkon terapie.<\/p>\n

V. Z\u00c1VER<\/strong>
\nPr\u00e1ce, ktor\u00e9 sa konkr\u00e9tne venuj\u00fa vplyvu hipoterapie na kognit\u00edvne schopnosti sa v odbornej\u00a0literat\u00fare vyskytuj\u00fa len sporadicky. V teoretickej \u010dasti sme vych\u00e1dzali zo skuto\u010dnosti, \u017ee\u00a0pohyb, cvi\u010denie, em\u00f3cie, kognit\u00edvne a exekut\u00edvne \u010dinnosti s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9, \u010do dokazuj\u00fa\u00a0dnes aj \u0161t\u00fadie s neurozobrazovac\u00edmi met\u00f3dami. To n\u00e1s vedie k presved\u010deniu, \u017ee hipoterapia\u00a0so svojim multidimenzion\u00e1lnym pr\u00edstupom prechov\u00e1va ve\u013ek\u00fd potenci\u00e1l pri terapii a\u00a0prevencii nielen pohybov\u00fdch probl\u00e9mov ale aj ochoren\u00ed v spektre psychosomatick\u00fdch \u010di
\ndu\u0161evn\u00fdch.\u00a0Na\u0161e sk\u00fasenosti a v\u00fdsledky pop\u00edsan\u00e9 v praktickej \u010dasti n\u00e1s v tomto n\u00e1zore utvrdzuj\u00fa.\u00a0Napriek n\u00e1ro\u010dnosti na person\u00e1lne vybavenie a odbornos\u0165, materi\u00e1l a prostredie, v\u00fdcvik\u00a0kon\u00ed a v neposlednom rade financie, n\u00e1s to povzbudzuje k rozvoju tejto terapeutickej
\nmet\u00f3dy<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Abstrakt: Holl\u00e1 Eva: Ovplyvnenie kognit\u00edvnych schopnost\u00ed pomocou hipoterapie u pacientov s psychiatrick\u00fdmi diagn\u00f3zami. Univerzita sv. Cyrila a\u00a0Metoda v Trnave. Fakulta zdravotn\u00edckych vied; ved\u00faci pr\u00e1ce: MUDr. O\u013ega Boldi\u0161ov\u00e1. Trnava: UCM, 2021, Abstrakt: \u013dudsk\u00fd mozog je zlo\u017eit\u00e1 sple\u0165 \u0161trukt\u00farne a funk\u010dne posp\u00e1jan\u00fdch oblast\u00ed. Mno\u017estvo\u00a0publik\u00e1cii poukazuje na to, \u017ee fyzick\u00e9 cvi\u010denie je asociovan\u00e9 so zlep\u0161en\u00edm kogn\u00edcie a m\u00e1\u00a0protekt\u00edvny… Read More Ovplyvnenie kognit\u00edvnych schopnost\u00ed pomocou hipoterapie u psychiatrick\u00fdch pacientov<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[5],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/212"}],"collection":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=212"}],"version-history":[{"count":5,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/212\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":220,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/212\/revisions\/220"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=212"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=212"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=212"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}