{"id":72,"date":"2017-10-24T18:54:33","date_gmt":"2017-10-24T16:54:33","guid":{"rendered":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=72"},"modified":"2017-10-25T09:31:57","modified_gmt":"2017-10-25T07:31:57","slug":"kon-ako-symbol","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/terapialevice.sk\/?p=72","title":{"rendered":"K\u00f4\u0148 ako symbol."},"content":{"rendered":"

K\u00f4\u0148 ako symbol<\/span><\/span><\/span><\/h1>\n

Pri \u00favah\u00e1ch o pou\u017eit\u00ed ko\u0148a v\u00a0lie\u010dbe, prevencii a rehabilit\u00e1cii telesn\u00fdch ochoren\u00ed, ale najm\u00e4 du\u0161evn\u00fdch por\u00fach, pr\u00edpadne por\u00fach spr\u00e1vania nie je mo\u017en\u00e9 ob\u00eds\u0165 t\u00e9mu psychol\u00f3gie vz\u0165ahu zviera\u0165a a \u010dloveka. T\u00e1 siaha \u010faleko do hist\u00f3rie duchovna aj du\u0161evna. V\u00a0tejto kapitole sa budeme venova\u0165 obrazu ko\u0148a vo vedom\u00ed \u010dloveka. To nie je mo\u017en\u00e9 bez historick\u00e9ho exkurzu. \u00daloha zviera\u0165a vo vz\u0165ahu k\u00a0\u010dloveku sa v\u00a0dejin\u00e1ch men\u00ed. Z\u00a0utilitaristick\u00e9ho h\u013eadiska k\u00f4\u0148 stratil pre \u010dloveka p\u00f4vodn\u00fd v\u00fdznam potraviny a\u00a0v\u00fdrobn\u00e9ho prostriedku. Napriek tomu vzbudzuje zrejm\u00e9 em\u00f3cie. Dnes podobne ako in\u00e9 pet animals, sl\u00fa\u017ei na obohatenie citov\u00e9ho \u017eivota \u010dloveka. To sa samozrejme d\u00e1 vyu\u017ei\u0165 aj v\u00a0lie\u010dbe. Pozit\u00edvne em\u00f3cie, ktor\u00e9 k\u00f4\u0148 vzbudzuje nemaj\u00fa svoj p\u00f4vod iba v\u00a0estetickom c\u00edten\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka, lebo ich vyvol\u00e1va ako tvor evidentne kr\u00e1sny, ale siahaj\u00fa aj hlboko do d\u00e1vnoveku, ke\u010f sa formoval jeho symbolick\u00fd a\u00a0archetypick\u00fd v\u00fdznam a v\u00fdznam ako znaku. Symbol a znak nie s\u00fa toto\u017en\u00e9.<\/span><\/span><\/p>\n

<\/h2>\n

Symbol <\/b><\/span><\/span>je pod\u013ea encyklopedick\u00e9ho slovn\u00edka znak so skryt\u00fdm obsahom, alebo hlb\u0161\u00edm v\u00fdznamom<\/span><\/span>1<\/sup><\/a><\/span><\/span>. Pod\u013ea in\u00e9ho prame\u0148a<\/span><\/span>2<\/sup><\/a><\/span><\/span> je symbol konkr\u00e9tny predmet, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edva na ozna\u010denie nejak\u00e9ho abstraktn\u00e9ho pojmu. Carl Gustav Jung<\/span><\/span>3<\/sup><\/a><\/span><\/span> trv\u00e1 na striktnom odl\u00ed\u0161en\u00ed pojmov znaku a\u00a0symbolu. Znak pod\u013ea neho m\u00e1 jednozna\u010dn\u00fd a\u00a0konkr\u00e9tny v\u00fdznam, k\u00fdm symbol nem\u00e1 jednozna\u010dn\u00fd v\u00fdznam. Teda pod\u013ea neho holubica je znakom mieru a\u00a0nie jeho symbolom. V\u00a0jeho psychol\u00f3gii sa za symbol pova\u017euje v\u00fdraz obsahu, ktor\u00fd e\u0161te nie je vo vedom\u00ed zn\u00e1my a\u00a0pojmovo formulovan\u00fd. Naviac b\u00fdva e\u0161te podmie\u0148ovan\u00fd aktu\u00e1lnym stavom vedomia.<\/span><\/span><\/p>\n

Znak<\/b><\/span><\/span> naproti tomu je sympt\u00f3m. Na rozdiel do symbolu m\u00e1 jednozna\u010dn\u00fd a\u00a0konkr\u00e9tny v\u00fdznam. Jung poukazuje na \u010dast\u00e9 zamie\u0148anie pojmov znaku a\u00a0symbolu na ve\u013emi lapid\u00e1rnom pr\u00edklade falick\u00fdch snov\u00fdch symbolov, ktor\u00e9 rozpracoval Freud. Falick\u00fd symbol nereprezentuje v\u00fdlu\u010dne iba membrum virile \u2013 mu\u017esk\u00fd \u00fad ako hovor\u00ed Freud, lebo aj membrum je symbolom. Penis je symbolom toho ist\u00e9ho \u010do symbolizuje aj b\u00fdk, osol, gran\u00e1tov\u00e9 jablko, j\u00f3ni, cap, blesk, konsk\u00e9 kopyto a\u00a0pod. Teda symbolizuje s\u00edce nejasne ale zato zrejme nie\u010do siln\u00e9, tvoriv\u00e9, produkt\u00edvne, \u00fa\u010dinn\u00e9, je to symbol plodivej sily. Primit\u00edvov ani na\u0161ich predkov ktor\u00ed tento symbol pou\u017eivali ve\u013emi \u010dasto, by ani nenapadlo zamie\u0148a\u0165 falus ako ritu\u00e1lny symbol s\u00a0penisom \u2013 n\u00e1strojom na rozmno\u017eovanie a\u00a0produkciu slasti. <\/span><\/span><\/p>\n

Aby sme sa mohli dotkn\u00fa\u0165 pr\u00ed\u010din, s\u00favisiacich so symbolick\u00fdm v\u00fdznamom ko\u0148a pre s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka, treba sa obzrie\u0165 poriadne za seba. \u010clovek s\u00a0ko\u0148om kr\u00e1\u010da po modrej plan\u00e9te od sam\u00e9ho za\u010diatku svojej existencie. Cesta ko\u0148a je nepomerne dlh\u0161ia, pln\u00e1 slep\u00fdch odbo\u010diek aj priamych \u00fasekov, na ktor\u00fdch si jeho predkovia pod\u00e1vali v\u00fdvojov\u00fa \u0161tafetu Do cie\u013eovej historickej doby dorazili iba dva druhy. Eur\u00f3pskeho divok\u00e9ho ko\u0148a Tarpana, sta\u010dil e\u0161te homo sapiens \u2013 \u010dlovek m\u00fadry \u2013 zni\u010di\u0165 \u2013 v\u00a0plnej tichosti a\u00a0bez em\u00f3cii, zato dokonale. Druh\u00e9ho \u2013 \u00e1zijsk\u00e9ho divok\u00e9ho ko\u0148a P\u0159evalsk\u00e9ho – sa s\u00a0mimoriadnym \u00fasil\u00edm podarilo zachr\u00e1ni\u0165. (Volf 2002).<\/span><\/span><\/p>\n

V\u00fdvoj ko\u0148ovit\u00fdch sa d\u00e1 sledova\u0165 od eoc\u00e9nu, z\u00a0\u010dasu uprostred star\u0161\u00edch tre\u0165oh\u00f4r, spred 55 mili\u00f3nov rokov, kedy sa po americk\u00fdch pralesoch preh\u00e1\u0148al prakon\u00edk naz\u00fdvan\u00fd eohippus, ve\u013ek\u00fd asi ako pes, a\u017e po pliohippa, ktor\u00fd vst\u00fapil do \u0161tvrtoh\u00f4r ako temer ust\u00e1len\u00e1 \u017eivo\u010d\u00ed\u0161na forma. V\u00a0tom \u010dase sa chlpat\u00fd prapredok \u010dloveka e\u0161te iba nesmelo vyd\u00e1va na ne\u013eahk\u00fa cestu p\u00e1na tvorstva<\/span><\/span>4<\/sup><\/a><\/span><\/span>.<\/span><\/span><\/p>\n

V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu v\u00a0evol\u00facii \u010dloveka \u017eili na\u0161i predkovia ako po\u013eovn\u00edci a zbera\u010di. Pestovanie je ve\u013emi mlad\u00fd fenom\u00e9n. Sp\u00f4sob myslenia o zvierat\u00e1ch je podmienen\u00fd evolu\u010dnou dedi\u010dnos\u0165ou \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu lovca a zbera\u010da. Najstar\u0161ie formy n\u00e1\u0161ho druhu – rody homo habilis a homo ergaster \u017eij\u00faci vo v\u00fdchodnej Afrike pred 2,5 – 1,5 mili\u00f3nmi rokov mali \u010faleko v\u00e4\u010d\u0161iu d\u00f4veru k\u00a0m\u00e4su vo svojej di\u00e9te ako predch\u00e1dzaj\u00faci a s\u00fa\u010dasn\u00ed hominidi, austr\u00e1lopit\u00e9kovia. V\u00e4\u010d\u0161inu tohoto m\u00e4sa v\u0161ak z\u00edskavali ako pojeda\u010di zdochl\u00edn \u010di dojeda\u010di odpadkov po in\u00fdch m\u00e4so\u017eravcoch, boli teda \u201emrcho\u017er\u00fati\u201c a nie po\u013eovn\u00edci. <\/span><\/span><\/p>\n

Asi pred 2 mil. rokmi sa druh homo roz\u0161\u00edril do \u00c1zie a o nie\u010do nesk\u00f4r aj do Eur\u00f3py, kde nach\u00e1dzaj\u00fa archeol\u00f3govia nov\u00e9ho \u010dlena n\u00e1\u0161ho druhu – homo erectus a homo heidelbergensis.. Zd\u00e1 sa \u017ee t\u00edto v\u010dasn\u00ed \u013eudia – po\u013eovn\u00edci – zbera\u010di mali podobn\u00e9 znalosti o zvierat\u00e1ch, ako maj\u00fa dnes austr\u00e1lski aborig\u00e9ni, bu\u0161meni alebo inuiti. Potreba tak\u00fdchto znalosti viedla k\u00a0v\u00fdvoju \u0161pecifick\u00fdch kognit\u00edvnych procesov v\u00a0mysli pra\u010dloveka venovan\u00e9ho mysleniu o pr\u00edrodnom svete. <\/span><\/span><\/p>\n

Niekedy pred 200 000 rokmi \u010di nie\u010do sk\u00f4r, sa objavil v\u00a0Eur\u00f3pe a Bl\u00edzkom v\u00fdchode H. Neanderthalensis ako potomok H. heidelbergensis. Neandert\u00e1lci boli fyziologicky adaptovan\u00ed na \u017eivot v\u00a0chladn\u00fdch podmienkach doby \u013eadovej v\u00a0Eur\u00f3pe. <\/span><\/span><\/p>\n

Homo Sapiens sapiens sa vyvinul v\u00a0Afrike niekedy pred 100 000 rokmi. Ve\u013emi r\u00fdchlo sa roz\u0161\u00edril v\u00a0starom i novom svete a brut\u00e1lne skonkuroval ostatn\u00e9 hominidy, ktor\u00e9 vyhynuli. T\u00edto modern\u00ed \u013eudia, asi naozaj skuto\u010dn\u00ed \u013eudia, boli ve\u013emi zru\u010dn\u00fdmi po\u013eovn\u00edkmi, pou\u017e\u00edvali ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iu diverzitu zbran\u00ed a strat\u00e9gi\u00ed. Zd\u00e1 sa pravdepodobn\u00e9 \u017ee pr\u00e1ve vtedy sa za\u010dalo formova\u0165 ich antropomorfick\u00e9 myslenie. Pova\u017eovali zvierat\u00e1 za tvory, ktor\u00e9 mysleli ako \u013eudia. Analogicky k\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00fdm primit\u00edvnym kme\u0148om sa d\u00e1 predpoklada\u0165 vznik totemick\u00fdch symbolov, t.j. \u017ee na\u0161i prapredkovia vn\u00edmali zvierat\u00e1 ako svojich predkov. <\/span><\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Je zrejm\u00e9 \u017ee v\u00a0tomto \u010dase sa rod\u00ed symbol. Ak\u00e9si \u201ed\u00f4kazy\u201c v\u0161ak z\u00edskavame podstatne nesk\u00f4r. Z obdobia 15 \u2013 20 000 rokov pred Kristom poch\u00e1dzaj\u00fa prv\u00e9 vyobrazenia kon\u00ed. Pra\u010dlovek zrejme ver\u00ed, \u017ee obraz ko\u0148a mu pom\u00f4\u017ee zmocni\u0165 sa ho aj v\u00a0skuto\u010dnosti. Archeologicky to mo\u017eno sledova\u0165 najjasnej\u0161ie v\u00a0hornom paleolite v\u00a0Eur\u00f3pe, kde sa d\u00e1 predpoklada\u0165 soci\u00e1lny a\u00a0duchovn\u00fd vz\u0165ah so zvieratami. K\u00a0najdramatickej\u0161\u00edm d\u00f4kazom patria jaskynn\u00e9 ma\u013eby z\u00a0Franc\u00fazska a \u0160panielska uroben\u00e9 na sklonku \u013eadovej doby pred 30 – 10000 rokmi. Po\u010detn\u00e9 rytiny ma\u013eby a\u00a0plastiky vo Franc\u00fazsku (Lascaux, Miaux,), \u0160panielsku (Altamira, El Castilio), v\u00a0Taliansku (Grotta Paglicci) na Sib\u00edri (Kapova jasky\u0148a, \u0160i\u0161kino). Tieto ma\u013eby neodr\u00e1\u017eaj\u00fa iba bohatstvo etologick\u00fdch znalost\u00ed vtedaj\u0161ieho \u010dloveka ale tie\u017e \u00falohu, ktor\u00fa zvierat\u00e1 hraj\u00fa \u010doraz viac v\u00a0rel\u00edgii a ideol\u00f3gii po\u013eovn\u00edkov \u013eadovej doby. Je to vidite\u013en\u00e9 aj z\u00a0pochovan\u00fdch vec\u00ed v\u00a0pohrebisk\u00e1ch, ak\u00fdmi s\u00fa jelenie parohy, kan\u010die kly a\u00a0ozdoby uroben\u00e9 z dreva, zubov a kost\u00ed. Tie\u017e m\u00e1me prv\u00e9 domnienky, \u017ee niektor\u00e9 zvierat\u00e1 boli skroten\u00e9 a zaraden\u00e9 do soci\u00e1lnych vz\u0165ahov s\u00a0\u013eu\u010fmi. Dramaticky sa to objavuje \u010doskoro po konci \u013eadovej doby medzi mezolitick\u00fdmi lovcami – zbera\u010dmi. Oni vytvorili prv\u00e9 pohrebiskov\u00e9 cintor\u00edny v\u00a0ktor\u00fdch s\u00fa pochovan\u00e9 aj psy spolu s\u00a0mno\u017estvom drobn\u00fdch predmetov. V\u00a0Eur\u00f3pe mo\u017eno vysledova\u0165 r\u00f4zne formy semidomestik\u00e1ci\u00ed, napr\u00edklad prikrmovanie div\u00fdch sv\u00ed\u0148 aby sa zatrakt\u00edvni ich pobyt bl\u00edzko os\u00e1d.<\/span><\/span><\/p>\n

V\u00a0\u010dase pred 40 \u2013 60 tis\u00edcimi rokmi, koncom star\u0161ej doby kamennej lov\u00ed diluvi\u00e1lny pra\u010dlovek okrem sobov, turov a\u00a0mamutov naj\u010dastej\u0161ie pr\u00e1ve kone. Silou ani r\u00fdchlos\u0165ou sa \u010dlovek nemohol t\u00fdmto lovn\u00fdm zvierat\u00e1m vyrovna\u0165, o\u00a0to viacej v\u0161ak mohol. vedel a\u00a0chcel pou\u017e\u00edva\u0165 rozum. Po\u010dn\u00fac jamami na zvierac\u00edch chodn\u00edkoch \u2013 prtiach \u2013 ktor\u00e9 maskoval vetvami, cez rozli\u010dn\u00e9 pasce a\u017e po nah\u00e1\u0148anie kon\u00ed k\u00a0\u00fatesom, odkia\u013e v\u00a0panike padali do priepast\u00ed, kde sa dol\u00e1mali a\u00a0lovci ich dob\u00edjali. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1lez obrovsk\u00e9ho mno\u017estva konsk\u00fdch kost\u00ed pod 350m vysok\u00fdm bralom v\u00a0Solutr\u00e9 \u2013 vo Franc\u00fazsku severne od Lyonu. Pod pr\u00edkrou stenou skaly le\u017e\u00ed na obrovskej ploche 2,3 m vysok\u00e1 vrstva konsk\u00fdch kost\u00ed. Odhaduje sa \u017ee tam zahynulo a\u017e sto tis\u00edc jedincov. Je to obrovsk\u00fd pomn\u00edk ko\u0148ovi ako zdroju \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych bielkov\u00edn pre \u010dloveka.<\/span><\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Poklad\u00e1 sa za samozrejm\u00e9, \u017ee d\u00f4vodom domestik\u00e1cie zvierat boli ich \u00fa\u017eitkov\u00e9 vlastnosti. Od najstar\u0161\u00edch \u010dias \u013eudstva boli zvierat\u00e1 pre \u010dloveka d\u00f4le\u017eit\u00e9 ako zdroj potravy, vyu\u017e\u00edval ich ako dopravn\u00fd a prepravn\u00fd prostriedok, vyu\u017e\u00edval ich jemnej\u0161ie zmysly pri love a obrane terit\u00f3ria, pr\u00edpadne im prikladal n\u00e1bo\u017eensk\u00fd v\u00fdznam. \u017de by ich choval iba pre obohatenie citov\u00e9ho \u017eivota sa pova\u017eovalo za nepravdepodobn\u00e9. Prv\u00fdm domestikovan\u00fdm zviera\u0165om bol pes, ktor\u00fd bol skroten\u00fd asi 30 – 12 000 rokov pred Kristom, po \u0148om to boli ma\u010dka a ovce (asi 10 – 9 000), nesk\u00f4r kozy, \u0165avy ro\u017en\u00fd statok a osly(6000 r. pr. Kr), potom o\u0161\u00edpan\u00e9 a\u00a0hydina. V\u00a0tom \u010dase za\u010dali \u013eudia aj pestova\u0165 obilie.<\/span><\/span><\/p>\n

Na \u0165ahania a\u00a0nosenie n\u00e1kladov sa ro\u017en\u00fd statok vyu\u017e\u00edval d\u00e1vno pred ko\u0148om. Dokonca s\u00fa vyobrazenia, ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa \u017ee sa na \u0148om aj jazdilo. (So\u0161ka jazdca v\u00a0Cabal H\u00fcy\u00fcku v\u00a0Turecku z\u00a0r. 6200 pr Kr.<\/span><\/span>5<\/sup><\/a><\/span><\/span>). Pred ko\u0148om sa priahali aj osly a\u00a0poloosly. Koncom neolitu bol skroten\u00fd sob. Tie\u017e sa na \u0148om aj jazdilo aj \u0165ahal. <\/span><\/span><\/p>\n

Domestik\u00e1cia ko\u0148a podstatne zmenila \u013eu\u010fom \u017eivot. Predov\u0161etk\u00fdm z\u00edskali dovtedy nepredstavite\u013en\u00fa pohyblivos\u0165, ktor\u00e1 ich zbavila nevyhnutnosti zdr\u017eiava\u0165 sa preva\u017ene na jednom mieste, preto\u017ee napr. boli z\u00e1visl\u00ed na zdroji vody. Vyu\u017eitie sily ko\u0148a nielen\u017ee u\u013eah\u010dilo \u013eu\u010fom pr\u00e1cu, ale rozvinut\u00edm dopravy nev\u00eddane zv\u00e4\u010d\u0161ilo oblas\u0165 a\u00a0rozsah ich p\u00f4sobenia a\u00a0umo\u017enilo im lep\u0161ie vyu\u017e\u00edva\u0165 pastviny. \u010criedy kon\u00ed uspokojovali aj mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch \u017eivotn\u00fdch potrieb \u013eud\u00ed \u2013 d\u00e1vali im mlieko, m\u00e4so, ko\u017eu a\u00a0dokonca aj trus ako palivo. Domestik\u00e1cia ko\u0148a v\u0161ak ovplyvnila najm\u00e4 duchovn\u00fd \u017eivot \u013eud\u00ed, vznikali cel\u00e9 ko\u010dovn\u00edcke a\u00a0jazdeck\u00e9 kult\u00fary, ktor\u00e9 mali ve\u013ek\u00fd dosah na beh \u013eudsk\u00fdch dej\u00edn. <\/span><\/span><\/p>\n

Najstar\u0161ie zmienky o ko\u0148ovi ako domestikovanom tvorovi (nie ako o zdroji potravy) s\u00fa star\u00e9 necel\u00fdch 4 000 rokov a poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0\u010c\u00edny a Strednej \u00c1zie. Z\u00a0toho ist\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj n\u00e1lezy potvrdzuj\u00face domestikovan\u00e9ho ko\u0148a na sever od \u010cierneho mora a pri Kaspickom mori.<\/span><\/span><\/p>\n

Prv\u00e9 zdom\u00e1cnen\u00e9 \u010driedy kon\u00ed pozost\u00e1vali iba z\u00a0kob\u00fdl a\u00a0\u017erieb\u00e4t. \u017drebce sa nechovali, preto\u017ee boli agres\u00edvne a\u00a0nezn\u00e1\u0161anliv\u00e9. Mlad\u00e9 \u017ereb\u010deky sa zab\u00edjali na m\u00e4so, nesk\u00f4r sa kastrovali. Ponech\u00e1vali sa kobyly, ktor\u00e9 sa \u010dasom st\u00e1vaj\u00fa matkami a\u00a0produkuj\u00fa mlieko.<\/span><\/span><\/p>\n

Jazdu na zvierati objavil \u010dlovek zrejme n\u00e1hodou, ke\u010f si uvedomil. \u017ee \u0161tyri nohy s\u00fa v\u00fdhodnej\u0161ie ako dve. Sledovanie \u010driedy z\u00a0chrbta zviera\u0165a je jednoduch\u0161ie ako zo zeme. K\u00f4\u0148 bol r\u00fdchlej\u0161\u00ed ako in\u00fd dobytok a\u00a0\u010dlovek ve\u013emi r\u00fdchlo zistil, \u017ee m\u00f4\u017ee \u010driedu obehn\u00fa\u0165, vies\u0165 i\u00a0poh\u00e1\u0148a\u0165 z\u00a0chrbta ko\u0148a lep\u0161ie ako z\u00a0chrbta in\u00e9ho zviera\u0165a. Ke\u010f sa niektor\u00e9 kmene nau\u010dili jazdi\u0165 na ko\u0148och a\u00a0pou\u017e\u00edva\u0165 ich na \u0165ahanie, zv\u00fd\u0161ila sa r\u00fdchlos\u0165 cestovania a\u00a0kmene mohli lep\u0161ie vyu\u017e\u00edva\u0165 na pasenie a\u00a0in\u00e9 \u00fa\u010dely ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie \u00fazemia \u010d\u00edm st\u00fapala ich konkurencie schopnos\u0165, prest\u00ed\u017e a\u00a0schopnos\u0165 v\u00fdbojov, \u010d\u00edm z\u00edskavali aj reproduk\u010dn\u00fa v\u00fdhodu.<\/span><\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Prv\u00e9 spr\u00e1vy o\u00a0pou\u017eit\u00ed kon\u00ed sa vz\u0165ahuj\u00fa na ich \u0165a\u017en\u00fa silu. K\u00f4\u0148 sa priahal do dvojkolesov\u00fdch voz\u00edkov, ktor\u00e9 mali najprv pln\u00e9 koles\u00e1, nesk\u00f4r aj \u0161pice. V\u00a0T\u00e9b\u00e1ch sa pri vykop\u00e1vkach objavil 2,5 tis\u00edc ro\u010dn\u00fd voz, ktor\u00fd m\u00e1 koles\u00e1 so \u0161picami.<\/span><\/span><\/p>\n

Chov kon\u00ed sa ve\u013emi r\u00fdchlo rozv\u00edjal v\u00a0Perzii a As\u00fdrii, lebo na \u00farovni chovu z\u00e1le\u017ealo nielen hospod\u00e1rske, ale aj mocensk\u00e9 postavenie jednotliv\u00fdch n\u00e1rodov. <\/span><\/span><\/p>\n

Okolo roku 1700 pred Kristom sa za\u010dal k\u00f4\u0148 vyu\u017e\u00edva\u0165 ako vojensk\u00e1 sila. K\u00f4\u0148 takto nadobudol medzi zvieratami v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 postavenie, temer na \u00farovni \u010dloveka. <\/span><\/span><\/p>\n

Za bezpe\u010dn\u00fd historick\u00fd doklad o\u00a0zdom\u00e1cnen\u00ed divok\u00e9ho ko\u0148a mo\u017eno poklada\u0165 spr\u00e1vu nap\u00edsan\u00fa chetitsk\u00fdm jazykom na piatich hlinen\u00fdch tabu\u013ek\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa ulo\u017een\u00e9 v\u00a0orient\u00e1lnom \u00fastave v\u00a0Berl\u00edne. Ich vek sa odhaduje na 1500 rokov (14. storo\u010die pr. Kr.) a\u00a0prelo\u017eil ich \u010cech, Bed\u0159ich Hrozn\u00fd. Spr\u00e1va je zn\u00e1me medzi historikmi ako Kikkuli\u0161ov text. Z\u00a0textu je zrejm\u00e9, \u017ee onen Kikkuli\u0161 bol hlavn\u00fdm \u0161tolbom chetitsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, pravdepodobne tabarnu Suppilulima, ktor\u00e9ho si tento nechal privies\u0165 z\u00a0r\u00ed\u0161e Mitanni , aby zaviedol na ten \u010das najmodernej\u0161ie met\u00f3dy v\u00fdcviku kon\u00ed.<\/span><\/span><\/p>\n

Pre Egypt boli As\u00fdrski Hyks\u00f3sovia \u00faplnou pohromou, ke\u010f sa dovalili z\u00a0Malej \u00c1zie do krajiny na ko\u0148och (1670 \u2013 1870 pr. Kr.). V\u00a0Egypte toti\u017e v\u00a0tom \u010dase poznali iba oslov. Podmanili si Egypt na cel\u00e9 storo\u010die. V tom \u010dase nazvali kone \u201esevern\u00e9 osly\u201c. V\u010faka Hyksom alebo Hyks\u00f3som sa v\u0161ak kone r\u00fdchlo udom\u00e1cnili i v\u00a0Egypte. Od t\u00fdch \u010dias sa sila vl\u00e1dcov v\u00a0staroveku merala mno\u017estvom kon\u00ed a bojov\u00fdch vozov. K\u00f4\u0148 sa takto st\u00e1va aj reprezenta\u010dn\u00fdm zviera\u0165om. Viacej spolo\u010dn\u00edkom, ako sluhom svojho p\u00e1na, ktor\u00e9ho \u2013 podobne ako dne\u0161n\u00e9 mercedesy obchodn\u00edkov \u2013 \u010dasto aj reprezentoval. Vidie\u0165 to pod\u013ea toho, \u017ee v\u00a0spr\u00e1vach z\u00a0vojnov\u00fdch \u0165a\u017een\u00ed egyptsk\u00fdch fara\u00f3nov s\u00fa detailne menovan\u00ed nielen jednotliv\u00ed vojvodcovia ale aj kone.<\/span><\/span><\/p>\n

Nesk\u00f4r Per\u017eania \u00faspe\u0161ne bojovali s\u00a0As\u00fdr\u010danmi a Babyl\u00f3n\u010danmi, v\u00a0\u010dom im pomohli ich mohutn\u00e9 nisejsk\u00e9 kone. Drobn\u00e9 as\u00fdrske kon\u00edky vo\u010di nim nemali \u0161ancu. Herodot o\u00a0tom sved\u010d\u00ed, \u017ee \u201eObrnen\u00ed perzsk\u00ed jazdci na svojich smrtonosn\u00fdch vozoch s\u00fa neporazite\u013en\u00ed a\u00a0\u017eiadny \u010dlovek im nedok\u00e1\u017ee \u010deli\u0165…\u201c Aj pr\u00edslu\u0161n\u00edci perzskej aristokracie dokazovali svoje spolo\u010densk\u00e9 postavenie vlastn\u00edctvom ko\u0148a, \u010di kon\u00ed. V\u00a06. storo\u010d\u00ed pr. Kr. u\u017e s\u00fa\u0165a\u017eili medzi sebou v\u00a0dostihoch na 11 km a\u00a0hrali p\u00f3lo. Odrazilo sa to aj v\u00a0znakoch a\u00a0symboloch perzskej mytol\u00f3gie. Verilo sa \u017ee Mithra, boh svetla a \u201ep\u00e1n \u0161irok\u00fdch pastv\u00edn\u201c jazdil na voze \u0165ahanom \u0161tyrmi nesmrte\u013en\u00fdmi bielymi ko\u0148mi, podkovan\u00fdmi zlatom a\u00a0k\u0155men\u00fdmi ambr\u00f3ziou…\u201c <\/span><\/span><\/p>\n

Starovek\u00ed Gr\u00e9ci neboli bohvieak\u00fdmi chovate\u013emi kon\u00ed ani jazdcami. Bojov\u00e9 vozy sa v\u00a0ich hornatej krajine uplatni\u0165 nemohli. Z\u00a0obdobia antick\u00e9ho Gr\u00e9cka sa n\u00e1m v\u0161ak zachovali dve vz\u00e1cne diela, ktor\u00e9 komplexne pojedn\u00e1vaj\u00fa o\u00a0chove, v\u00fdcviku a\u00a0vyu\u017eit\u00ed ko\u0148a pre potreby arm\u00e1dy z\u00a0pera ch\u00fdrneho filozofa a\u00a0historika Xenof\u00f3na (450-355 r. pr. Kr.) S\u00fa to Perihippik\u00e9s (o jazdectve) a\u00a0Hipparchikos (Velite\u013e jazdectva) Aj ke\u010f boli Gr\u00e9ci hor\u0161\u00ed jazdci ako As\u00fdr\u010dania \u010di Babyl\u00f3n\u010dania je hist\u00f3ria starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka hist\u00f3riou kon\u00ed a hist\u00f3riou pou\u017eitia kon\u00ed pre \u0161port. <\/span><\/span><\/p>\n

Ke\u010f\u017ee Gr\u00e9ci a m\u00fdty v\u00a0na\u0161om vedom\u00ed s\u00faznej\u00fa, preru\u0161\u00edm na chv\u00ed\u013eu tok dej\u00edn a pristav\u00edm sa pri ko\u0148ovi v\u00a0mytol\u00f3gii.<\/span><\/span><\/p>\n

\u017de vo vz\u0165ahu \u010dloveka a ko\u0148a ne\u0161lo len o \u00fa\u017eitkovos\u0165 ale \u017ee mal pre \u010dloveka aj nesporn\u00fd emo\u010dn\u00fd v\u00fdznam vidno z\u00a0historick\u00fdch v\u00fdskumov. Zo staroveku s\u00fa to hroby keltsk\u00fdch bojovn\u00edkov, ktor\u00ed boli pochov\u00e1van\u00ed so svojimi ob\u013e\u00faben\u00fdmi ko\u0148mi. Cis\u00e1ri sa dali vyobrazova\u0165 na koni alebo vo voze.<\/span><\/span><\/p>\n

Viera \u013eud\u00ed v\u00a0kone bola ve\u013ek\u00e1. Boli dokonca pova\u017eovan\u00ed za d\u00f4vern\u00edkov medzi k\u0148azmi a\u00a0bohmi. Kone boli chovan\u00e9 v\u00a0posv\u00e4tn\u00fdch h\u00e1joch, aby sa z\u00a0ich spr\u00e1vania usudzovalo na bud\u00facnos\u0165. Najm\u00e4 bel\u00fa\u0161i boli obzvl\u00e1\u0161\u0165 schopn\u00ed ve\u0161tenia. <\/span><\/span><\/p>\n

Hist\u00f3ria zaznamenala mno\u017estvo povest\u00ed o\u00a0vz\u0165ahu medzi ko\u0148mi a\u00a0ich p\u00e1nmi. <\/span><\/span><\/p>\n

Vzne\u0161en\u00e9 postavenie kon\u00ed v\u00a0mytol\u00f3gii si m\u00f4\u017eeme ilustrova\u0165 na nieko\u013ek\u00fdch pr\u00edkladoch: H\u00e9lios<\/b> \u2013 boh slnka jazdil po oblohe s\u00a0ohniv\u00fdm \u0161tvorz\u00e1prahom, ktor\u00fd cez de\u0148 \u0165ahali zlat\u00e9 kone Apoll\u00f3na.<\/b> Eos<\/b>, bohy\u0148a rannej zory, prin\u00e1\u0161ala ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no svetlo s\u00a0konsk\u00fdm dvojz\u00e1prahom. Boh vojny Ares<\/b> jazdil na voze \u0165ahanom \u0161tyrmi bel\u00fa\u0161mi a\u00a0ohlasoval tak v\u00fdchod slnka. Bohy\u0148a \u017eenstva, man\u017eelstva a\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstva Demeter<\/b> sa zobrazovala s\u00a0hlavou \u010diernej kobyly a\u00a0k\u0148a\u017eky v\u00a0jej chr\u00e1me mali titul \u201e\u017erieb\u00e4t\u00e1\u201c. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 uctievan\u00e9 boli stredisk\u00e1 chovu kon\u00ed v\u00a0Tes\u00e1lii, zasv\u00e4ten\u00e9 Poseidonovi. Poseid\u00f3n<\/b> boh mora bol pod\u013ea gr\u00e9ckej viery stvorite\u013eom ko\u0148a, stelesnen\u00edm v\u0161etk\u00fdch kon\u00ed, ich bohom a\u00a0p\u00e1nom. Jazdil na voze \u0165ahanom stvoreniami zvan\u00fdmi hippokampi, ktor\u00e9 boli vpredu ako kone a\u00a0vzadu ako ryby. V\u00a0staroveku sa stal okr\u00eddlen\u00fd k\u00f4\u0148 nielen symbolom r\u00fdchlosti ale aj sily a\u00a0esteti\u010dnosti. Okr\u00eddlen\u00fd Pegasos<\/b> bol ve\u013emi popul\u00e1rny. Bol v\u00f4bec prv\u00fdm ko\u0148om, synom Poseid\u00f3na a\u00a0morskej pr\u00ed\u0161ery Med\u00fazy. Pomohol Bellerophontovi zdola\u0165 Chim\u00e9ru, pr\u00ed\u0161eru chrliacu ohe\u0148. Ke\u010f doletel na Olymp, nosil hromy a\u00a0blesky pre nemenej popul\u00e1rneho Dia. Ke\u010f sa stal nakoniec ko\u0148om b\u00e1snikov, stal sa nesmrte\u013en\u00fdm. Epona <\/b>bola keltsk\u00e1 bohy\u0148a, patr\u00f3nka chovate\u013eov kon\u00ed. Ani seversk\u00e1 mytol\u00f3gia si v\u00a0ni\u010dom nezad\u00e1 s\u00a0gr\u00e9ckou Slnko je zobrazovan\u00e9 ako mohutn\u00fd kot\u00fa\u010d \u0165ahan\u00fd ko\u0148mi. V\u00a0dobe Vikingov mal k\u00f4\u0148 tak\u00e9 v\u00fdzna\u010dn\u00e9 postavenie \u017ee si ho bral p\u00e1n so sebou do hrobu. Sleipnir<\/b> bol biely k\u00f4\u0148 s\u00a0deviatimi nohami, ktor\u00e9ho dostal do daru boh Odin, otec v\u0161etk\u00fdch n\u00f3rskych bohov. Perzsk\u00fd hrdina Rustan zasa v\u010fa\u010d\u00ed za svoje v\u00ed\u0165azstv\u00e1 odv\u00e1\u017enemu t\u00e1to\u0161ovi menom Ruk\u0161.<\/b> Nesk\u00f4r v\u00a0b\u00e1joslov\u00ed mo\u017eno sledova\u0165 zn\u00e1meho Gauth\u00e1ma Sidarth\u00e1 \u2013 Budhu, ktor\u00fd mal zasa svojho ob\u013e\u00faben\u00e9ho ko\u0148a Kanthaka. <\/b>Na tomto koni opustil princ svoje pal\u00e1ce a\u00a0vydal sa po Indii hl\u00e1sa\u0165 svoju n\u00e1uku. V\u00a0neskor\u0161om obdob\u00ed sa aj prorokovi Mohamedovi dostalo cti, \u017ee jeho ko\u0148ovi menom Al Borak <\/b>nechala \u013eudov\u00e1 trad\u00edcia nar\u00e1s\u0165 \u013eudsk\u00fa hlavu a kr\u00eddla aby mohol svojho p\u00e1na vzia\u0165 do neba.<\/span><\/span><\/p>\n

V\u00a0star\u00fdch gr\u00e9ckych b\u00e1jach sa dozved\u00e1me aj o prvom dostihovom podvode, ktor\u00fd urobil Pelopps aby z\u00edskal ruku kr\u00e1snej Hippodamie. Podplatil kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho vozataja Myrtilla a ten uvo\u013enil kr\u00e1\u013eovsk\u00e9mu otcovi Hippodamie Oinomaosovi koleso na bojovom voze a tento sa potom v\u00a0dostihu zabil. Od r. 776 pred Kristom sa u\u017e viedli listiny v\u00ed\u0165azov Olympijsk\u00fdch hier.<\/span><\/span><\/p>\n

Alexander Ve\u013ek\u00fd vo\u0161iel nielen do hist\u00f3rie ale aj mytol\u00f3gie na svojom \u017erebcovi menom Bukefalos. <\/b>Bol to vran\u00edk s\u00a0bielou hviezdou na \u010dele, ktor\u00e9ho k\u00fapil jeho otec Filip Maced\u00f3nsky v\u00a0r. 343 pr. Kr. za obrovsk\u00fa sumu, ale k\u00f4\u0148 bol tak\u00fd divok\u00fd \u017ee sa nedal ani osedla\u0165. Pod\u013ea proroctva sa ten, kto ho zvl\u00e1dne stane kr\u00e1\u013eom. 12 ro\u010dn\u00fd Alexander si v\u0161imol \u017ee sa k\u00f4\u0148 boj\u00ed vlastn\u00e9ho tie\u0148a, preto ho postavil tv\u00e1rou k\u00a0slnku a\u00a0vy\u0161vihol sa na\u0148. Odvtedy na \u0148om pre\u0161iel v\u0161etky svoje \u0165a\u017eenia, aby sa s\u00a0n\u00edm rozl\u00fa\u010dil v\u00a0Indii, kde bol v\u00a0bitke proti indick\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Porovi v\u00a0r. 327 pr. Kr. na rieke Hydapes Bukefalos zranen\u00fd a zahynul. Alexander ho dal pochova\u0165 s\u00a0vojensk\u00fdmi poctami, postavil mu tam pomn\u00edk a\u00a0zalo\u017eil na tom mieste mesto, ktor\u00e9 nazval pod\u013ea svojho ko\u0148a Bukefala. <\/span><\/span><\/p>\n

Vr\u00e1\u0165me sa v\u0161ak od m\u00fdtov k hist\u00f3rii.<\/span><\/span><\/p>\n

Starovek\u00fd R\u00edm bol na tom s\u00a0vyu\u017eit\u00edm kon\u00ed spo\u010diatku e\u0161te hor\u0161ie ako Gr\u00e9cko. Kone mali hlavne reprezenta\u010dn\u00fd v\u00fdznam, patrili k\u00a0aristokracii. Pou\u017e\u00edvali sa na po\u013eova\u010dky, v\u00a0cirkuse, na dostihy a\u00a0ako dopravn\u00fd prostriedok. V\u00a0arm\u00e1de k\u00a0v\u00fdznamnej\u0161iemu pou\u017eitiu kon\u00ed doch\u00e1dza a\u017e po P\u00fanskych vojn\u00e1ch, kedy tvoria jazdci v\u00e4\u010d\u0161inu arm\u00e1dy. Pr\u00edkladom extr\u00e9mneho po\u013eu\u010f\u0161\u0165ovania kon\u00ed je r\u00edmsky cis\u00e1r Caligulla, ktor\u00fd navrhol v\u00a01. storo\u010d\u00ed po Kr. sen\u00e1tu aby jeho osobn\u00e9ho \u017erebca Incitata menoval konzulom, a\u00a0ke\u010f ho zasnuboval s\u00a0kobylou Penelopu, z\u00fa\u010dastnil sa tohto obradu cel\u00fd sen\u00e1t<\/span><\/span>6<\/sup><\/a><\/span><\/span>. <\/span><\/span><\/p>\n

Koniec staroveku videl mongolsk\u00e9 a hunsk\u00e9 n\u00e1jazdy, kde men\u00e1 D\u017eingisch\u00e1na, Tamerl\u00e1na, Atillu nebolo mo\u017en\u00e9 oddeli\u0165 od kon\u00ed, ktor\u00e9 ich \u00c1ziou a Eur\u00f3pou niesli k\u00a0vzostupu i p\u00e1du a n\u00e1s preniesli zo staroveku do v\u010dasn\u00e9ho stredoveku.<\/span><\/span><\/p>\n

U\u00a0star\u00fdch Galov bol k\u00f4\u0148 uctievan\u00fd ako symbol slnka a\u00a0stal sa preto obetn\u00fdm zviera\u0165om.<\/span><\/span><\/p>\n

Skuto\u010dnou chovate\u013eskou perlou a kol\u00edskou naju\u0161\u013eachtilej\u0161ieho ko\u0148a sa stal Arabsk\u00fd polostrov. Podnetom boli jednak Mohamed, ktor\u00fd v\u00a0mnoh\u00fdch s\u00farach kor\u00e1nu pob\u00e1da svojich vern\u00fdch k\u00a0l\u00e1ske ku ko\u0148om a\u00a0jednak praktick\u00e1 potreba r\u00fdchlych presunov pri islamskej expanzii na prelom e 6. a\u00a07. storo\u010dia po Kr. Starostlivos\u0165 o\u00a0kone a\u00a0hospod\u00e1renie s\u00a0nimi sa preto vtelilo do had\u00edtu \u2013 tradi\u010dn\u00fdch pr\u00edkazov prorokov\u00fdch \u201ekto k\u0155mi kone pre v\u00ed\u0165azstvo n\u00e1bo\u017eenstva\u201c hovor\u00ed prorok \u201e poskytuje bohu n\u00e1dhern\u00fa p\u00f4\u017ei\u010dku\u201c. V\u00a0islame sa k\u00f4\u0148 naz\u00fdva najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u017eehnan\u00edm, najvy\u0161\u0161\u00ed prospech a\u00a0odmenu na tomto svete.<\/span><\/span><\/p>\n

Aj neskor\u0161\u00ed stredovek napom\u00e1hal rozv\u00edja\u0165 symbolick\u00fa hodnotu ko\u0148a. Tis\u00edcro\u010dn\u00fd v\u00fdvoj stredovek\u00e9ho obdobia charakterizuje rytierska doba. Postava rytiera symbolizuje jazdca tak v\u00fdrazne, \u017ee rytieri a\u00a0jazdci neodlu\u010dite\u013en\u00ed. Stredovek\u00e9 vyu\u017eitie kon\u00ed bolo vo vojenstve, v\u00a0turnajov\u00fdch hr\u00e1ch, hospod\u00e1rskom vyu\u017eit\u00ed a\u00a0v\u00a0ceremoni\u00e1li. Tu sa po st\u00e1ro\u010dia vytv\u00e1rala aj etika, ktor\u00e1 je na mnoh\u00fdch \u00fasekoch chovu kon\u00ed vidite\u013en\u00e1 doteraz. <\/span><\/span><\/p>\n

Od rytiera sa po\u017eadovalo sedem cnost\u00ed: viera, n\u00e1dej, kres\u0165ansk\u00e1 l\u00e1ska, spravodlivos\u0165, chytros\u0165, sila a\u00a0striedmos\u0165. Za smrte\u013en\u00e9 hriechy sa pova\u017eovali nestriedmos\u0165 v\u00a0jedle a\u00a0pit\u00ed, h\u00fdrenie, lenivos\u0165, p\u00fdcha, lakomstvo, z\u00e1vis\u0165 a\u00a0zloba. Vo v\u00fdchove mlad\u00e9ho rytiera sa ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz kl\u00e1dol na zaobch\u00e1dzanie s\u00a0me\u010dom, o\u0161tepom, kopijou, na jazdenie na koni a\u00a0zdatnos\u0165 na honoch. \u010co sa t\u00fdka hipologickej zdatnosti, rytier musel zvl\u00e1da\u0165 nielen jazdeck\u00e9 umenie, ale aj chovate\u013esk\u00fa odbornos\u0165. Rytier si musel svojho turnajov\u00e9ho a\u00a0bojov\u00e9ho ko\u0148a s\u00e1m prejazdi\u0165, mal ho k\u0155mi\u0165 aj o\u0161etrova\u0165, \u010dasto si ho s\u00e1m aj podk\u00faval, ale mal prinajmen\u0161om pri podk\u00favan\u00ed asistova\u0165. Pri pasovan\u00ed na rytiera, z\u00edskaval tento ostrohy, ktor\u00e9 symbolizovali zrelos\u0165 a\u00a0nez\u00e1vislos\u0165.<\/span><\/span>7<\/sup><\/a><\/span><\/span><\/p>\n

Stredovek bol dlh\u0161\u00ed a\u00a0zlo\u017eitej\u0161\u00ed a\u00a0o\u00a0\u00falohe ko\u0148a v\u00a0stredoveku bolo pop\u00edsan\u00e9 hodne. Jednotliv\u00e9 historick\u00e9 epochy posil\u0148ovali a\u00a0kultivovali to \u010do bolo v\u00a0d\u00e1vnoveku vybudovan\u00e9 a\u00a0zabudovan\u00e9 do kolekt\u00edvneho nevedomia. Koniec stredoveku, renesancia a baroko so svojou dokonalou kultiv\u00e1ciou pohybu ko\u0148a v\u00a0klasickej drez\u00fare, 18. storo\u010die so vznikom dostihov a anglick\u00e9ho plnokrvn\u00edka, 19. storo\u010die so svojimi kovbojsk\u00fdmi trad\u00edciami, po\u0161ta, pony expres at\u010f.. at\u010f. s\u00fa toho dokladom.<\/span><\/span><\/p>\n

Nie je na\u0161im cie\u013eom detailne prebera\u0165 hist\u00f3riu vz\u0165ahu \u010dloveka a ko\u0148a. Tento \u2013 na vy\u010derpanie posluch\u00e1\u010dov dostato\u010dn\u00fd, ale na vy\u010derpanie l\u00e1tky pr\u00edli\u0161 kr\u00e1tky – historick\u00fd exkurz sme urobili preto aby sme pouk\u00e1zali na \u00fa\u017easn\u00fd strategick\u00fd, hospod\u00e1rsky mocensk\u00fd a reprezenta\u010dn\u00fd v\u00fdznam, ktor\u00fd k\u00f4\u0148 u na\u0161ich predkov mal aby sme pochopili s\u00fa\u010dasn\u00e9 determinanty vz\u0165ahu \u010dlovek – k\u00f4\u0148. <\/span><\/span><\/p>\n

K\u00f4\u0148 hoci je temer najmlad\u0161ie dom\u00e1ce zviera, si\u00a0napriek tomu svojimi v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi vlastnos\u0165ami z\u00edskal v\u00a0procese svojho spolu\u017eitia s\u00a0\u010dlovekom v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 postavenie. Kedy, pre\u010do a\u00a0ako sa stal k\u00f4\u0148 symbolom je \u0165a\u017eko ur\u010di\u0165. Tie\u017e sa mo\u017eno iba domnieva\u0165 pre\u010do sa nestalo podobn\u00fdm symbolom in\u00e9 zviera na ktorom sa jazdilo a\u00a0ktor\u00e9 \u0165ahalo n\u00e1klady. Vych\u00e1dzaj\u00fac z\u00a0kr\u00e1tkeho preh\u013eadu hist\u00f3rie a\u00a0zo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho stavu to boli pr\u00e1ve tie jeho vlastnosti, ktor\u00e9 ho odli\u0161ovali od soba, ro\u017en\u00e9ho statku a\u00a0oslov. Boli to hlavne sila v\u00a0kombin\u00e1cii s\u00a0r\u00fdchlos\u0165ou a\u00a0obratnos\u0165ou zar\u00e1movan\u00e9 do estetick\u00e9ho zov\u0148aj\u0161ku. Tie ho urobili podstatne \u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm a\u00a0impozantnej\u0161\u00edm pomocn\u00edkom \u010dloveka ako boli in\u00e9 zvierat\u00e1. Vlastn\u00edk ko\u0148a bol teda v\u00a0konkuren\u010dnej v\u00fdhode vo\u010di nevlastn\u00edkovi, \u010d\u00edm vzbudzoval obavy, re\u0161pekt i\u00a0z\u00e1vis\u0165 preto, lebo \u010dlovek v\u00a0sedle znamen\u00e1 nie\u010do viacej ako \u010dlovek, ktor\u00fd sa pohybuje pe\u0161i. <\/span><\/span><\/p>\n

Jednoducho povedan\u00e9, k\u00f4\u0148 m\u00e1 v\u00a0sebe skoncentrovan\u00fd obrovsk\u00fd a ve\u013emi \u0161irok\u00fd symbolick\u00fd v\u00fdznam. Toto sa odr\u00e1\u017ea v\u00a0kultoch, povestiach, b\u00e1jach, m\u00fdtoch a legend\u00e1ch, v\u00a0symboloch a totemoch, v\u00a0pover\u00e1ch a pr\u00edsloviach, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho kult\u00farneho dedi\u010dstva.<\/span><\/span><\/p>\n

Z\u00a0psychoanalytick\u00e9ho h\u013eadiska k\u00f4\u0148 okrem jeho prvopl\u00e1nov\u00e9ho ch\u00e1pania, ako znaku sily, symbolu strategick\u00e9ho, hospod\u00e1rskeho a\u00a0reprezenta\u010dn\u00e9ho postavenia e\u0161te vyjadruje aj archetypicky symboliku \u017eeny. <\/span><\/span><\/p>\n

Pod\u013ea Junga je k\u00f4\u0148 archetypom vo folkl\u00f3re aj v\u00a0mytol\u00f3gii ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00fdm. Ako zviera nezastupuje \u013eudsk\u00e9 psych\u00e9 ale to \u010do je pod\u013eudsk\u00e9, anim\u00e1lne a\u00a0teda nevedomo psychick\u00e9. Preto b\u00fdvaj\u00fa kone vo folkl\u00f3re jasnozriv\u00e9. Po\u010duj\u00fa \u010do in\u00ed nepo\u010duj\u00fa, vedia hovori\u0165, \u010dasto maj\u00fa kr\u00eddla. Ako zvierat\u00e1, ktor\u00e9 nosia bremen\u00e1 maj\u00fa bl\u00edzky vz\u0165ah k\u00a0archetypu matky. (Valk\u00fdry, ktor\u00e9 nes\u00fa m\u0155tveho hrdinu do Walhaly. tr\u00f3jsky k\u00f4\u0148…) K\u00f4\u0148 sa nach\u00e1dza pod \u010dlovekom a\u00a0ako tak\u00fd predstavuje brucho a\u00a0svet pudov, ktor\u00e9 odtia\u013e vystupuj\u00fa. K\u00f4\u0148 je dynamis a\u00a0vehiculum, un\u00e1\u0161a \u010dloveka ako pud, ale rovnako ako pudy podlieha panike, lebo mu ch\u00fdbaj\u00fa vy\u0161\u0161ie vlastnosti vedomia. S\u00favis\u00ed s\u00a0m\u00e1giou, teda iracion\u00e1lnym, k\u00fazeln\u00fdm \u00fa\u010dinkom; najm\u00e4 \u010dierne kone ohlasuj\u00fa smr\u0165<\/span><\/span>8<\/sup><\/a><\/span><\/span>. Symbolicky sa teda pribli\u017euje archetypom jungovskej Ve\u013ekej matky, \u010di Bieleho starca. <\/span><\/span><\/p>\n

Vzh\u013eadom k\u00a0cca 6 000 ro\u010dn\u00e9mu spolu\u017eitiu \u010dloveka a ko\u0148a je tento vz\u0165ah zakomponovan\u00fd do hodnotov\u00e9ho syst\u00e9mu \u013eud\u00ed a na emocion\u00e1lnej \u00farovni ho st\u00e1le vidie\u0165. <\/span><\/span><\/p>\n

V\u00a0hippoterapii v\u00a0u\u017e\u0161om slova zmysle sl\u00fa\u017ei jeho symbolick\u00fd v\u00fdznam ako motiva\u010dn\u00fd \u010dinite\u013e, v\u00a0pedagogicko \u2013 psychologickom jazden\u00ed \u2013 sa jeho symbolick\u00fd v\u00fdznam uplatn\u00ed priamo terapeuticky a v\u00a0\u0161portovom jazden\u00ed handicapovan\u00fdch sa jeho symbolick\u00e1 poloha skonkr\u00e9t\u0148uje.<\/span><\/span><\/p>\n

K\u00f4\u0148 teda nie je iba nosite\u013eom on\u00e9ho trojdimenzion\u00e1lneho pohybov\u00e9ho impulzu. To by ho vedeli nahradi\u0165 v\u00a0dne\u0161nej dobe jednoduch\u00e9, lacn\u00e9, po\u010d\u00edta\u010dom riaden\u00e9 mechanick\u00e9 trena\u017e\u00e9ry. V\u0161etci \u010do pracuj\u00fa v\u00a0oblasti hippoterapie vedia, \u017ee k\u00f4\u0148 je popri tomto mechanickom \u00fa\u010dinku, e\u0161te nosite\u013eom \u010fal\u0161\u00edch terapeutick\u00fdch faktorov, a jedn\u00fdm z\u00a0nich je popri psychologickom, bioenergoniforma\u010dnom vplyve na pacienta \u010di klienta aj v\u00fdznam ko\u0148a ako symbolu.<\/span><\/span><\/p>\n

    \n
  1. Brown O.J.: Establishing Therapeutic Riding for the Disabled and Animal Assisted Activities As Internationally Recognized Professions. 8<\/span>th<\/span><\/sup> International Conference on Human Animal Interactions, The Changing Roles of Animals in Society, Prague 10-12 September 1998<\/span><\/i><\/span><\/span><\/li>\n<\/ol>\n
      \n
    1. \n

      Copeland – Fitzpatrick Jane: A Conceptual Framework For the Practice of Hippotherapy. 8th<\/sup> International Conference on Human Animal Interactions, The Changing Roles of Animals in Society, Prague 10-12 September 1998<\/i><\/span><\/span><\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

        \n
      1. \n

        Renker L.: Therapeutic Riding. St Andrews. Http:\/\/www.sapc.edu<\/i><\/span><\/span><\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

          \n
        1. Rowan A.N.: A Personal Perspective of Past Progress and Future Trends in Research on Human Animal Interactions, 8th<\/sup> International Conference on Human – Animal Interactions, Prague 10 – 12. September 98<\/i><\/span><\/span><\/li>\n<\/ol>\n
            \n
          1. \n

            Scheidhacker M.: Psychotherapeutische Reiten zwischen Medizin, Psychologie, P\u00e4dagogik und Sport.In Scheidecker M:\u201cIch t\u00e4umte von eninem weisen Schimmel, der mir den Weg zeigte…\u201dW.Bender, M.Scheidecker, BKH Haar 1998<\/i><\/span><\/span><\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

              \n
            1. Scheidhacker M. The Horse – Real Relational Object and Archetypal Symbol. In: Therapeutical Riding in Germany. Selected Contributions from the Special Brochures of the DKThR, September 1998<\/i><\/span><\/span><\/li>\n<\/ol>\n
                \n
              1. Webster\u00b4s New Riverside University Dictionary, The Riverside Publishing Company, 1984<\/i><\/span><\/span><\/li>\n<\/ol>\n

                 <\/p>\n

                \n

                1<\/a> Kolekt\u00edv: Mal\u00fd encyklopedick\u00fd slovn\u00edk, Academia Preha 1972<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                2<\/a> Kolekt\u00edv: Slovn\u00edk cudz\u00edch slov, SPN, Bratislava 1997<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                3<\/a> Jung C.G.: V\u00fdbor z\u00a0d\u00edla, I. Nakladatelstv\u00ed Tom\u00e1\u0161e Jane\u010dka, Brno 1996<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                4<\/a> Volf Ji\u0165\u00ed: Odysea divok\u00fdch kon\u00ed, Academia 2002<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                5<\/a> Edwards E.H.: Obrazov\u00e1 encyklopedie kon\u00ed<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                6<\/a> Edwards E.H.: Obrazov\u00e1 encyklop\u00e9dia kon\u00ed, Ottovo nakladetelstv\u00ed, ed\u00edciaCesty, Bratislava 1998<\/p>\n<\/div>\n

                \n

                7<\/a> Du\u0161ek Jarom\u00edr: K\u016f\u0148 ve slu\u017eb\u00e1ch \u010dlov\u011bka \u2013 st\u0159edov\u011bk, Apros, Praha<\/span><\/p>\n<\/div>\n

                \n

                8<\/a> Jung Carl Gustav: V\u00fdbor z\u00a0d\u00edla I., Nakladatelstv\u00ed Tom\u00e1\u0161e Jane\u010dka, Brno 1995<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                K\u00f4\u0148 ako symbol Pri \u00favah\u00e1ch o pou\u017eit\u00ed ko\u0148a v\u00a0lie\u010dbe, prevencii a rehabilit\u00e1cii telesn\u00fdch ochoren\u00ed, ale najm\u00e4 du\u0161evn\u00fdch por\u00fach, pr\u00edpadne por\u00fach spr\u00e1vania nie je mo\u017en\u00e9 ob\u00eds\u0165 t\u00e9mu psychol\u00f3gie vz\u0165ahu zviera\u0165a a \u010dloveka. T\u00e1 siaha \u010faleko do hist\u00f3rie duchovna aj du\u0161evna. V\u00a0tejto kapitole sa budeme venova\u0165 obrazu ko\u0148a vo vedom\u00ed \u010dloveka. To nie je mo\u017en\u00e9 bez historick\u00e9ho… Read More K\u00f4\u0148 ako symbol.<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[5],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/72"}],"collection":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=72"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/72\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":73,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/72\/revisions\/73"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=72"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=72"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/terapialevice.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=72"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}