Abort, Abbortus: Potrat. Viď Brucelóza a Bangova choroba. Definuje sa ako strata plodu od času keď sa formujú orgány – teda od 45. až 55. dňa gravidity, až do 300. dňa gravidity. Mŕtve žriebä po 300. dni gravidity nie je potratené ale mŕtvo narodené. Príčiny potratov sú mnohoraké. Celkov o ich je možné deliť na infekčné, endokrinné, traumatické, toxické, alimentárne a idiopatické (z neznámej príčiny)

Abtenauerský kôň: Je to malá forma norika, ktorý sa choval v Salzburských Dolomitoch v Rakúsku od r. 1800.

AERC: American Endurance Riders Conference – Zväz amerických vytrvalostných jazdcov, jedna z organizácií, ktorá zastrešuje vytrvalostný šport v USA.

A-fork: Predná rázsocha westernových sediel, ktorá má podobu písmena A a používa sa na sedlách určených koňom s vysokým kohútikom.

Achal tekinský kôň: Bílek toto plemeno radí ku koňom orientálnym do podskupiny iránskych koní. Nazýval sa tiež argamak, turkestanský alebo tiež turecký (v 16. storočí) kôň. Plemeno má byť staršie ako arabský kôň. Predpokladá sa že sa v tomto type choval už z časov pred Kristom, lebo ho spomína Herodotos ako nisejského koňa. Podkladom nisejských koní boli perzské a médske kone. Prvé písomné zmienky sú o týchto koňoch dochované z 3. storočia po Kr. V procese neskoršieho formovania sa predpokladá neskorší vplyv arabského koňa. Trochu eufemisticky sa považuje za tretieho plnokrvníka po arabskom a anglickom. Sú to suché, ušľachtilé kone, užšie v prsiach, so siným chrbtom, na vysokej nohe a s pevným kopytom. Skromná hriva a riedky chvost znižujú jeho obľúbenosť oproti arabom. Výška žrebcov je v súčasnosti okolo 162 cm a kobýl 157 cm. Čo sa týka farieb, sú zastúpené všetky. (belkovia rôzneho sfarbenia 36,1%, hnedáci 21,1%, vraníci 13,9%, ryšiaci 11,2%, plaváci 10,6%, červení vraníci 2,7%, izabely 2,3%, tmavi hnedáci 2,2%); Charakteristický pre toto plemeno je kovový lesk a častý zlatiský odtieň, ktorý je možno vidieť temer u každej farebnej varianty. Na XVII OH v Ríme vynikol žrebec Absent pod S. Filatovom v drezúre. Vytrvalosť týchto koní je známa z dištančných jázd karakumskou púšťou z Ašchabádu do Moskvy v r. 1933. Podľa starších sovietskych prameňov nie je pre achaltekinského koňa problémom jazdiť 10-14 dní po sebe 120km dlhé cesty v nehostinných podmienkach stredoázijských púští. Chovali sa v Ašchabádskom žrebčíne v Turkestane, (pôvodne hospodárske dvory Machtum Kuli a Aul Kesi). V bývalom sovietskom zväze sa chovali ešte v terskom žrebčne na Kaukaze, a v lugovskom žrebčíne v Kazachstane. V r. 1980 bolo čistokrvných Achal tekincov 2100 kusov, ich krížencov do 6 600. Napriek tomu že súčasný achaltekinský kôň predstavuje temer všetky exteriérové chyby u koní – úzky zadok, rúrovité telo, dlhý chrbát, jelení krk, plytký hrudník, slabé bedrá, má výborné vlastnosti. V prvom rade sú to jeho vynikajúce chody. Kôň sa kĺže nad zemou plynulým pohybom, bez toho aby sa mu kolísalo telo. Popri tom sú to tvrdé a nenáročné a odolné kone. Dnes sa chovajú po celom svete, hodne ich je v Nemecku.

Achenbach Bruno von: (1861-1936) Najvýznamnejší nemecký jazdec záprahov. Zakladateľ nemeckého vozatajstva. Dlhé roky študoval po celom svete vozatajské systémy, sám ich odskúšal a to najlepšie integroval do svojho. Veľký dôraz kladie na priestupnosť, poslušnosť, a vláčnosť pohybov, gymnastiku a zhromaždenie. Dosahuje tým vysoký umelecký výraz predvádzaných koní. Jeho zásady sú dodnes platné a sú základom drezúrneho vozatajského športu. V jeho životnom diele pokračoval Max Pappe.

Achenbachov záprahový systém: Zásady: 1. Čo najvyššie využitie konskej sily, pri súčasnom šetrení koňa; 2. Zmysluplná istota a jednoduchosť; 3. Logická výstavba záprahu a jazdenie od jedno záprahu po viac záprah. 4. Kone sú zapnuté na pevných váhach a všetky obraty sa robia poháňajúcimi pomôckami; 5. Základom záprahového jazdenia je drezúrna práca.

Achenbachovo držanie oprát: Ľavá ruka drží opraty ako pri základnom držaní, t.j. ľavá oprata prebieha do dlane medzi palcom a ukazováčkom a pravá prebieha do dlane medzi prostredníkom a prstenníkom. Obe opraty idú dole. Pravá ruka sa položí zhora na spodnú, teda pravú, opratu a spodnými tromi prstami sa uchopí. Potom si povytiahne pravú opratu z ľavej ruky cca 10 cm a zostáva pri ľavej ruke tiež asi 10 cm. Obe ruky sa držia kolmo pred stredom tela. Kúsok opraty medzi rukami sa nazýva medzioprata. Dĺžka medziopraty závisí od spôsobu a štýlu jazdy a dá sa predĺžiť až na 30 cm. Čím je záprah prijazdenejší tým je medzioprata kratšia. Pravá ruka drží súčasne bič. Keď potrebuje vozataj pravú ruku uvoľniť – napr. pri brzdení alebo použití biča – tak ľavá ruka pridrží opratu palcom a ukazováčkom, zvyšné prsty uvoľní a pootvorí, posunie ich k pravej ruke a prevezme pravú opratu medzi prstenník a prostredník a potom päsť zatvorí a pevne uchopí. Tým sa dostane znovu k základnému držaniu. Opraty sú stále hladkou stranou hore a drsnou stranou dolu. Obraty a zatáčky sa potom pri Achenbachovom držaní uskutočňujú iba vytáčaním pästí: 1. Pri vytočení ľavej päste zatvorenou dlaňou dolu, sa skráti ľavá oprata. 2. Pri vytočení ľavej päste zatvorenou dlaňou hore sa predlžuje pravá oprata. 3. Pri vytočení pravej päste dlaňou dolu sa predĺži pravá oprata 4. Pri vytočení pravej pästi dlaňou hore sa pravá oprata skráti. Potom môže dôjsť k nasledovným kombináciám: Ak sa vytočia obe ruky tak, že sú ich chrbty hore, tak sa tým skráti ľavá a predĺži praví oprata. Tým sa kone vedú vľavo. Ak sa obe ruky vytočia dlaňami hore, tak sa skráti pravá oprata a predĺži ľavá. Záprah sa usmerní doprava. Ak sa ruky položia tak, že chrbát ľavej ruky je hore a chrbát pravej ruky je dole, skrátia sa obe opraty a záprah sa vzpriamuje alebo spomaľuje,.Ak sa ruky vytočia tak, že chrbát ľavej ruky je dole a chrbát pravej ruky je hore, predĺžia sa obe opraty. Záprah svižnejšie vykročí, zrýchli tempo alebo sa zníži vzpriamenie.

Agresia: Útočnosť. Útok zameraný na poškodenie obete. (I/ 26, 60, 194, 195, II/ 3,)

Agresivita: Vlastnosť jedinca, pohotovosť k útočnému správaniu. (I/ 26, 60, 194, 195, II/ 3,)

Akademické jazdenie: Synonymum školného jazdenia.

Akcia: U chodov koňa – spôsob dvíhania a predvádzania končatín koňa z hľadiska výšky chodu. Môže byť nízka alebo vysoká. Závisí hlavne od anatomickej stavby hrudníkových končatín. I(II/ 63);

Aklimatizácia: 1. V hipológii sa spravidla rozumie pod týmto pojmom prispôsobenie sa plemenného typu – fenotypu – zmeneným prírodným a klimatickým podmienkam. Pohotovosť k aklimatizácii a schopnosť aklimatizácie závisí jednak na rozdiele medzi pôvodnými a novými podmienkami a jednak na genetických danostiach toho, ktorého plemena. Vytrvalosť, odolnosť, plodnosť, všeobecné zdravie, udržanie znakov, ktoré sú pre  určité plemeno charakteristické, závisia bezprostredne od aklimatizačnej schopnosti. Plemená s veľkou aklimatizačnou schopnosťou, si udržujú charakteristické prvky plemenného typu aj v zmenených podmienkach a potrebné vlastnosti sa menia a prenášajú na potomstvo. 2. Prispôsobenie jednotlivca na zmenené prírodné a klimatické podmienky,

Aktívne priľnutie: Na rozdiel od pasívneho priľnutia, neustále spojenie huby (nosa) koňa s rukou jazdca prostredníctvom oťaží, ktoré vyhľadáva kôň a prispôsobuje postavenie hlavy, tela a svoj pohyb tlaku oťaží a ďalším pomôckam jazdca. (V/ 86-89)

Aktívny oddych: Zaradenie oddychovej pauzy pre kone v dlhšej tréningovej záťaži. Obmedzuje sa pri ňom podiel špeciálnych cvičení v tréningovom programe na konto všeobecne posilňujúcich aktivít, ktoré sú orientované hlavne na nervovú sústavu a celkové zdravie. V aktívnom odpočinku sa robia prevažne pokojné vychádzky krajinou, brodenie, plávanie v tokoch, Tiež sa kladie sa dôraz na zmenu prostredia. U pretrénovaných koní alebo po vyčerpávajúcej pretekárskej sezóne sa začína úplným vysadením práce, pasívnym oddychom, a v ideálnom prípade pobytom koňa v stáde na pastvine.

Akupunktúra: Liečebná metóda vychádzajúca z tradičnej čínskej medicíny. Ide o  stimuláciu  určitých miest na tele, tzv. aktívnych bodov, väčšinou vpichovaním špeciálnych ihiel . Používa sa u koní pri ochoreniach pohybového aparátu, najmä šliach, ako i pri liečbe niektorých vnútorných ochorení – napr. alergií, reprodukčných porúch a niektorých kolík. Okrem vpichovania ihiel sa môžu použiť aj odlišné druhy podráždenia aktívnych bodov, napr. požehovanie (moxibuscia), masáž (akupresúra) a svetlo (laseropunktúra).

Albánsky horský kôň: Choval sa v dvoch typoch. Ako vlastný horský kôň, ktorý je menší, cca 130 cm k.v. a používal sa ako nosný kôň a ako mysekajský kôň (myzeqea), ktorý je o niečo väčší, 135-145 cm k k.v. chovaný v rovinách. Je prevažne passer. Zušľachťuje sa arabskými koňmi a haflingami.

Albertovec: Kedysi významný žrebčín v bývalej Československej republike. Vznikol presťahovaním vojenského žrebčína Hostouň v r. 1951. Pôvodné stádo kobýl v Hostouni pochádzalo z radoveckého žrebčína. Kobyly boli angloarabského typu. Po druhej svetovej vojne boli do Hostoune privezené východopruské, hanoverské a plnokrvné kobyly. Tiež tam bolo stádo 15 trakénskych kobýl. Po revolúcii bol žrebčín privatizovaný a opakovane zmenil majiteľa, čo viedlo k jeho úpadku. Súčasný majiteľ Jozef Hájek kone v areáli zachoval ale slúžia viac menej ako dekorácia hotelových služieb.

Albín: Albín, na rozdiel od pseudoalbína sa u koní nevyskytuje, lebo žriebä s vrodenou poruchou tvorby pigmentu (eumelaninu a pheomelaninu), ktorá je geneticky kódovaná na letálne faktory , zahynie v tele matky alebo skoro po narodení. Albín nemá žiadny pigment ani v koži ani inde na tele. Všetky ostatné tzv. albíny sú pseudoalbíni. Rozlišujú sa na smotanvých alebo zamatových albínov, prípadne perlino. cremello, champagne.

Al Borak: Kôň, na ktorom jazdil zakladateľ islamu Mohamed (570-632 po Kr). Mal krídla a preniesol svojho pána zo zeme rovno do siedmeho neba.

Alergia: Precitlivelosť na niektoré látky. U koní sú najznámejšie alergie bronchov (priedušiek) na určité látky, ktoré obsahuje seno, Najčastejšie sú to spóry pliesní. Ochorenie môže vyústiť do obštrukčnej choroby pľúc (COPD _ Chronic obstructive pulmonary dissease). Alergický kôň máva biely výtok z nozdier a záchvaty suchého dráždivého kašľa. Liečba aj prevencia spočívajú hlavne v odstránení príčiny. Dobrá ventilácia, pobyt na čerstvom vzduchu, namáčanie sena pred jeho skrmovaním, nepodstieľať slamou sú nevyhnutnou súčasťou liečby. Veterinár odporúča lieky s bronchodilatačným a protizápalovým účinkom. Po pľúcnych alergiách sú u koní najčastejšie kožné alergie ako reakcia na pichnutie hmyzom – letné vyrážky.

Alforja: Široký kožený alebo plátený vak, v ktorom si jazdec nosí svoje veci a pribaľuje si ho na koňa.

Al kham sa: 5 základných rodín kobýl, po ktorých sa odvodzuje arabský plnokrvník.

All Ages: Kategória westernových pretekov, v ktorých sa zlučuje kategória junior (kone do 5 rokov), s kategóriou senior (kone nad 6 rokov).

Alpung: Vyháňanie koní na pastviny v lete, cca od mája do septembra. Tento termín sa používa hlavne v Rakúsku. Horské pastviny sú bohaté na vitamíny a minerály. Slnko, pobyt na čerstvom vzduchu a drsná klíma spolupôsobia pri vývoji zdravých, otužilých a preto odolných koní.

Amatér: Termín, ktorá sa vo všeobecnosti používa pre neprofesionálnych nadšencov nejakých činností. V týchto súvislostiach v sa jazdectve, hlavne v dostihovom športe, používa pre jazdca, ktorý jazdí dostihy popri svojom civilnom zamestnaní zo záľuby a nie z povolania. Dostihoví amatéri sa združujú do medzinárodného spolku amatérskych jazdcov (International Federation of Gentlemen and Lady Riders) FEGENTRI.

Amazonky: Termín vraj pochádza z gréčtiny. A mastos, znamená bez prsníka. Tieto ženy – príslušníčky bájneho bojového národa – si podľa legiend odstraňovali pravý prsník, aby im pri napínaní luku neprekážal. Tento, povesťami opradený jazdecký ženský národ, mal obývať Trácko. Ich kráľovnú Pantesileu považovali za nepremožiteľnú. Prišla na pomoc Tróji a premohol ju Achilles, do ktorého sa potom zamilovala. Veľa gréckych hrdinov bojovalo proti Amazonkám a ich bitky boli obľúbenou témou antických gréckych umelcov a ich diela je možné obdivovať doposiaľ na množstve váz a plastík. V historických súvislostiach sa Herodot domnieva, že šlo o Skýtky. Tie sa však nezúčastňovali bojov. Mohlo teda ísť aj o Sarmatky, ktoré sa mohli vydať iba potom, keď v boji usmrtili nepriateľa. V dnešných časoch sa týmto pojmom označujú ženy, jazdkyne, ktoré jazdia v sedle obkročmo.

American Saddle Horse: Americký jazdecký kôň (skrátene ASH, tiež American Saddlebred). Jedno z USA plemien. Pôvod majú v koňoch, ktoré doviezli britský kolonisti do Ameriky (galloway a hobby). Z nich rôznym krížením vznikol narrangasetský kôň (americký mimochodník) a miešaním s krvou morgana a plnokrvníka vzniklo toto plemeno. Jeho domovom je hlavne oblasť Kentucky a Missouri. Má dve základné línie: three gaited saddle horse a five gaited saddle horse. Päťchodový kôň má popri základných troch chodoch ešte umelo vykultivované chody. Pomalý, vznosný, štvortaktný tanečný krok a rýchly štvortakt tzv. rack. ASH je vysoký priemerne 150-160 cm. Má všestranné použitie, ale najčastejšie je využívaný ako show kôň. Zovňajškom pripomína anglického hackenaya.

Americký záprah: Americký záprah smeruje k ľahkosti, jednoduchosti a rýchlosti. Kočiar aj postroj sú prispôsobené týmto požiadavkom. Ako kočiare sa používajú buggy alebo surray. Najčastejšie ide o jednozáprah a dvojzáprah. Kôň má na sebe ľahký poprsný alebo nanajvýš chomútkový postroj bez ozdôb. Opraty sa držia v oboch rukách. Uzdenie je bez tienidiel a klapiek. Zubadlo je pákové alebo krúžkové. Pri dvojzáprahu je nápadné brzdiace zariadenie vo forme priečneho dreva upevneného na špici oja, ktoré vedie od poprsníku jedného koňa k poprsníku druhého koňa, alebo od chomútku ku chomútku, s ktorými je spojený remeňom.

Americký klusák: Tiež standardbred. Severoamerické plemeno koní s vynikajúcimi klusovými schopnosťami. Vzniklo v 18. storočí z vytrvalých klusáckych plemien. Plemenná kniha bola založená v r. 1789. Na vzniku amerického klusáka sa podieľajú anglické polokrvníky, morgan, ameerický passer a norfolský roadster. Asi 99% súčasných amerických klusákov má vo svojom rodokmeni žrebca Hambletoniana 10, narodeného 1848 v USA (norfolský klusák, pravnuk anglického plnokrvníka Messengera z rodiny Darley Arabiana). Od r. 1800 sa behali klusácke dostihy v sedle a od r. 1892 sa používali sulky. Hlavnou chovateľskou oblasťou je Kentucky. V súčasnosti sú to tvrdé 155-165 cm vysoké kone s dobrým temperamentom a dajú sa používať ako kone jazdecké i kočiarové. V dostihoch sa používajú viacej mimochodnícki ako diagonálni klusáci.

Anafrodízia: Vypadnutie ruje u kobýl v dôsledku funkčnej alebo organickej poruchy činnosti vaječníkov.

Anamitský pony: 116-125 cm vysoký koník, ktorý žije v strednom Laose a vo Vietname.

Anémia: Chudokrvnosť. Nedostatok červených krviniek alebo hemoglobínu, Viď tiež infekčná anémia.

Andalúzsky kôň: Pôvod andalúzskeho koňa je možno sledovať k starošpanielskemu iberskému plemenu, ktoré doviezli do Španielska Féničiania cca 1500 r. pr. Kr. Rimania tieto kone označovali za najrýchlejšie kone sveta. V 8. storočí bolo toto iberské plemeno ovplyvnené orientálnymi koňmi, najmä berberskými. V súčasnosti existujú dva typy týchto koní. 1. Genetten – pohyblivé, ľahké kone s istým kroko. Sú tvrdé a prostredne veľké. Je na nich vidieť vplyv berbera. Sú rozšírené najmä v Andalúzii. 2. Villamos – v nich je menej orientálneho vplyvu. Sú to klabonosé, ťažšie silné kone, chované viacej v Kastílii. .Oba typy sa od 18. storočia zušľachťovali anglickým plnokrvníkom. Z pôvodných andalúzskych koní  vznikli lipicáni, starokladrubské kone a neapolské kone., a tiež ich je možno považovať za prarodičov väčšiny amerických plemien. Priemerná výška andalúzskych koní je 152 cm. Je to plemeno kratšieho rámca, máva zošikmené kríže, nízko nasadený chvost. Andalúzske kone nie sú rýchle ale vytrvalé. Ku charakterstickým známkam patrí bujná hriva a chvost. Majú pyšné a vznosné chody. Krok je efektný, rytmický, klus vznosný, výbušný, cval húpajúci, hladný a honosný. Vďaka svojim chodom a stavbe tela sú to kone vhodné na drezúrnu prácu. Využívajú sa však aj jako pastierske kone a kone toreadorov, či rejoneadorov.

Anglézovanie: Poľský výraz pre jazdenie v ľahkom kluse.

Anglická jazdecká ohlávka: Jazdecká ohlávka pozostávajúca z nátylníčku (pravá lícnica a nátylník v jednom kuse) a ľavej lícnice, ktorá je ukončená kovovým rámikom, do ktorého sa vpredu upína nánosník a vzadu podbradník. Dnes je častejšie vidno, že sú nánosník aj podbradník na lícnice našité. Niekedy sa nánosník vo svojom strede rozširuje. Podbradník sa skladá z dvoch častí ukončených prackou a zápinkou.

Anglické držanie oprát: Je staroanglické držanie oprát a opravené anglické držanie oprát. V staroanglickom držaní sa držia obe opraty jednou rukou – ľavou – tak aby medzi nimi boli dva prsty. Pravá oprata ide medzi palec a ukazovák a ľavá medzi prostredník a prsteník. Pravá ruka drží bič a robí obraty a zatáčky. Pri zatáčke doprava, sa posunie po pravej oprate dopredu a pritiahne pravú opratu. Súčasne ľavé zápästie trochu ľavú opratu povolí. Pri zatáčke doľava, sa pravá ruka posunie po ľavej oprate dopredu a vykoná obrat pritiahnutím. V opravenom anglickom držaní sa obraty a zatáčky robia vždy povolením vonkajšej opraty a to tak, že sa pravou rukou uchopia obe opraty pred ľavou a ľavá ruka skĺzne späť po opratách a ich vlastne povolí. Držanie je v oboch prípadoch rovnaké.

Anglické sedlo: Sedlo postavené na drevenej, kovovej, plastovej alebo kombinovanej kostre. ktoré má vpredu vidlicu, na ktorej ramená sú pripevnené bočnice, plynulo prechádzajúce do oblúku, tvoriaceho zadnú stranu posedlia. Priestor medzi bočnicami je vypletený popruhmi, spodok je vyčalúnený buď vlnou zvierať (najlepšie srnčími chlpmi, najčastejšie ovčou vlnou), alebo polyamidovou či inou plastovou penou. Čalúnenie je potiahnuté mäkkou kožnou. Posedlie sa zvyklo robiť z bravčovej kože. Tvarom sa rozlišujú anglické sedlá podľa použitia na drezúrne, skokové a školné. U skokových sediel sa niekedy napomáha správnemu sedu kolennými vypchávkami a stehnovými blokmi.. Na anglickom sedle sa rozoznávajú veľké postranice,malé postranice, komora, predná a zadná rázsocha. Anglické sedlo sa označuje v jazdeckom slangu jako bryčka, či pryčka (z nemeckého Die Pritsche).

Anglický záprah: Viď tiež postroje. Anglicko je domovom záprahových súťaží a doposiaľ udáva tón náuke o zapriahaní a aj o kočiaroch. Anglické záprahy v súťažiach dominujú. Štvorka rovnakých karosierov v elegantných chomútikových postrojoch s liverpoolskymi alebo buxtonskými zubadlami, pred kočiarom s oceľovomodrým kovaním na oji a retiazkami, s drajvrom v cylindri a rukaviciach, s dvomi groomami v livrejách, je typickou ukážkou takéhoto záprahu. Opraty sa držia jednotlivo v ľavej ruke, v pravej je oblúkový bič z trnkového dreva. Kone sa predvádzajú v zhromaždenom kluse.

Anglický plnokrvník: Plemeno, ktoré je odvodené od troch žrebcov – Darley Artabian, Godolphin Barb (Arabian) a Byarley Turk. Títo boli pripúšťaní s vybratými dostihovými zemskými kobylami (často connemara pony,  dovezené tzv. royal mares a inými). Za anglického plnokrvníka sa považujú všetky kone, ktoré sú zapísané v General Studbook, Je to najrýchlejšie a najhodnotnejšie plemeno koní na svete, okolo ktorého vznikol rozsiahly dostihový a chovateľský priemysel. Má ušľachtilý vzhľad, priemernú kohútikovú výšku 160-162 cm, zavčasu dospieva, má dlhé, ploché, hospodárne chody. Sú to mimoriadne odolné, odvážne a bojovné kone, ktorí sú však na druhej strane vzrušivé, citlivé až precitlivelé a môžu byť pre svoj temperament ťažko ovládateľné. Šľachtenie, zamerané na rýchlosť máva nezriedka za následok výskyt nežiadúcich javov v chove.

Anglický skok: Prekážka v steeple chase, sklonená bariéra, priekopa, živý plot a zvýšený doskok.

Angloarab: Križenci medzi anglickým plnokrvníkom (polokrvníkom) a arabom. V Británii sa podľa toho aký bol rodičovský pár, hovorí o plnokrvnom alebo polokrvnom angloarabovi. Obľúbenejšie sú krížence arabského žrebca a plnokrvnej kobyly ako naopak. Vo Francúzsku sa používajú k chovu aj angloarabské kone, takže kríženie aj po F1 generácii, preto je tam väčšia variabilita ako exteriéru, tak i vo vlastnostiach. Majú korektné chody menšiu rýchlosť ako plnokrvné kone, a sú mimoriadne húževnaté. Preto boli v minulosti obľúbené v armáde. Priemerná kohútiková výška býva 160-193 cm

Anglokabardinský kôň: Plemeno, ktoré bolo vyšľachtené krížením kabardinských koní s anglickým plnokrvníkom. Kone sú vyššie ako ich kabardinskí predkovia, dosahujú výšku cca 157 cm u žrebcov a 154 u kobýl. Po plnokrvníkoch zdedili tiež vyššiu rýchlosť. Sú hnedáci a vraníky. Chovali sa na severnom Kaukaze. Stav bol v r. 1985 cca 6300 koní, dnešné stavy nepoznám.

Anglonorman: Francúzske plemeno, ktoré je čistokrvne evidované od r. 1830. Boli to staré normanské kone, zušľachtené anglickými plnokrvníkmi. Rozlišujú sa 3 typy: 1. jazdecký – selle; 2. ťažký teplokrvník; 3. hospodársky kôň (cob). Ide o stredne ťažkých, elegantných teplokrvníkov s kohútikovou výškou cca 155-156 cm, ktoré sa o.i. podieľali na vzniku nóniusa v Uhorsku. Z tohoto plemena sa vyšľachtil aj anglonormanský klusák.

Antrax: Antropozoonóza. Sneť slezinová. Prudko prebiehajúce infekčné ochorenie, hlavne teplokrvných zvierat, prenosné na človeka. Na ochorenie sú vysoko vnímavé bylinožravce. Ošípané, hydina a mäsožravce menej. U koní sa prejavuje horúčkou , nechutenstvom, triaškou, zrýchleným dýchaním, zrýchleným tepom, kolikami, krvavými hnačkami a rýchlym úhynom. Infekcia je spôsobená bacillus anthracis.

Aparejo: Nákladné sedlo

Apaloosa: Pôvodne malý koník (do 144cm ), rozšírený v USA (Idaho, Washington) a v Kanade. V súčasnosti je čoraz populárnejší aj v Europe. Je obľúbený pre svoj charakter a tvrdosť. Má cca 142-158 cm v kohútiku a sú to leopardoškvrnití strakoši. Plemeno bolo vyšľachtené indiánmi Nez Percé v 18. storočí z ukradnutých,  Španielmi dovezených strakošov. Názov plemena je skomoleninou názvy rieky Palouse v severnom Oregone, kde títo indiáni žili. V r. 1878 v bojoch s bielymi vojakmi boli počty koní decimované a takmer úplne likvidované. Údajne prežilo iba niekoľko ukoristených jedincov. Na ich renesanciu sa podujal Klub chovateľov Apalooskeho koňa v meste Moskva v štáte Idaho. Dnes sú roznorodejšie vplyvom pripárovaných plnokrvníkov a ťažných koní a je ich  registrovaných do 600 000 jedincov. Koníky majú 5 farebných variant.

Apetitívny: Žiadúci, vzbudzujúci chuť a snahu dosiahnuť situáciu, ktorá takto pôsobí. Dôležitý pre zachovanie života alebo rodu. (I/ 40, 43, 53, 55, 183),

Arabský kôň: Toto plemeno bolo vyšľachtené na Arabskom poloostrove asi od 7. stor. po Kr. čistokrvnou, prevážne príbuzenskou plemenitbou a tvrdým výberom, na báze starých perských koní a koní juhoruských stepí. Arab je ušľachtilý, tvrdý, suchý, vytrvalý jazdecký kôň, s typickou hlavou , krátkym chrbátom (väčšinou máva iba päť, namiesto šiestich stavcov a tiež chvostových stavcov máva menej). Má malé tvrdé kopyto. Originálne arabske kone bývajú menšie, dosahujú sotva 150 cm palicovej kohútikovej výšky. Aklimatizované poľské, maďarské a nemecké arabské kone bývajú vyššie. Z aklimatizovaných európskych koní v 19 storočí, v bývalom Rakúsko-Uhorsku, hlavne v Bábolne, bolo vyšľachtené plemeno, ktorému sa dnes hovorí Shagya arab. Za arabského plnokrvníka (azylného araba) sa považujú kone, ktoré majú svoj pôvod odvodený od piatich Mohamedových kobýl (Al Khamsa), ktoré podľa legendy po úmornej jazde púšťou počkali kým sa napije prorok a až potom šli piť ony. Pokiaľ pochádza arabský plnokrvník priamo z miesta pôvodu (Arabský poloostrov, Egypt) tak hovoríme o originálnom arabovi. Plnokrvné arabské kone eviduje medzinárodné združenie chovateľov arabských koní. Je to nepochybne najkrajší kôň zo všetkých plemien, má mimoriadnu povahu a je najvytrvalejším koňom vo vytrvalostných pretekoch (dištančných dostihoch, endurance), ktoré sú jeho parketou v jazdeckom športe. Arabský kôň je „genetická konzerva“ najhodnotnejších vlastností svojho druhu.

Arabský záhyb: Typická známka väčšiny príslušníkov arabského plemena. Ide o malý konkávny záhyb v dolnej časti nosovej kosti.

Arat: Mongolský pastier koní.(Úvod)

Aréna: 1. Pôvodne miesto uprostred antického amfiteátru; 2. miesto, na ktorom sa odohrávajú športové, v našom prípade jazdecké, zápasy. Víď jazdiareň, hipodróm, dostihová dráha.

Aret: Z francúzskeho arrêt, zadržanie. Zádrž. V bežnej reči sa týmto pojmom rozumie silnejšia zádrž, iní týmto slovom označujú polovičnú zádrž, ktorá je však demi arrêt. (III/ 64, 72, 76, 82, 85, 118, IV/ 22, 42, 64, )

Ariégois: Tiež ho nazývajú Mérenský kôň. Pôvodne ariéžsky pony. V Pyrenejach (na juhu francúzska a na severe Španielska, blízko Andorry) pri rieke Ariége sa toto starobylé plemeno udržalo do dnešných dní. Sú to koníky do 130 cm kohútikovej výšky, výlučne vraníci, používaní aj v minulosti aj dnes ako ťažné a nosné kone. Ako väčšina primitívnych plemien sú nenáročné na krmivo, odolné voči poveternostným podmienkam a tvrdé.

Ariózny (kôň): Zo slova arioso, ktoré znamená o.i. ľahký, vzdušný, pohyblivý. V hipológii temperamentný, ľahko vzrušivý, nepokojný a spravidla ťažšie ovládateľný kôň. (II/ 63, 64, 70, III/ 17, 19, 43, IV/ 36, )

Arizónska džigitovka: V staršej voltížnej terminológii jeden z cvikov. Klasická džigitovka (ako voltížny cvik) spočívala v tom, že jazdec, stále sa držiaci madiel zánožkou zoskočil na vnútornú stranu cválajúceho koňa a vzápätí sa odrazil, aby znovu vyskočil do základného sedu. A.D. spočíva tiež v zoskočení a naskočení na koňa ale do kontrasedu pred madlami.

Austrálske sedlo: Sedlo, stavané na kostre anglického alebo kombinovaného sedla s kolmými veľkými bočnicami, bez hrušky a so zvláštnymi blokmi, „ušami“, na prednej rázsoche pred posedlím, pred jazdcovými stehnami. Sedlo je vybavené rámikmi, krúžkami a zápinkami na upevnenie sedlových tašiek a ostatných potrieb pastiera dobytka alebo bushmana.

Austrálske kone: Za austrálske kone sa považuje austrálsky dobytkársky kôň, brumby, waler a austrálsky pony. V druhej polovine 19. storočia boli pre potreby austrálskej polície vyšľachtené ako policajné kone tzv. walery. Boli to dlhokrké kone s dlhšími ušami, tvrdej konštitúcie, výborného charakteru, živého temperamentu, vysoké 155-165 cm. Svojho času sa považovali za najlepšie vojenské kone na svete. Žiaľ na konci 2. svetovej vojny väčšinu týchto koní austrálska vláda zlikvidovala. Dnešné austrálske dobytkárske kone (stock horses), sú potomkovia angloarabov krížených s peršeronmi a quater horsami. Pôvodne boli do Austrálie kone dovážané z Južnej Afriky, neskôr z Anglie. Brumby, sú vlastne austrálske mustangy. Po veľkej austrálskej zlatej horúčke počiatkom päťdesiatych rokov predminulého storočia sa veľa koní (waler a stock horses) vypustilo do voľnej prírody. V divočine sa rozmnožili a typovo zjednotili. Majú údajne mimoriadne zlý charakter, tieto kone vraj nie sú obsadnuteľné a sú útočné.. Majú výšku 148 cm a v súčasnosti slúžia na výrobu psích konzerv. Proti ich sporadickej hromadnej likvidácii sa stavajú ochranárski aktivisti. Chýbanie prirodzeného predátora však vedie k ich neúnosnému premnožovaniu. Austrálske pony boli cieľavedomo vyšľachtené z timorských poníkov za použitia krve velšského horského pony.

Avara: Línia starokladrubských vraníkov.

Avenin: Avenín je bielkovina – glutelín, ktorá sa nachádza v ovse a je podobná gliadinu v pšenici. Obsahuje hodne glutamínu a prolínu. Starí koniari mu pripisovali špecifické dietetické účinky. Preto ovsu pripisovali stimulačné pôsobenie na kone, na rozdiel od kukurice, ktorá je síce kaloricky bohatšia, ale vraj kone upokojuje. Iní stimulačný účinok ovsa pripisujú fosforu v kyseline fosforečnej a fosfolipidoch, ktoré sa nachádzajú v bunkových stenách šupiek. Prevaha fosforu nad vápnikom sa môže prejaviť narušením absorbcie iných dôležitých minerálov, čo môže negatívne ovplyvniť funkciu nervovej sústavy. Nervozita pri prekrmovaní jadrom teda môže mať aj inú biologickú podstatu ako je prebytok energie.

Averzívny: Nežiadúci, Ohrozujúci, budiaci odpor, vedie k vyhýbaniu sa situácii, ktorá takto pôsobí. (I/ 41, 53;)

B

Babieca: Kôň španielskeho národného hrdinu Rodrigo Diaz de Vivar (1040 – 1099), kastílskeho rytiera, neskôr politického a vojenského vodcu, ktorý na začiatku rekonquisty dobyl a ovládol Valenciu. Španielski Mauri ho poznali pod prezývkou El Cid.

Bábolna: Významný žrebčín v severnom Maďarsku, založený v r. 1789 ako filiálka Mezőhegyešského žrebčína. Od r. 1806 fungoval samostatne. Spočiatku chovali zemské kobyly, ktoré pripúšťali španielskymi žrebcami a po r. 1806 arabskými žrebcami. Súčasne začali s čistokrvným chovom arabských plnokrvníkov importovaných zo svojej domoviny. Najznámejší importovaní žrebci boli: v r. 1836 Shagya, 1843 Karašan, 1879 Gazlan, v 1885 Koheilan, 1886 Obajan, 1902 Siglavy Bagdady, 1931 Kuhailan Zaid a ďalší, ktorí sa stali zakladateľmi línií. Z daných línií sa vyšľachtilo súčasné plemeno Shagya arabov.

Back up rope: Pomôcka pri výcviku ropingového koňa, ktorá slúži na ovládanie koňa z väčšej vzdialenosti zo zeme. Keď jazdec umiestni slučku na šiju teľaťa a zoskočí aby teľa poviazal, musí kôň ostať stáť. Preto má jazdec upevnený na svojom tele povrázok (najčastejšie zastrčený za opaskom), ktorého druhý koniec je na uzdení koňa a vedie poza hrušku. Kaď jazdec zoskočí, povrázok sa odvíja a ak kôň neostane stáť, zarazí ho automaticky tento povrázok.

Bádenský kôň: Kôň vyšľachtený v 19. storočí vo Švábskych Alpách. Vznikol krížením falckých koní s hardtenským koňom a baarschlagom. Behom 20. storočia sa nakoniec typovo priblížil oldenburskému teplokrvníkovi.

Badminton Horse Trials: Renomované medzinárodné preteky v military. Jeden zo šiestich štvorhviezdičkových FEI CCI pretekov na svete. Badminton je malá dedina v Gloucestershire v Anglicku a preteky sa poriadajú v parku vojvodu z Beaufortu. Boli založené v r. 1949. Konajú sa vždy v apríli. Najznámejšími prekážkami sú: Normandia bank, Luckington lane crossing, Double coffin, Ski jump.

Bajga: Strednoázijská, hlavne turkménska jazdecká hra, veľmi podobná buzkaši , pri ktorej sa celé pole jazdcov na koňoch sústredí na ovcu hodenú medzi kone. Jazdec, ktorý ju uchopí zo zeme, ju musí doniesť k cieľu -obyčajne k vedúcemu hry – a hodiť mu ju k nohám. Ostatní sa mu ju snažia po ceste vziať.

Balančný remienok: Pomôcka pri voltíži. Cvičenec si týmto remienkom pomáha pri udržovaní rovnováhy, keď sa učí stáť na cválajúcom koni. Tento remienok je upnutý medzi madlami voltížneho pásu.

Balančný popruh: Súčasť dámskeho jazdeckého sedla. Prebieha od pravej strany posedlia šikmo dolu a dopredu k podbrušníku, do ktorého je upnutý. Bráni posunutiu sedla pri dámskom sede.

Baleársky kôň: Elegantný teplokrvník, ktorý nesie známky arabských a andalúzskych koní. Sú to prevážne hnedáky, chované popri španielskych plemenách na Baleárskych ostrovoch, hlavne na Mallorke.

Balotáda: Patrí k tzv. školným skokom alebo chodom 3. generácie. Ide o figúru vysokej jazdeckej školy nad zemou. Znamená skok šikmo hore (spravidla z piafy alebo pasáže) do takmer horizontálnej polohy, na vrchole skoku s pokrčenými panvovými končatinami, pričom sú kopytá nasmerované dozadu. Na rozdiel od krupády má kôň „ukázať podkovy“.

Bandalír: Zvitok s potrebami na táborenie, zabalený v nepremokavom obale, upevnený na prednej, alebo zadnej rázsoche sedla. Pôvodne to bol široký kožený pás, ktorý sa používal v 16. a v 17. storočí ako súčiastka vojenskej uniformy a nosil sa ako šerpa od pravého pleca k ľavému boku. Bol to zásobník pušného prachu a dala sa naň zavesiť zbraň.

Bariéra: Všeobecne – prekážka, zábrana. V jazdeckom športe – tyč valcovitého tvaru, brvno, ktoré býva súčasťou iných prekážok alebo kavaliet. Obyčajne ohraničuje horizontálny profil prekážky a býva zhoditeľná. Používa sa pri výcviku koní alebo v skokových súťažiach. (I/ 55, II/ 45, 63, 113, 121, 135, 212, III/ 62, 63, 64, 108,IV/ 43, 46, V/ 87, 166,)

Barovanie: Z francúzštiny. (syn. Rapping (angl.), baráž). Jeden zo spôsobov, ktorými sa učí kôň dávať si pozor, aby nad prekážkou o ňu nezakopával. Zámerné bolestivé zrazenie končatiny koňa nad skokom, pomocou pevných alebo pohyblivých častí prekážky. Bolesť má viest koňa k opatrnému skákaniu. Môže ho však aj zastrašiť. Barovanie je v civilizovanom svete zakázané a trestá se diskvalifikáciou. (I/ 164;)

Barovacie  zariadenie: Rafinovaná prekážková konštrukcia. Jej zariadenie má za cieľ koňa zasiahnuť nad skokom do prednej holene, alebo ho pomocou hluku zmobilizovať k zvýšenej pozornosti. V minulosti sa tieto zariadenia umiestňovali na opracovisku. Dnes je to pravidlami zakázané.

Barra pony: (Syn. Highland pony, Garron). Pôvodne kôň škótskej Vysočiny a západoškótskych ostrovov. Boli dva typy: pevninový mainland pony 145 cm vysoký a ostrovný barra pony do 132 cm. V ostatom storočí dochádza k ich kríženiu s arabmi a clysedalmi..

Barrel racing: Jedna z westernových rýchlostných disciplín, nazývaná aj „trojlístok“, jazdí sa na čas v rýchlom cvale, v ktorom má kôň obehnúť tri sudy postavené do trojuholníka tak že prvý sud obieha na jednu ruku, druhý na opačnú a tretí na tú istú. Základňa trojuholníku meria 27 m a odvesny sú po 32 m. Línia štart cieľ má byť 20 m od základne trojuholníka. Štart je letmý. Je to súťaž rýchlosti a obratnosti, býva pravidelnou súčasťou jazdeckých hier gymkhana Vo svojej domovine je táto súťaž doménou detí a žien. (IV/úvod, 34-36;)

Bars: Žrebec, zakladateľ plemena orlovský klusák. Mal zmiešaný arabsko – holandsko – dánsky pôvod. Narodil sa v r. 1784. Koncom 18. storočia v orlovskom žrebčíne pripúšťali bieleho arabského žrebca s holandskými, meklenburskými a dánskymi kobylami. Zanechal 5 potomkov, medzi nimi bol aj Polkan I, z dánskej kobyly, ktorá mala hodne španielskej krve. Tento žrebec bol otcom Barsa I. Ten pochádzal z mohutnej holandskej kobyly s priestornými chodmi a bol odchovaný v žrebčíne Chrenovoje. Ten vtedy vlastnil gróf Orlov a správcom žrebčína bol V.I. Šiškin. Orlov so Šiškinom pripúšťali Barsa k arabským a meklenburským kobylám a produkty príbuzensky párili. Tak vzníkol orlovský klusák.

Bascule: V pôvodnom význame slovo znamená hojdačku či hojdacieho koníka, alebo zariadenie podobné padaciemu mostu na základe dvojzvratnej páky (ak je jedna strana hore, druhá je dolu).. V hippológii sa týmto pojmom rozumie vyklenutie línie chrbta koňa nad prekážkou u skákajúceho koňa. Samotný chrbát je málo flexibilný a dojem sa získava pekne klenutou líniou krku, ktorým sa kôň nad prekážkou vyvažuje a pekne pod seba strčenými prednými aj zadnými nohami.

Bastard: 1. Produkt kríženia dvoch, k rozličným druhom patriacich, zvierat. Najznámejšími bastardami patriacimi k nepárnokopytníkom sú zebroid a mula. 2. Nadávka.

Basuto pony: Južnoafrické plemeno, ktoré vzniklo zošľachtením pôvodného kapského koňa. Kobyly boli dlodobo pripúšťané žrebcami anglického a arabského plnokrvníka v oblasti Basutho až kým sa nedosiahol žiadaný tvar. Od r. 1882 sa choval čistokrvne. V priebehu búrskych vojen a následnej prírodnej katastrofy v r. 1902 bol celý jeho biotop zničený a navzdory intenzívnej snahe sa už túto mimoriadne odolnú rasu nepodarilo zreštaurovať. Zostal iba názov, ktorý však má s pôvodným plemenom iba málo spoločného.

Battak pony: (Syn. deli pony). Indonézske plemeno koní zo severnej Sumatry, rozšírené aj v Malajsku. Sú to 120 – 130 cm vysoké koníky.

Baucher Francois: François Baucher 1786-1873, velikán drezúry, ktorého jazdecký štýl aj sposob výcviku sa behom jeho života značne menil. Napísal niekoľko významných diel, posledným je Méthode d’équitation basée sur de nouveaux principe z r. 1842. 13. vydanie tejto knihy (1868) sa dosť výrazne líši od prvého. K jeho najvýznamnejším kritikom patrili nemeckí derzúrni autori  Seeger a Seidler.

Bay: V anglosaskej a hlavne v americkej koniarskej terminológii hnedák.

Bayeux: Tapiséria z Bayeus, nie je vlastne tapsériou (tkaninou) ale 63 m dlhý a 56 cm. široký vyšívaný pás z r.1066. Zobrazuje prípravu prepravy normanskej šľachty z Hastingsu z Francúzska do Anglie. Scenérie sú mimoriadne podrobne znázornené, vrátane koní a ich postrojov. Toto umelecké dielo je teda tiež vynikajúcim dokumentom dobového uzdenia, sedlania, jazdeckých a vojenských spôsobov viťazných Normanov.

Began: Slangový výraz pre chladnokrvníka, resp. ťažného koňa v Čechách a na moravsko slovenskom rozhraní.

Belgický chladnokrvník: Vznikol z ardénskeho koňa, ktorý sa na priaznivé podmienky aklimatizoval a cieleným výberom zmohutnel. Cez brabantského a flandeerského koňa sa vytvoril typ, ktorý je od r. 1866 evidovaný v plemennej knihe a koncom 19, storočia už išlo o ustálený typ. Sú to mimoriadne silné kone, dobrej povahy, ľahko kŕmiteľné a relatívne včasné. K ich prednostiam patria dobré aklimatizačné schopnosti, čo viedlo k vzniku viacerých miestnych odrôd (aklimatizačných variant) po celej Európe. Dnes má kohútikovú výšku 160 – 168 cm, hmotnosť 800 – 1050 kg. S technizáciou poľnohospodárstva jeho význam poklesol a jeho stavy sa zredukovali. Mal veľký vplyv na vývoj chladnokrvníkov v Európe. Je základom pre vyšľachtenie clysedalského koňa, tiež sa podieľal na šľachtení shhireského, írskeho ťažného a suffolského koňa. Dnes ich vidno hodne v Amerike, kde sa chovajú v Kentucky Horse Parku. Súčasný „americký“ belgický chladnokrvník dosahuje až 180 cm k.v., je na vyššej nohe. Používa sa aj na kríženie s anglickým plnokrvníkom a produktom sú jazdecké kone mierneho temperamentu.

Belko, belúš: kôň, ktorý má čiastočne alebo úplne bielu farbu srsti na pigmenovanej pokožke. Žriebätá sa rodia tmavohnedé alebo čierne a po každom pĺznutí je ich farba svetlejšia. Definitívne zafarbenie dosiahnu po 8-10 rokoch veku. Žriebä sa môže stať belkom iba vtedy, ak aspoň jeden z jeho rodičov bol belkom. Do bielej srsti môžu byť primiešané chlpy inej farby a potom sa v popise bližšie určuje o aký typ belka ide. Čiernobodkovaný belko sa nazýva mušiak, červenobodkovaný je pstružiak, čierny belko je takmer na celom tele čierny ale biela farba prevláda na hlave a v slabinách. Za hnedého belka sa považuje kôň, ktorý má hlavu, konce končatín, hrivu a chvost hnedé. Medový belko má medzi bielymi chlpmi primiešano žlté. Nevybielujúci bleko sa yvbieluje iba do istého stupňa. Sivko má bielu srsť premiešanú s čiernymi chlpami.

Bending: Ohýbanie.

Berber: Veľmi staré severoafrické plemeno koní (Berbersko pôvodne súvislý pás územia od Kanárskych ostrovov cez Maroko až po údolie Nílu. Pod tlakom migrujúcich národov Berberi ustupovali do hornatého vnútrozemia a saharských oáz, kde žijú dodnes.) Významne ovplyvňovali nielen severoafrický chov koní, ale tiež európsky. Plemeno vzniklo okolo 8. storočia po Kr. krížením arabských plnokrvníkov s orientálnymi numidskými koňmi. Je to stredne veľký kôň s relatívne ťažšou hlavou a navonok ohnutým profilom nosu, dlhými ušami, hrubými žuchvami, veľkými očami, nízko nasadeným , nie veľmi pekným chvostom a nízko nasadeným krkom. Má obmedzenú schopnosť klusať, používal sa ako jazdecký kôň. Je rovnako vytrvalý ako arabský kôň.

Bereiter: Vo všeobecnosti jazdec, ktorý pripravuje mladé kone. Dnes je to hodnosť jazdca v Španielskej vysokej škole, ktorú môže elév dosiahnuť po najmenej šiestich rokoch práce, príprave jedného koňa na školnú úroveň a preukázaní príslušných zručností. Écuyère.

Beudant: 1863 – 1949, kapitán kavalérie, jazdiaci v Saumurskej Cadre Noire, pokračovateľ Baucherovskej jazdeckej tradície.

Bezzubadlové uzdenie: Uzdenie bez zubadla. Oťaže nie sú pripevnené na zubadle. Kôň sa riadi tlakom na nosnú kosť. Patrí sem Side pull. klasické hakamore (bosal), mechanické hakamore, Cookova Bitless bridle, povrazová ohlávka (akupresorická, parelka) a pod. (I/104, 106, 108; II/ 87, III/ úvod, 1, 9, 10, 18, 15, 16 , 17-25, 60, 87, 90, )

Bič, bičík: Jedna z pomôcok jazdca alebo vozataja, ktorou koňovi naznačuje čo od neho očakáva a môže byť použitá aj ako averzívny podnet – trest. Spravidla pozostáva z bičišta a šľahúňa či remienka. Rozlišujú sa biče lonžovacie a vozatajské. Bičík je krátky bič bez šľahúňa. Rozlišujú sa dostihové, skokové a drezúrne = tušírky. (I/ úvod, 25, 26, 41, 53, 63, 67, 86, 94, 97, 100, 112, 124, 129, 132, 182, 184. 185, 191, 219, II/ 31, 49, )

Biotop: Prirodzené prostredie, životné prostredie určitého druhu, na určitom stanovišti. (I/ 6;)

Bitless bridle: tiež Cookovo uzdenie. Jedno z bezzubadlových uzdení, pri ktorom sa pôsobenie jednostrannej oťaže okrem rovnostranného pôsobenia na nos koňa, prenáša aj na protistrannú žuchvu. (III/ 17-25)

Blenda: Slangový výraz z nemčiny (zaslepenie, clona) , označujúci zábranu, bočné, hlavne optické, ohraničenie pri prekážke z pravej aj ľavej strany, vyššie ako prekážka. Má zabrániť vybočeniu koňa. (III/ 40, )

Bočné chody: Nepresné označenie práce na dvoch stopách. Kôň ide súčasne dopredu a nabok. V drezúre k nim patrí ustupovanie na holeň, dovnútra plece, traverz, renverz a traverzála. (II/ 102, 210,III/ 80, )

Bod dotyku: Miesto na dlhej stene jazdiarne, ktorého sa dotýka veľký kruh jazdený na dolnej alebo hornej polovine jazdiarne. Nebýva značený a je cca 12m od rohu na dlhej stene. (IV/ 121)

Bod zmeny: Miesta na jazdiarni, v ktorých sa pri jazdiarenských figúrach odbočuje od steny Vzdialený je od geometrického rohu smerom na dlhú stenu 6m.(H,M,K,F)

Bok: Slangový výraz pre kozlíkové sedlo z nemeckého Bocksattel. Tiež v českom archaickom slangu pryčka.

Bosal: Nánosník klasického hakamore, spravidla vyrobený zo surovej kože, opletený vyčinenou kožou. (I/ 119, II/ 21; 25, )

Box: Jeden zo spôsobov ustajnenia koní – ohradený zastrešený priestor min. 3,5×3,5m, v ktorom je kôň neuviazaný. Môže byť samostatný alebo býva súčasťou boxovej maštale. (Úvod, I/ 11, 53, 55, 156, 158, 164, II/ 8, 15, 27, 49, 52, 96, 137, 149, )

Brainwashing: Vymývanie mozgov: Metóda násilnej indoktrinácie sledujúca rozrušenie prijatých systémov hodnôt a názorovej orientácie jedinca za účelom dosiahnutia zmeny týchto hodnôt, až protichodného osobného presvedčenia. … Tento pojem bol zavedený v Kórejskej vojne, kde sa tejto indoktrinácii podrobovali americkí zajatci v Číne. (Úvod)

Braking colts: Lámanie koní, krotenie koní , výraz pre násilné obsadanie. (Úvod)

Bránka: 1. Jedna z prekážok trail parkúru. Jazdec ju má prekonať tak, aby si vedel bránku otvoriť, prejsť ňou aj zatvoriť, bez toho aby ju pustil jednou rukou, pričom druhou rukou vedie koňa. 2. Prekážka v skokovom parkúre, ktorá je konštruovaná tak že na stojanoch je zavesená brána. (I/ 158, 163, IV/45-46)

Brco, Brdco: Rozporka na voze.

Bričesky: Z agl. breeches – jazdecké nohavice, ktoré sa zasúvajú do vysokých čižiem.

Bronco: Zo španielčiny. 1.Divoký alebo polodivoký kôň na západe Severnej Ameriky, predchodca amerického cow pony. 2. neskrotený, neprijazdený kôň vo westernovej nomenklatúre. 3. označenie vyhadzujúceho koňa v ródeu pri bronco riding. (I/Úvod).

Brumby: Austrálsky divoký kôň. Podobne ako u mustangov v Amerike, tak i brumby, sú kone zdivočené. Zatiaľ čo v Amerike majú mustangy pôvod v starošpanielskych koňoch, brumbyovia sú kone typu Walera. V procese „divočenia“ sa brumby typovo zjednocoval ako exteriérovo tak i povahou.

Bucefalos: Kôň Alexandra veľkého. (kúpil mu ho jeho otec za 13 talentov.) Slovo znamená „býčia hlava“. Bol s ním na všetkých svojich vojnových výpravách v Ázii. Utopil sa v r. 326 pr. Kr. vo veku 30 rokov v Pakistane, na brehu rieky Hydaspes. Pochovaný bol v meste Džalalpur Šarif.

C

Cab: V Anglicku a v Amerike starší názov pre „konský taxík“ – drožka.

Cabestro: Povraz, upletený z konského vlásia (hriva, chvost), ktorý sa používa na výrobu rôznych postrojov

Cadre noir: Jednotka školného jazdenia v saumurskej jazdeckej škole vo Francúzsku. Svoje pomenovanie má od čiernej uniformy so zlatými gombičkami. Predstavenie pozostáva z jazdiarenských cvičení v štýle vojenského kampanného jazdenia a z predvádzania školných skokov „Reprise des Ecuyers“ a „Reprise des Sauteur“. Je to jedno z mála európskych centier, v ktorých kontinuálne (popri najznámejšej Španielskej vysokej škole vo Viedni) dochádza ku konzervovaniu klasického jazdeckého umenia. (Úvod)

Calf roping: Pôvodne chytanie teliec do lasa a ich zväzovanie pred značkovaním. Dnes jedna z ródeových disciplín, ktorá sa jazdí na čas. Čas sa počíta od vypustenia teľaťa z ohrady do zodvihnutia rúk jazdca, ktorý chytil teľa do lasa, zoskočil z koňa a teľa zviazal najmenej na troch nohách.

Calming signals: Chlácholivé signály, správanie.

Camarero: Plnokrvný žrebec, ktorý zaznamenal najväčšiu sériu dostihových víťazstiev na svete, keď od apríla 1953 do augusta 1955 v Portoriku vyhral 54krát. Celkovo vo svojej kariére štartoval 77krát a vyhral 72krát.

Camargský kôň: Koníky, pôvodom z bažinatých oblastí Camargue v Južnom Francúzsku. Tu žijú v polodivokých stádach. V bažinatých krajoch delty Rhôny sa tieto poníky pohybujú veľmi istým krokom. Rodia sa s čiernou farbou srsti a behom pár rokov úplne vybeľujú. V domácich podmienkach sa využívajú k poháňaniu stád čiernych býkov, Jazdci (gardiani) ženú býky trojzubou vidlicou určeným smerom. Palicová výška týchto koní je 135-145 cm. Sú to vždy belkovia s bohatou hrivou.

Cantinas: Predné sedlové tašky, prispôsobené na zavesenie cez horn (hrušku) westernového sedla.

Cantle: Opierka. Na niektorých sedlách, najmä westernového typu, je zadná rázsocha tak tvarovaná, že tvorí akúsi opierku, ktorá spevňuje sed.

Cap (Cap Fee): Poplatok, ktorý zaplatí hosť za účasť na jednom dni honu na lišku.

Caplovanie: Nepravidelný klus, spôsobený väčišnou bujnosťou koňa, ktorý je zadržovaný oťažou, alebo nervozitou. Môže to však byť aj reakcia koňa ba nesprávne a protichodne pôsobiace pomôcky jazdca. Vrodená nepravidelnosť chodov, či zlozvyk, sú veľmi zriedkavé.

Caprilli: Caprilli Frederico (8.4.1868 – 6.12.1907); Taliansky dôstojník kavalérie, ktorý radikálne zmenil skokový sed pri jazdení. Je otcom ľahkého sedu a skokového jazdenia. Je zakladateľom tzv. školy prirodzeného jazdenia. Pri ňom sa jazdec dostáva do prirodzeného ťažiska koňa takže ho v pohybu čo najmenej ruší. Na rozdiel od klasického jazdenia si neformuje koňa tak, aby sa panvové končatiny koňa dostali čo najbližšie k ťažisku cestu priuzdenia, podsadenia a vzpriamenia, ale naopak sám prispôsobuje svoje ťažisko ťažisku koňa. Jeho škola privedená do extrému, znamená ustrnutie základného výcviku koňa v štádiu remonty druhého stupňa. Nestretol sa s pochopením vtedajšieho armádneho establishmentu, bol preto za trest preložený do Južného Talianska. Keď tam ukázal výsledky svojej práce, bol pozvaný do armádneho výcvikového strediska v Pinorello a mohol svoje umenie preukázať na Olympiáde 1906. Zomrel pri náhlej a neočakávanej strate vedomia na koni v kroku, keď si rozbil hlavu na ostrom obrubníku chodníka.

Capriolle: Najťažší školný skok vysokej školy. Vyvíja sa z mimoriadne vysoko skočenej balotády a na jej vrchole kôň vykopne prudko dozadu Predné končatiny sú zohnuté ako pri balotáde. V ideálnom prípade kôň dopadne na to miesto, z ktorého odskočil Kozí skok. Capra = koza.

Catch rope: Pracovné laso

Cena sv. Juraja: St. Georg Preis. Drezúrna skúška s obtiažnosťou medzi S a T. Zahrnuje polovičnú piruetu v kroku a cvale, traverzály, letmé preskoky po 4 a 3 skokoch. Jazdí sa na veľkom drezúrnom obdĺžniku.

CNS : Centrálny nervový systém (mozog, miecha a ich funkcie) (I/Úvod, 25, 34, 79)

Conditio sine qua non: Nevyhnutná podmienka (I/ 150; II/ 149)

Curb bit: Pákové zubadlo vo westerne. (II/ 25; IV/ Úvod;)

Cúvať, cúvanie: Jeden z chodov koňa, pri ktorom sa kôň pohybuje diagonálnym nohosledom dozadu. (II/ 78-80; 199-20; III/80-81).

Cval: Najrýchlejší so základných chodov koňa, pozostáva zo súvislého radu skokov v trojdobom nohoslede: Ľavý cval: PZ,P diagonála (PP+ĽZ), ĽP – vznos, alebo pravý cval: ĽZ, Ľ diagonála (ĽP+PZ), PP – vznos. (II/207-209; III/67, 68, 86-104),

Č

Čabraka: z tureckého çabrak ,Okrasná prikrývka koňa alebo pod sedlom. Dnes sa ňou mylne nazývajú ušane na koňa.

Čelenka: Časť uzdičky, ktorá prebieha cez čelo koňa od pravého k ľavému koncu nátylníka.

Čikóš: Z maďarského označenia žriebäťa – csikó (čítaj čikó). Pastier koní na maďarských pustách. Čikóši majú svoju históriu, kultúru, spôsob jazdenia, uzdenia, sedlania… (I/ Úvod).

D

Defetistický: Bojazlivý, maloverný, malomyseľný. (I/ 193,)

Diagonála (chody): Diagonálny (uhlopriečny) pár končatín. Pravá diagonála: pravá predná (hruníková) a ľavá zadná (panvová) končatina koňa. Ľavá diagonála: ľavá predná (hrudníková) a pravá zadná (panvová) končatina koňa (II/ 81, 109, 199; III/80, 86, 92, )

Diagonála (jazdiareň): Jedna z jazdiarenských figúr – uhlopriečka siahajúca od prvého bodu zmeny za krátkou stenou, k protiľahlému bodu zmeny (Od F po H, Od H po F, Od K po M a od M po K). (I/ 162, 221, III/ 55, 60, 103, 104; V/ 92, 93, 131, 135, 141, 148, 149, )

Distres: Na rozdiel od eustresu, je to aktivácia organizmu bezprostrednou prípravou na útok alebo útek. Distres sťažuje učenie nových poznatkov – s výnimkou traumatického učenia. (I/ 26, 27, II/ 33, 45; III/ 32, )

Dlhá oprata (liaca): lonž.

Dlhá stena: Jazdiareň aj drezúrny obdĺžnik, majú má dve protiľahlé krátke, a dve protiľahlé dlhé steny.

Dolná časť jazdiarne: Polovina jazdiarne, do ktorej sa vchádza.

Domestikácia: Zdomácnenie. Postupné, prevažne cieľavedomé, pretváranie divoko žijúcich živočíchov, na druhy vhodné k chovu. Hlavnou charakteristikou zdomácnených zvierat je, že poskytujú určitý úžitok (mäso, mlieko, práca) alebo sú chované pre potešenie. Tieto druhy (hospodárskych) zvierat možno bez väčšieho rizika chovať v zajatí. (I/ 6, 8, 128,)

Dopredu plece: Prípravné cvičenie na dovnútra plece. (V/137)

Doubling: Surovo použitá kontrolujúca oťaž v texaskom prijazďovaní koní. Obyčajne sa používa v hakamore fáze, keď kôň nezareaguje dostatočne rýchlo na zadržujúcu pomôcku, tak sa z voľnej oťaže strhne do maximálnej laterálnej flexie a točí sa okolo predku, kým nezastane.

Dovnútra plece: Drezúrny cvik pri ktorom jazdec vedie predok koňa dovnútra jazdiarne, pričom zadok ostáva na pôvodnej stope. Kôň je ohnutý okolo vnútornej nohy jazdca, proti smeru pohybu. Môže sa jazdiť na troch alebo štyroch stopách. (I/ 76, 167, 172, III/ 63, 64, V/ 12, 106, 107, 108, 135 -144, 145, 146, 150)

Dovnútra zadok: Tiež traverz. Drezúrny cvik, pri ktorom ostáva predok koňa na pôvodnej stope a zadok ustupuje dovnútra jazdiarne, kôň je ohnutý okolo vnútornej nohy jazdca, v smere pohybu. (V/134-150)

Dôvera: Vo vzťahu ku koňom sa rozlišuje niekoľko stupňov dôvery koňa, v človeka: I. stupeň znamená, že kôň nepovažuje človeka za predátora, II. stupeň predstavuje poznanie koňa, že môže z prítomnosti človeka profitovať, a III. stupeň znamená, že pre koňa človek znamená bezpečie. Pri vzniku ohrozenia môže u neho hľadať útočisko. Špecifickým druhom dôvery je dôvera v pomôcky. I/26

Drezúra: V pôvodnom slova zmysle slovo znamená prísny výcvik. V užšom slova zmysle v hipológii sa pod týmto pojmom rozumie 1. drezúrna príprava koňa – teda učenie, výcvik a tréning koňa na plnenie požiadaviek jazdca, ich dokonalé zosúladenie a 2. drezúra ako súťažné odvetvie jazdeckého športu. Drezúrnu prípravu vyžaduje každé využitie koňa (drezúra policajného, vojenského, pastierskeho koňa, cirkusová drezúra…) a každé odvetvie jazdeckého športu (drezúra skokana, drezúra westernová, vozatajská…).

Drezúrny obdĺžnik: Ohraničená plocha s vhodným podkladom (tráva, piesok…) v tvare obdĺžnika o rozmeroch 20×40 (malý) alebo 20x60m (veľký). Steny drezúrneho obĺžnika bývajú označené písmenami. (písmená drezúrneho obdĺžnika od stredu krátkej steny zľava doprava: A,K,V,E,S,H,C,M,K,B,P,F. V strede jazdiarne od A. D,L,X,I,G. Body K, S, M a F sú body zmeny (Od nich sa jazdí napr diagonála) a body A, V, S, C, a K sú body slúžiace pre lepšiu orientáciu na veľko drezúrnom obdĺžniku. Body L a I sú stredy veľkých kruhov. Nie je známe ako toto označenie jazdiarne písmenami vzniklo. Je niekoľko nepreukázaných hypotéz. Isté je, ž v r. 1920 na olympiáde v Antverpách sa už používalo v súčasnej podobe.

Druhá stopa: Na jazdiarni – viď vnútorná stopa.

Držanie koňa: 1. V jazdení je to termin, ktorý v sebe zahrnuje postavenie končatín (podsadenie) pozdĺžne a zvislé ohnutie, priuzdenie, vzpriamenie, spôsob priľnutia a pod. 2. V zootechnike je to spôsob chovu koňa.

Držanie oprát: Vo vozatajstve spôsob akým drží kočiš opraty pri ovládaní záprahu. Môže byť anglické, Achenbachovo, francúzske a viedenské.

Držanie oťaží: Spôsob, ktorým drží jazdec oťaže v rukách pri ovládaní koňa. Je závislé od spôsobu jazdenia a tiež od módy. V zásade sa odlišujú držanie oťaží vo westerne a v klasickom jazdení. Pri držaní plnej uzdy sa rozlišuje držanie klasické, vojenské a fráncúzske, alebo starofrancúzske. Bližšie viď v texte. (V/15-38)

Dvojzáprah: Záprah, v ktorom sú zapriahnuté dva kone spoločne pri sebe.

Džigitovka: Z tureckého slova džigit, čo znamenalo zdatného jazdca. Vznikla na Kaukaze (už Xenofón sa zmieňuje o obyvateľoch Kaukazu, ktorí vedia robiť všelijaké cviky na koni), bola veľmi populárna v Rusku, bola súčasťou výcviku kozáckej kavalérie. Jej tradičnými popularizátormi boli ruskí emigranti po VOSR. Ide o sústavu rozličných cvikov na cválajúcom koni. (zoskakovanie, naskakovani do rôznych polôh, premety, závesy na jednej strane koňa, prelezenie popod brucho alebo popod krk koňa za jazdy apod), Dnes sa pre džigitovku zaužíval skôr termín trikové jazdenie.

Dynamický stereotyp: Zreťazenie podmienených reflexov, pri ktorých sa reakcia vyvolaná jedným podmieneným podnetom stáva novým podmieneným podnetom pre ďalšiu reakciu. (I/ 44-46, 48, 52, II/ 51, 95, IV/ 79, V/ 28,).

E

Écuyer; Écuyère: Kasojazdec, krasojazdkyňa. Profesionálny jazdec školnej drezúry. (tiež bereiter).(I/ 130. 133)

Ekipa: Skupina jazdcov, ktorí patria k sebe (jazdecké družstvo, vojenská jednotka…)

Ekvitácia: V širšom slova zmysle jazdecký výcvik vôbec, v užšom slova zmysle vyššie stupne jazdeckého výcviku.

Eskadróna: Vojenský jazdecký oddiel, zodpovedajúci rote. (I/40)

Etológia: Veda, ktorá sa zaoberá zrovnávaním správania sa živočíchov aj človeka z pozície biológie( niekedy evolučnej biológie); biologickými metódami. Vyvinula sa zo zrovnávacej psychológie zvierat. (I/ 2;)

Eufemizmus: Nahradenie výrazu, označujúceho nepríjemné skutočnosti, alebo výrazu drsného, jemnejším pojmom, slovom, výrazom. (I/ 130, 133)

Eustres: Poplachová reakcia, reakcia organizmu, ktorou sa pripravuje na nejakú aktivitu. (I/ 26, II/33, 45; )

Exekúcia: Z latinského exsecutio – vykonanie niečoho, najčastejšie rozsudku.

F

Fajka: tiež škripec, či brzda – donucovací prostriedok, Spôsob znehybnenia koňa pri krátkotrvajúcich bolestivých zákrokoch. Je to povrazová slučka, ktorou sa zovrie horný pysk koňa a masívnym vyplavením endorfínov, ktoré toto zovretie spôsobí, kôň ostane pokojný a lepšie znáša bolesť. Nie je pravda, že je to prehlušenie malej bolesti veľkou.

Falabela: Plemeno koní. Minikoník, cca 50cm vysoký a 15- 20kg vážiaci. Pôvod má v Argentíne, kde vznikol krížením shetlandského ponyho s plnokrvníkom. Názov pochádza od rodiny Falabella, ktorá ich prvýkrát vyšľachtila. (I/ 6;)

Fáza kmitu: Terminologické vyjadrenie fázy pohybu končatiny koňa nad zemou. Zahrnuje: odraz, prísun, vykročenie. (I/ 108, 111, 116, II/ 100, III/ 70, 96, V/ 78, 81, 88, 90, 129, 154,)

Fáza podpory: Terminoloigcké vyjadrenie fázy pohybu končatiny koňa. Zahrnuje: došľap, nesenie, podporu, posun. (I/ 108, 111, 116, II/ 100, III/ 70, 96, V/ 78, 81, 88, 90, 129, 154,)

Fiador: Vo westernovom názvosloví podhrdelník klasického hakamore. (III/ 21, )

Flémovanie: Mimický prejav koňa, ktorým zapojí do nasávanie pachových častíc vomeronazálny orgán. Pri flémovaní sú hlava a krk natiahnuté hore, horná pera sa pokrčí až zakryje nozdry a odhalí zuby, ktoré sú stisnuté. Flémovanie často vidieť u žrebcov, keď je nablízku kobyla v ruji.

G

Gápeľ (gepeľ): Tiež žentúr. Zariadenie poháňané zväčša konskou ( alebo inou dobytčou – osly, voly) silou, ktoré sústavou ozubených kolies a prevodov premieňa kruhový pohyb na iné formy pohybu. Tie sa využívajú pri čerpaní vody, rezaní slamy na sečku, mlátení obilia, poháňanie píly, mletie a pod. (I/ 14; )

Gaučo: Juhoamerický pastier dobytka. Gaučovia vytvorili svoj vlastný jazdecký štýl, sedlanie, uzdenia a celkovo kultúru. Dnes v prenesenom slova zmysle juhoamerický vidiečan. (I/ úvod).

Gymkhana: Súbor jazdeckých hier, ktorý vznikol v britskej armáde v Indii. Zahrnuje prvky vodenia koňa, preliezania prekážok, štafetových hier, voltíže, džigitovky, póla a iných zručností.

Gymnastika koňa: Systematické posilňovanie a trénovanie pohybového aparátu jazdeckého koňa. Základná drezúrna gymnastika umožňuje nenásilné ovládanie koňa a chráni jeho pohybové ústrojenstvo pred poškodením. (I/ 2, II/ 192, III/ 99, 126, IV/ 24, 25, 39, V/ 3, 4, 39, )

H

Hakamore: Bezzubadlové uzdenie. Skomolenina španielskeho slova jaquima, ktorá zasa pochádza z arabského slova shakímah. Historicky šlo o ohlávku zo surovej kože, doplnenú širokým pásom kože na zakrytie očí koňa, ktorá sa používala pri obsadaní koní. Dnes hakamore pozostáva z nánosníka (bosalu), zavesenom na jednoduchej ohlávke spravidla doplnenej fiadorom, Na bosal sú upnuté oťaže spletené z konského vlásia, tzv. mékaté, Tento termín sa používa aj pre jeden zo štýlov westernového jazdenia príbuzného s kalifornským. (hackamore reining). V dôsledku významového posunu sa tento výraz používa nesprávne aj pre pákové či mechanické hakamore. (I/ 179, III/ úvod, 18, 20, 21, 22, 25, 26; IV/ úvod; V/ 51, 57;)

Hakamore mechanické, pákové: Nemá s pôvodným hakamore, okrem názvu a toho že je bezzubadlové, nič spoločné. Je to pákové zariadenie, ktoré tlačí spredu na nos koňa nánosníkom rozličnej konštrukcie (povraz, remeň, kov, retiazka), a zospodu podbradným remienkom alebo retiazkou. Na ramená páky sú upnuté oťaže. (III/ 22;)

Hakima (shakímah): Prastarý primitívny spôsob uzdenia arabských koní, ktoré sú vedené jednou oťažou pripevnenou na jednoduchej ohlávke s retiazkovým nánosníkom, Dnes sa používa na predvádzanie arabských koní.

Hipológia: Náuka o koňoch.

Holá uzda: Uzdenie pákovým zubadlom bez stihla.

Holeň: Časť nohy jazdca, od kolena dolu, ktorou udeľuje pomôcky. Tiež sa hovorí o pomôckach lýtkom. Vnútorná holeň je tá, na ktorú stranu je kôň pristavený, alebo ohnutý (na ktorú je konkávny) a vonkajšia je opačná (na ktorú je konvexný).

Horná časť jazdiarne: Polovina jazdiarne, na ktorej nie je vchod do nej.

Horovanie : Výraz pre ruju u koní.(estrus). Fyziologický dej, v priebehu ktorého sa v organizme kobyly vytvárajú vhodné podmienky pre oplodnenie vajíčka. (I/ 25, )

Horse trekking / pony trekking: Putovanie na koni.

CH

Chlácholivé signály, chlácholivé správanie (calming signals) sú behaviorálne a mimické prejavy zvieraťa, v našom prípade koňa, ktorými sa v rámci sociálnej komunikácie chce vyhnúť konfliktu, alebo opustiť situáciu. U psov ich popísal v r 2005 Turid Rugaas a u koní o 10 rokov neskôr Rachaël Draaisma. Paria k „reči tela“. Starší autori ich poznali tiež a radili ich k blokátorom agresie. (I/195.3;, 195.1, 195.2; II/33, 34.)

Chod: Kôň posúva svoj trup dopredu alebo dozadu pravidelným striedavým pohybom končatín. Spôsob tohto posúvania sa nazýva chodom koňa.

Chomút: Základná časť chomútového postroja pre ťažné kone. Pozostáva z tela chomúta, klieštin a podušky. Chomút sa poprvýkrát objavil v Číne cca v 3. storočí po Kr. a v Európe sa začal používať cca v 9-12 storočí. Bol to významný objav, lebo zvýšil ťažnú silu koňa až 5x. (I/ 14, )

I

Imprinting: jeden zo spôsobov učenia vo včasnej vývojovej fáze vývoja jedinca.Imprinting, znamená skúsenosťou doplnený vrodený spúšťací mechanizmus správania. (I/29- 33, 31, 32, 33, 57, 87, 119, II/ 1, 2-9, 2, 5, 7, 8, 9, 11, 17, 33, 46, 48, )

Imprinting tréning: Millerom zavedený termín pre učenie v najvčasnejšom období ontogenézy. (II/ 2-9)

Improvizácia: Improvizáciou sa rozumie uskutočnenie prejavu alebo výkonu, bez náležitej prípravy, pohotovo.(I/ 3;)

Interindividuálne rozdiely: Rozdiely medzi jednotlivcami toho istého plemena. (I/ 4; )

J

Jacobsonov orgán: viď vomeronazálny orgán.

Jazda zručnosti: Vo westernovom jazdení predstavuje trail parkúr, v anglickom jazdení sú to rozličné hry v rámci gymkhany. Jazdu zručnosti je vidieť aj v jednej z najmladších koniarskych disciplín u nás, working equitation.

Jazdecká ohlávka: Zjednodušene sa nazýva nánosník. Je to doplnok uzdičky. Na zvláštnych lícniciach je zavesený nánosník (podľa daného typu, hannoverský, anglický, mexický, kombinovaný…) Bez podhrdelníka.(II/ 14, 25,)

Jazdecké nohavice: Rajtky, bričesky. Jazdecké nohavice so zúženou dolnou časťou aby sa mohli vsunúť do jazdeckej čižmy, strihané tak, aby švy neodierali kolená a sedaciu časť. Zvyčajne s vystuženými najviac namáhanými časťami – sedom a kolenami. Dlhé jazdecké nohavice sú typu johdpurs. K nim sa nosia krátke čižmičky.

Jazdecký takt: Takt znamená prispôsobovanie všeobecných zásad a pravidiel spoločenského styku každému jednotlivému prípadu, bez toho, že by sa ustupovalo od princípu, alebo ich primerané uplatňovanie v konkrétnych situáciách. V podstate znamená ohľaduplnosť, jemnocit a snahu pochopiť toho druhého. U koní to predstavuje korektný vzťah, predchádzanie konfliktným situáciám, predchádzanie distresom, vyváženie dôvery a rešpektu, prispôsobovanie intenzity pomôcok individuálnemu koňovi a situácii. (I/ 27, )

Jazdenie v teréne: Pohyb jazdca v mimojazdiarenskom prostredí. V širšom slova zmysle sem patrí aj pohyb po mestských aglomeráciách a po frekventovaných cestách. V užšom slova zmysle jazdenie po poľných a lesných cestičkách, chodníkoch, lúkach a lesoch. Popri bežnom jazdení mimo jazdiarne sem patrí aj cross country ako súťažná disciplína spojená so skákaním prírodných, spravidla pevných prekážok. (I/ 163, 171, 173, 179, II/ 28, 59, 121, 135, 158, 176, 205, 209, 214, III/ 28, 30, 61-63, 66, 67, 68, 69, 85, 98, 100, 105, 107, 125, 126, IV/ 4, 21, 30, 39, 41, 43, 46, 48-61, 62, 64, 66, 69, 79,V/ Úvod, 81, 83, 105, 133, 160, 163-168.)

Jazdiareň: Ohradený rovný priestor s vhodným podkladom o rozmeroch najmenej veľkosti malého drezúrneho obdĺžnika (40x20m), obvykle väčšia. Býva doplnená prekážkovým materiálom. Môže byť otvorená alebo krytá. (I/ 56, 86, 143, 151, 152, 162, 166, 171, 211, II/ 28, 70, 71, 119, 158, 190, 205, 207,-209, III/ 27-30, 40, 43, 49, 52, 61-63, 66-98, 101-105, 107, 111, 117, 119, IV/ 4, 21, 22, 25, 32, 44, 64, 66, 70, V/ Úvod, 13, 75, 77, 78, 80, 81, 83, 84, 88, 90, 95, 97, 103, 194, 107, 108, 112, 116, 125, 128, 129, 133, 135, 137, 138, 142, 146, 148, 163,)

Jazdiarenské figúry: Sústava jazdiarenských cvičení, rovné línie, oblúky, vlnovky, kruhy a obraty ktorými sa kôň pohybuje po jazdiarni. Slúžia na gymnastické precvičovania pohybového aparátu koňa. Majú svoju ustálenú podobu ako základné (celá jazdiareň, zmeniť smer, veľký kruh, malý kruh, pol jazdiarne, zo stredu, oblúkom zmeniť smer) a rozšírené (v kruhu zmeniť smer, kruhy zmeniť, osmička, od steny k stene, pasáda, malý kruh v rohu, malý kruh vo veľkom kruhu apod.) Každá z týchto figúr sa dá jazdiť v rozličnom postavení koňa. (dovnútra plece, ustupovanie na holeň, traverz a pod.).(I/ 151, 174, III/ 102, 103;)

Johdpurs: Mesto v Indii (hlavné mesto štátu Marwar, dnes Radžastan), kde v 19. storočí bolo stredisko anglického jazdeckého športu. Podľa neho sa dodnes nazývajú súčiastky jazdeckého oblečenia – nohavice a topánky. Johdpurs jazdecké nohavice sú dlhé, obúvajú sa na nízke čižmičky rovnakého mena a majú pútko proti vyťahovaniu hore. Česky sa johdpurs nohavice volajú pantalony a johdpurs topánky – perka

K

Kadencia: Počet krokov, či skokov za časovú jednotku – frekvencia. (I/ 151, 174, III/ 102, 103, V/ 125, 149, ).

Kampanná drezúra: Výcvik koňa, ktorý smeruje k dosiahnutiu vyváženosti, poslušnosti, ohybnosti a energii pohybu koňa tak, aby bol pre jazdca príjemný a bol ochotný reagovať na nenápadné pomôcky. Základ pre každú špecializáciu v jazdeckom športe. (Úvod, 96, 119, 120, 162, 173, 177, 179, 183, III/ 23, 31, 48, 84, 132, IV/ 21, V/ Úvod, 1, 4, 10, 118, 136, 160, 162, 163, 164, 166)

Kampanný kôň: Z pôvodného španielskeho, talianskeho a francúzskeho označenia vojenskej jednotky campagne (kompánia), teda vojensky upotrebiteľný kôň. V dnešnom slova zmysle, všestranne upotrebiteľný, priestupný, ohybný kôň, reagujúci na jemné pomôcky. (Úvod, 96, 119, 120, 162, 173, 177, 179, 183, III/ 23, 31, 48, 84, 132, IV/ 21, V/ Úvod, 1, 4, 10, 118, 136, 160, 162, 163, 164, 166)

Kappzaum: (nem). Obnosková uzda, cavesson, (II/1;- III/24;-)

Kapriola: „Kozí skok“ Najťažší školný skok klasickej vysokej školy. Vyvíja sa z vysoko skočenej balotády, na ktorej vrchole, kôň vymrští panvové končatiny dozadu. Predné končatiny sú zohnuté ako pri balotáde. (II/ 10;)

Karosier: Ťažší typ teplokrvníka, ktorý bol kedysi používaný ako kočiarový kôň.

Kavaleta: Bariéra, brvno, tvoriace prekážku plynulému pohybu koňa dlhé cca 3m a umiestnené vo výške od 10 do 50cm. (I/214; II/102, 212, III/1; 30, 37; 84; 101, 102, 105, 107; III/108-125, V/10, 105, 159, 160,)

Kavaletová práca: Výcvik koňa na kavaletách, pri ktorej sa kôň učí dávať si pozor na nohy, nohy dvíhať a merať (taxovať) vzdialenosti svojich krokov v každom chode. (III/108-127; V/159-160)

Kavaléria: Jazda, jazdectvo, jazdecké vojsko.

Klasické jazdenie: V triviálnom slova zmysle synonymum anglického či kontinentálneho jazdenia. Väčšinou sa však pod týmto pojmom rozumie klasické jazdecké umenie. Iní nim rozumejú školné jazdenie. Zahrnuje jazdecké ovládanie koňa na najvyššej úrovni. Jeho základom je zhromaždenie a kôň predvádza skrátené varianty prirodzených chodov ne temer neviditeľné pomôcky jazdca. Tiež akademické jazdenie. Často sa tento pojem používa ako protiklad napr. westernovému, juhoamerickému či inému jazdeniu.

Klasický základný výcvik – škála vzdelania: Klasický základný výcvik je charakterizovaný škálou pohybových kritérií (takt, uvoľnenie, priľnutie, kmih, zrovnanie, zhromaždenie,) aplikovaných v terénnej a skokovej praxi. (V/5-14)

Klasický základný výcvik – všeobecne: Kontinentálne kampanné jazdenie, vrcholovo finalizované vo väčšine vojenských predpisov prvej polovice 20. storočia, najmä nemeckým predpisom z r. 1912. Všestranné školenie koňa v drezúre, terénnom jazdení a v skákaní. Klasický základný výcvik je charakterizovaný škálou pohybových kritérií aplikovaných v terénnej a skokovej praxi. (V/1-5).

Klaustrofóbia: Chorobný strach z uzatvorených priestorov a obmedzenia.(I/ 6)

Klišé: Často používané, ošúchané frázovité vyjadrenia.(I/ 19;)

Klus: Jeden zo základných chodov koňa, stredne rýchly dvojdobý chod s diagonálnym predvádzaním končatín a momentom vznosu. Nohosled: PP+ĽZ – vznos ĽP+PZ – vznos. (III/ 27, 34, 36, 40, 48, 51, 59, 60, 61, 64, 65-66, 67-71, 75-79, 85-87, 89-95,IV/ 3-11, , V/ Úvod, 91-98, 1, 124-126, 12,)

Kĺzavé zastavenie: Sliding stop (IV/37-40)

Kmih: V širšom slova zmysle kmih znamená silu úderu kopyta o zem, v užšom slova zmysle schopnosť nepremeniť silu úderu nohy o zem na dopredný pohyb ale na pružný pohyb smerom hore, inými slovami využiť perovanie vo všetkých kĺboch, hlavne panvových končatín. (I/úvod, 119, III/64-65, V/7-8, 10, 121, 133, 141, 151, 158, 159, 160, 161)

Koncentrická dynamika: Pojem, vystihujúci dynamiku zaraďovania požiadaviek, používania pomôcok a podnetovania všeobecne, pri obsadaní, základnom, aj špeciálnom výcviku koňa, predstavujúci akúsi pomyselnú zavinujúcu sa špirálu, v ktorej narastá komplexicita. (I/ 75-82);

Konkvistador: Conquistador, španielsky dobyvateľ Ameriky. (I/ 167, )

Kontracval: Tiež cval na vonkajšiu nohu. Úmyselné navedenie koňa jazdcom k cvalu na vonkajšiu nohu. Napr. pri pohybe doprava kôň cvála na ľavú nohu. Je to skúška poslušnosti na jazdecké pomôcky, skúška priestupnosti a v konečnom dôsledku aj zhromaždenia koňa. (II/ 98, 99, 102, 104, V/ 12 ,)

Kontraindikácia: Z medicínskeho hľadiska opak indikácie. Indikácia je liečebný príkaz. Teda zákaz použitia, pre možnosť zhoršenia stavu pacienta. U koní – kontraindikovaný prostriedok, prostriedok, ktorý môže za daných okolností viesť k nežiadúcim výsledkom.(I/ 150, II/ 8;)

Kontrola rýchlosti: Speed control. V reiningu schopnosť jazdca meniť rýchlosť cvalu koňa na kruhoch na sedové pomôcky a voľnej oťaži. (IV/30-32)

Kovboj: Severoamerický pastier dobytka. V prenesnom slova zmysle westernový jazdec. Podobne ako čikóši, gaučovia, arati a pod. vytvorili svojbytnú jazdeckú kultúru známu ako western. .(I/ Úvod, 56, 134, 175, IV/ 5, 13, 33, 48,)

Kôň na holeni: Kôň, ktorý sa ochotne podrobuje pomôckam holeňou.

Kôň na oťaži: Kôň na správnom priľnutí. (I/ 175, V/10, )

Kôň na pomôckach: Kôň, ktorý ochotne a bezprostredne reaguje na akékoľvek jemné pokyny svojho jazdca alebo kočiša a vykonáva podľa jeho požiadaviek výkony alebo cviky.(I/ 66, 175, III/ 68, V/ 102, )

Križovanie: 1. Nesprávny spôsob cvalu, pri ktorom napr. kôň cvála vpredu napravo a vzadu naľavo alebo opačne. 2. V dostihoch – kríženie dráhy súpera. (III/ 99)

Krok: Najpomalší so základných chodov koňa. Je to štvordobý chod, pri ktorom vždy ostávajú najmenej dve nohy na zemi. Nohosled: PP, ĽZ, ĽP, PZ.

Krotenie koní: Dnes pejoratíávne synonymum obsadania koní.(I/ úvod)

Kruh kvadratický: Štvorec s rohmi, ktoré sú štvrťkruhmi.(IV/ 25; V/125-128; 161, )

Kruh, kruhy: Jazdiarenské figúry. Veľký kruh je kruh v jazdiarni spravidla o polomere 10m, ktorý sa v drezúrnom obĺžniku dotýka stredu krátkej stany a dvoch priľahlých dlhých stien v tzv. bodoch dotyku; malé kruhy sú kruhy, ktoré sa vyjazďujú na stene jazdiarne a majú polomer od 3 do 5m. ( IV/18-29, V/121-124;)

Krupáda: Jedna z figúr španielskej vysokej školy, pri ktorej kôň odskočí z pesády od zeme a dopadne znovu všetkými štyrmi na zem. Končatiny sú stiahnuté pod brucho tak, že nevidno chodidlovú plochu kopýt (podkovy).

Kurbeta: Courbete. Školný skok klasickej vysokej školy. Začína z piafy, po školnej zádrži ide kôň do levady a v držaní ako je v leváde, urobí niekoľko skokov dopredu.

L

Lambrína: (Z franc. Lambri – obloženie) Plné, spravidla drevené, obloženie steny jazdiarne do výšky 1 – 1,5m, ktoré sa zvyčajne, zvažuje šikmo dovnútra tak, aby jej dolná hrana bola na zemi cca 20-30 cm od zvislej roviny. (I/ 152, 153, III/ 33,)

Lansáda: Jedna z nadzemných figúr vysokej jazdeckej školy – Ide o skok šikmo hore s vysoko zdvihnutým predkom koňa – vzpínanie.

Lariat: Laso na chytanie dobytka – zo španielskeho la reata.

Leváda: Jedna z figúr španielskej vysokej školy, pri ktorej sa kôň podsadí a silne zohne zadné nohy, približuje sa pri tom postupne neustále hrudníkovými končatinami k pokrčeným panvovým až zodvihne predok a s pokrčenými hrudníkovými končatinami udrží nejaký čas rovnováhu na panvových.

Lícnice: Časť uzdičky, ktorá prebieha od nátylníka po zubadlo . Leží na lícach koňa. Do lícnic sa zapína zubadlo alebo nánosník. (II/ 72, 84, 156, III/ 13, 14, 19, 20, 25, 72, 84, 156, )

Lonž: Oprata (liaca), zväčša z popruhu, ktorá je na jednom konci opatrená prackou a zápinkou, alebo karabínkou a na druhom slučkou na držanie, dlhá 7-10m. Používa sa na lonžovanie koní pri ich základnom výcviku alebo pri základnom výcviku jazdcov. (III/31-60)

Lonžér: Osoba, ktorá vedie lonžovaného koňa pomocou lonžu.

Lonžovací obnosok: Nie správny a málo výstižný termín pre obnoskovú uzdu. Tiež sa nazýva ohlávka s obnoskom., Samotný obnosok je kovový nánosník pozostávajúci z troch častí vzájomne spojených kĺbmi, či pántami. Obnosok je zašitý v ohlávke. (III/18, 20, 24, 39,)

Lonžovanie: Pohybovanie, gymnastika a výcvik mladého alebo dospelého koňa, na dlhej oprate (lonži), prevážne na veľkom kruhu o polomere najmenej 7,5m a najviac 10m. U pokročilejšieho vzdelávania na lonži sa pracuje aj na obdĺžniku, a aj s dvomi lonžami. V lonžovaní sa dajú nacvičovať aj prvky vysokej školy. (III/31-60)

Lonžovanie laterálne: Výraz Pata Parelliho pre výcvik koňa na dlhom povraze, ktorým terminologicky odlišuje svoj postup od nesprávne vykonávaného klasického lonžovania. (II/ 28, 71, 103-135,)

M

Malý kruh: (Volte) Jazdiarenská figúra, kruh o priemere 6-10m, ktorý sa jazdí od miesta na stene jazdiarne, v ktorom zastihne jazdca povel, dovnútra jazdiarne tak, aby sa jazdec vrátil k východziemu miestu na stene. Malé kruhy sa jazdia v kroku, v kluse aj v cvale a slúžia na ohýbanie a zrovnávanie koňa. Kôň je postavený k vnútornej ruke, ohýba sa okolo vnútornej holene na podbrušníku a vonkajšia holeň za podbrušníkom stráži zadok aby nevypadával. Vo vyššej drezúre sa môžu malé kruhy jazdiť na dvoch stopách.

Martingal: Jedna z pomocných oťaží, ktorá bráni nežiadúcemu dvíhaniu hlavy koňa. Býva pevný (tie-down), ktorý sa zapína z podhrudníka do nánosníka, alebo v horšom prípade do krúžkov zubadla, alebo priebežný, ktorý sa z náhrudníka rozdeľuje na dve časti ukončené krúžkami, cez ktoré prebiehajú oťaže jazdca.

Maturácia: Dozrievanie. V biológii sa pod pojmom dozrievanie rozumie základný pochod, nevyhnutný pre biologicko-fyziologický vývoj jednotlivých systémov. (I/87;)

Mekaté: Povraz spletený z konského vlásia, používaný na vedenie koňa, ktorý je nauzdený hakamore. (bosalom) Slovo údajne pochádza z mena Mc Carthy. (I/ 26, II/ 21, )

Mezzair: Mezér – jeden z cvikov klasickej drezúrnej školy – rada levád, ktoré nasledujú bezprostredne po sebe.

Military: Pôvodný, dnes anachronický, názov jazdeckej súťaže, súťaže vo všestrannosti, zvanej tiež three days events, v ktorej bol kombinovaný parkúr, drezúra a terénny pretek. Dnes sa nazýva tiež eventing alebo súťaž všestrannosti. Prvý deň sa jazdí drezúra, druhý deň terénna skúška a tretí deň parkúr.

N

Nacválanie: Uskutočnenie prechodu do cvalu z iného chodu alebo zo stoja. U koní na začiatku výcviku sa robí z klusu, u koní v pokročilejšom stupni výcviku sa môže uskutočniť aj z kroku, zo stoja prípadne z cúvania. (I/76, 77, 172, II/168, 206, 207-210, III/40, /43, 91-95, 103, IV/11, V/133;-)

Nacválanie na správnu nohu: Nacválanie do cvalu, ktorý si želá jazdec. Buď v zmysle pohybu – kôň sa pohybuje vpravo, nacvála na pravú nohu alebo keď sa pohybuje vľavo tak na ľavú nohu. V pokročilejšom stupni výcviku vie kôň nacválať aj do tzv. kontracvalu, t.j, keď sa pohybuje napravo – nacvála na ľavú nohu a opačne Pri nacválaní môžu vznikať rôzne chyby, z ktorých najčastejšia je križovanie. (III/8, 40, 67, III/91-95, 103,)

Nánosník: 1. Časť uzdenia, ktorá leží na nose koňa. Obyčajne býva upnutý na lícniciach a tiež niekedy máva podhrdelník. U bezzubadlových uzdení slúži ku ovládaniu koňa. 2. U zubadlových uzdení býva ako doplnok uzdičky. Je to remeň, rôzne konštruovaný, ktorý prebieha cez nos a pod bradou koňa (hannoverský, anglický, mexický, dvojitý…). Máva lícnice, voľne prechádzajúce do nátylníka. Jeho funkcia je kontroverzná a podľa autora má iba estetickú funkciu.

Nátylník: Časť ohlávky prebiehajúca za ušami, cez tylo koňa. Na svojom mieste je udržovaný čelenkou. Zavesené sú do neho lícnice a podhrdelník.

Naučená bezmocnosť: Learned helplessness. Pojem Martina Seligmana, ten ju popísal u zvierat, ktoré sa nemohli svojim správaním vyhnúť averzívnemu podnetu, preto sa postupne stávali apatickými a keď sa aj situácia zmenila, že by mohli svoje správanie zamerať tak aby sa averzívnemu podnetu mohli vyhnúť, už to neurobili. (III/8, 40, 67, 91-95, 103, )

Navykacia fáza (prijazďovania): Podľa škály vzdelania koňa nemeckých autorov sem patrí takt, uvoľnenie a priľnutie. (V/7-8))

Neck reining: Šijové vedenie koňa, využitie podporujúcej oťaže. Kôň je naučený, že jednostranný dotyk oťaže na jeho šiju, je impulzom k tomu, aby pred jej tlakom ustúpil a teda aby točil svoj predok od tlaku, na opačnú stranu. (I/ 107, 119.3.2; 169, 171, 180, II/ 189, 210, III/ 20, 26, 99, 101, 104, IV/ 2, 11, 12, 15, 35, V/ 23, 147, )

NHS: (Natural Horse-man-ship) Patom Parellim vytvorený termín, na ktorý má copyright a predstvuje ním prezentovanú a vyučovanú 10 stupňovú techniku prípravy koňa.

Nohosled: Sled jednotlivých fáz pohybu končatín – Všeobecná charakteristika striedavého pohybu končatín, príznačná pre jednotlivé chody.

O

Obligatórny: Povinný, vynútený. (I/ 57, 34)

Oblúk: Pohyb koňa doprava alebo doľava v každom chode, pri ktorom mu sledujú panvové končatiny, stopy hrudníkových končatín. Zvyčajne ide o výsek kružnice o rôznom polomere. Oblúky robí kôň pri vyjazďovaní rohov, pri kruhoch, cvikoch oblúkom zmeniť smer a pod. Jazdec zaujíma ohýbací sed. Aby kôň mohol, najmä pri oblúkoch s polomerom menším ako 5m, sledovať kopytami panvových končatín, stopy kopýt hrudníkových končatín, musí sa ohýbať.

Vedenie koňa je diametrálne odlišné od vedenia v obrate. Dosť často sa pojmy oblúk a obrat, nesprávne, zamieňajú. Pri obrate ide kôň „na dvoch stopách“ (viď práca na dvoch stopách). (I/ 82, 114, 115, 151, 167, 172, 176, II/ 77, 160, 176, 207, III/ 31, 56, 66, 70, 74, 76, 81, 87, 88, 102, 112, 128, IV/ 19, 25, V/ 12, 24, 47, 122, 125, 126, 148)

Oblúkom zmeniť smer: Jazdiarenské cvičenie, pri ktorom sa začne jazdiť malý kruh, ale z jeho vrcholu sa jazdec dotyčnicou vracia späť na stenu, z ktorej odbočil. Dá sa jazdiť aj opačne (Kehrvolte), že jazdec odbočí od steny a vo vzdialenosti vrcholu malého kruhu prejde naň a vracia sa v opačnom smere oblúkom späť na stenu. (I/ 221, III/ 55, 76, 102, V/ 113, 138, 148, 149, )

Obnosková uzda: Ohlávka, opatrená kovovým obnoskom, na ktorom sú upevnené krúžky na pripnutie oťaží a lonže s podžuchvovým remeňom. Na klasickej obnoskovej uzde sa obnosok skladá z troch častí spojených pántami. U španielskych obnoskových úzd (serreta) pozostáva z jedného kusa ohnutého železa a často býva súčasťou jazdeckej ohlávky, pri uzdičkovom uzdení. (II/ 1, 24, III/39, )

Obnosok: Zvláštne kovanie, tvorené oblúčikom s tromi krúžkami, ktoré sa zašíva do hornej časti nánosnika koženej alebo popruhovej ohlávky obnoskovej uzdy. U niektorých druhov španielskych uzdení (serreta) býva z jedného kusu.

Obrat: Pohyb koňa doprava alebo doľava (v stoji, kroku, kluse, cvale alebo v cúvaní), ktorý nie je oblúkom, teda stopy panvových končatín nesledujú stopy hrudníkových, ale kôň ide v rozličnom postavení tak, že stopy hrudníkových aj panvových končatín nie sú súčasťou jednej línie. Príklady – obraty okolo zadku, predku, pasády, štvrťpiruety, polpiruety, piruety a pod. (I/ úvod, 15, 56, 71, 76, 82, 95, 106, 109, 114, 119, 167, 169, 171, II/ 1, 36-38, 60, 88-97, 98-101, 111, 112, 159-161, 166, 169, 171, 176, 177-193, 210, 212, III/ 26, 27, 29, 64, 66, 70-77, 80-82, 85, 86-90, 91-95, 101, 102, 113-116, IV/ 1-2, 12, 13-14, 20, 22, 27, 35, 36, 37, 40, 46, V/ 23, 79, 80, 83, 84, 87, 88, 106, 107-111, 112-120, 124, 128, 134, 145, 155, 156, 161, )

Obsadanie: Jedno z prvých štádií výcviku jazdeckého koňa, proces, v ktorom sa remonta privyká na postroj (uzdenie a sedlo), na hmotnosť jazdca na chrbte a základné pomôcky. (II/ 1-213)

Od steny k stene: Jazdiarenská figúra, pri ktorej sa jazdec po vyjazdení druhého rohu krátkej steny, v bode zmeny odpúta od steny, pohybuje sa smerom do stredu jazdiarne a potom sa vracia k bodu zmeny tej istej steny, pred prvým roho protiľahlej krátkej steny. Dá sa jazdiť v mnohých podobách, Najčastejšie sa jazdí buď v postavení ustupovania na holeň alebo v postavení traverzály. (Vtedy sa niekedy hovorí o „obdĺžnik zväčšiť, zmenšiť“ – z nemčiny). (V/ 149)

Ohlávka: Kožené alebo popruhové zariadenie na hlave koňa, ktoré slúži buď k jeho uviazaniu (maštaľná o.), prípadne zaveseniu zubadla (vozatajská, uzdičková), alebo na upevnenie nánosníku (jazdecká).

Ohýbanie: Gymnastická práca koňa, ktorou sa zvyšuje jeho pravoľavá ohybnosť, Ohybný kôň má byť schopný vyjazdiť oblúk tak aby sledoval panvovými končatinami stopy hrudníkových končatín. Dobre prijazdený kôň by mal byť schopný ohnutia na oblúku o polomere 3 metrov. (IV/18-29; V/106; V/121-124)

Ohýbací sed: Sed jazdca v oblúku, ktorý mu pomáha udržať koňa ohnutého. Spočíva v tom, že panvu má jazdec rovnobežnú s panvou koňa a plecia s plecami koňa. Inými slovami: pri oblúku vľavo má jazdec ľavú časť panvy spolu s nohou viacej vpredu, kým pravé plece aj s rukou má viacej vzadu. Na ľavej strane je to opačne. Pohľad jazdca smeruje na vonkajšie ucho koňa. (II/209; III/66.1; IV/20,23; V/122, 123, 125;)

Operant: Nejaké pôsobenie, ktoré má z následok nejaký dej ako jeho dôsledok. Podnet.

Operantné podmieňovanie: Druh učenia, pri ktorom dochádza k posilňovaniu žiadúceho správania alebo oslabovaniu nežiadúceho správania živočícha, pôsobením operantov. (I/ 28, 53-56, )

Opohybovanie: Úvodná práca s koňom slúžiaca na zohriatie a uvoľnenie pred prácou či tréningom. (opohyboval koňa pred jazdou v kluse i cvale).

Opraty: Zariadenie spájajúce ruku vozataja s uzdením zapriahnutého koňa, ktoré môže byť kožené, povrazové alebo popruhové. Slúžia na riadenie koňa. Opratou sa nazýva aj lonž. (I/ 160, III/ 31, 56.)

Ostrohy: Kovové pomôcky upevnené na opätkoch jazdeckej obuvi, ktoré umožňujú dôraznejšie pôsobenie nohou jazdca na koňa. Môžu mať rozličné zakončenie (tupé, ostré, okrúhle, kolieskové a pod.) rôzny tvar (rovné, zahnuté, vo forme labutieho krku a pod.), rôzne pripnutie na topánku (remienok, retiazka, pevné pripevnenie). Forma podlieha móde, jazdeckému vkusu a štýlu jazdenia.

Oťaž kontrolujúca: Parelliho termín použitia nepriamej oťaže, ktorou dosiahne maximálnej laterálnej flexie. V starej kovbojskej literatúre sa jej použitiu hovorilo doubling. Tiež sa zvykne nazývať oťaž korekčná. (I/80, 97, 102, 109, II/1, 159, 169, 172-176, 178, 180, 183, 185, 194, 206, III/8, 27, 61, V/47;)

Oťaž nepriama: Parelliho termín. Synonymá: Priamo zadržujúca oťaž klasického jazdenia, rein of direct opposition, verwahrender Zügel. Oťaž, ktorá pôsobí zubadlom jednostranne na dolnú čeľusť a jej sila smeruje k stredu jazdcovho tela. Jej následkom kôň robí laterálnu flexiu v atlantookcipitálnom skĺbení a remonta ustupuje vonkajšou panvovou končatinou. (I/80, 97, 102, 106, 107, 108, II/1, 76, 77, 159, 177-179, 181, 183, III/8, 27, 50, 87, 103, IV/20, 21, 22, 27, V/18, 20, 24, 25, 27, 31, 40, 41, 47, 72, 80, 83, 88, 90, 98, 100, 102, 108, )

Oťaž podporujúca (neck reining): Parelliho termín. Synonymá: Nepriama oťaž, diagonálna oťaž, rein of indirect opposition in front of whiters, neck reining, indirect verwahrender Zügel, slang: preložená oťaž. Oťaž, ktorá pôsobí na šiju koňa, čim podporí účinok priamej oťaže, alebo sama o sebe spôsobuje obrat okolo zadku. (I/80, 97, 102, 107, 108, II/1, 159, 177, 180, 189, 190, 193, 210, 211, III/26, 27, 28, 72, 73, 75, 82, 83, 87, 99, 101, 102, IV/11, 15, 20, 21, 23, V/42, 47, 83, 113, 145, )

Oťaž priama: Parelliho termín. Synonymá: Otváracia oťaž – opening rein, richtungsweisender Zügel klasického jazdenia; 1. pomôcka oťažou Paalmana a Dobeša, Oťaž, ktorá spôsobí posunutie zubadla po jazyku nabok a pôsobí vonkajším krúžkom na opačnú stranu huby koňa. Jej následkom kôň robí obrat okolo zadku. (I/78, 97, 80, 97, 102, 104-105, 107, 108, II/1, 77, 159, 161-172, 175, 176, 180, 189, 190, 193, 194, 206, 210, 211, 213, III/8, 27, 50, 70, 71, 72, 76, 82, 83, 87, 88, 94, 99, 102, V/11, 20, 30, V/17, 18, 23, 26, 30, 40, 41, 42, 47, 85, 88, 113, 125, 138, 148, )

Oťaž vydržujúca: Jazdec pôsobí oťažou tak, že sa neprispôsobí pohybu hlavy koňa, ale vydrží rukou tak, že kôň zamýšľaný pohyb nemôže uskutočniť. Jeho ruka pritom neťahá dozadu, iba nepovolí. Základ aktívneho priľnutia. (I/102, 108, II/19, 175, IV/20, 22, V/85, 86-99, 102, )

Oťaž zadržujúca: Jazdec pri tomto pôsobení oťažou zvýšuje priľnutie tým, že ťahá oťaž dozadu. (I/99, 102, 106, 108, V/99;-)

Oťaž/e: Remeň, popruh alebo povraz upnutý do uzdenia koňa. Slúži na ovládanie jazdeckého koňa jazdcom zo sedla, na rozdiel do vôdzky či opraty. Oťaže môžu byť uzdičkové (stihlové) alebo pákové. Spojené alebo delené (westernové). Podľa funkcie – viď heslá. Na konci páru oťaží sú pracky alebo karabínky, ktorými sa zapínajú do uzdenia. Termín sa slovenskými jazykovými puristami považuje sa za bohemizmus, je to však skôr germanizmus – zo slova Zügel, ktoré má pôvod v slove ziehen- ťahať. V slovenčine nemá spisovný ekvivalent. (I/80, 102 – 109; II/ 161-180; V/15-58, 83-89, 94-96, )

P

Páka: Vo fyzike, jednoduchý stroj. Tu znamená pákové zubadlo.

Pákové zubadlo: Zubadlo pozostávajúce z ústnej časti, na ktorú sú z oboch bokov pevne pripevnené ramená – horné a dolné. Do horných ramien sa zapínajú lícnice ohlávky a podbradná retiazka, kým do dolných ramien sa zapínajú pákové oťaže. I/119; II/194; 199, III/9, 10, 24, 25, 26, 47, V/25, 26, 27, 29, 30-37, 39, 48-58;

Paráda: Zádrž. Tiež sa rozlišuje úplná a polovičná.

Parelka: Povrazová ohlávka, parelliho ohlávka.

Parforzný: Z francúzskeho „par force“ – silou. Násilný. Parforzný výcvik – silový výcvik.

Pasáda: Jedna z jazdiarenských figúr, ktorá vyzerá ako oblúkom zmeniť smer, ale má podstatne menší polomer a vykonáva sa v rôznom postavení koňa na dvoch stopách.

Pasáž: Klus koňa pri vysokom zobraní s predĺženou dobou vznosu a spomalenou kadenciou.

Pasívne priľnutie: Jemné, neustále spojenie ruky jazdca s hubou alebo nosom koňa. Pri pasívnom priľnutí sa pohybom koňovej hlavy prispôsobuje jazdec pohybom svojej ruky tak, aby mal neustále v ruke stály jemný ťah. Zvyšovaním a znižovaním siily priľnutia, v súčinnosti s ostatnými pomôckami, ovplyvňuje pohyb koňa. (V/83-85)

Pelham: Kombinované pákové zubadlo, ktoré môže mať ústnu časť ako lomenú, tak aj pevnú a dá sa zapnúť buď ako páka, alebo aj ako stihlo. Niekedy sa spojí stihlové a pákové zapojenie tzv. pelhamovou spojkou, do ktorej sa zapne oťaž.

Pesáda: Predstupeň levády, niečo medzi lancádou a levádou. Vychádza z piafy, kôň sa podsadí a zodvihne hrudníkové končatiny tak, že ich pritiahne k bruchu. Pritom sa dostáva do uhlu viac ako 45⁰ voči zemi. Zadnými pevne stojí na zemi, nepostupuje. Pokiaľ je uhol menší ide o levádu. Do konca 19. storočia boli leváda a pesáda synonymá. Odlíšil ich Gustav Steinbrecht.

Piafa: Jeden z cvikov vysokej školy. Zjednodušene povedané, klus na mieste. Regulérna piafa je však o niečom inom. Pri nej má koník ohýbať panvové končatiny (v klusovom nohoslede) hlavne v horných zhyboch (bedrovom a kolennom), teda pohybovať sa v poddrepe, pričom kopyto by mal zodvihnúť do úrovne sponky. Hrudníkové končatiny by mal dvíhať tak, že predlaktie by malo byť horizontálne.

Picadero: V širšom slova zmysle jazdiareň v Španielsku. V užšom slova zmysle, jazdiareň ohraničená kolmým múrom (dvor) rozmerov cca 12x12m. (II/ 28, 31)

Pirueta (štvrťpirueta, polpirueta): Obrat koňa o 360⁰ (90⁰, 180⁰) okolo vnútornej zadnej nohy, pri dodržaní daného nohosledu. Najcennejšia je cvalová pirueta. (I/ úvod, 15, 56, 162, 221, 222, II/ 101, III/ 88, 89, IV/ 1, 36, V/ 8, 23, 112, 131, 156, 161, )

Pivot: Výraz používaný vo westerne. Švrťobrat, ev polobrat okolo zadku. V súvislostiach tejto knihy je vykonaný odskočením prednými nohami. ( IV/ 1,2;)

Plebs: Občania nižšej spoločenskej vrstvy v starom Ríme; v prenesenom slova zmysle jenoduchší ľudia.

Podbrušník: Súčasť sedla (prípadne kočiarového postroja), popruh, ktorým sa upevňuje sedlo (sedielko alebo chrbátnik) na chrbát koňa v správnej polohe.

Podhrdelník: Časť uzdičky prebiehajúca pod hrdlom koňa. Bráni prepadnutiu nátylníka cez uši koňa dopredu.

Podhrudník: Kožený remeň (prípadne popruh), ktorý prebieha, najčastejšie od oka poprsníka (prípadne od pevného, či krúžkového martingalu, alebo šambónu a pod.) medzi prednými nohami koňa dozadu k podbrušníku sedla, na ktorý je navlečený tzv. okom podhrudníku.

Podchvostnik: Časť jazdeckého alebo ťažného postroja, ktorý prebieha od sedla alebo chrbátnika po chrbte koňa, vzadu je rozdvojený do slučky, ktorou sa pretiahne chvost koňa; Udržuje chrbátnik v správnej polohe a bráni sedlu posúvať sa dopredu.

Podmienený podnet: Podnet, ktorý spúšťa podmienený reflex. Podnet, na ktorý vznikla naučená reakcia. (I/ 39, 40, 41, 42, 44, 45, 49, 91, 100, 183; II/ 115, 119, 130, 210, III/ 33, 36, 64, 77, IV/ 31)

Podmieňovanie: Jeden z druhov učenia. Rozlišuje sa podmieňovanie klasické (podmienené reflexy) a podmieňovanie operantné. (I/11, 26, 28, 34, 35, 37-56, 75, 91, 99, 100, 130, 134, 183, 206, II/ 1, 80, 130, 150, 199, III/ 26, 61, 64, 95, 104, IV/ 3, 16, V/ 70, 74, 77, 85, 91, 100),

Podsadenie: Výraz pre postavenie koňa, ktorý má všetky štyri končatiny pod trupom. V drezúra sa rozumie čo najhlbšie podkročenie pod trup pri pohybe, ktoré je spojené so zvýšenou flexiou horných kĺbov panvovej končatiny. „Podsadený“ kôň relatívne vpredu vyrastie. (I/ 26, , 119, 165, 172, 173, 174; II/ 23, 51, 80, 192, 200; III/ úvod, 6, 17, 66, 73, 75, 76, 79, 94, 100; IV/ 3, 4, 11, V/ 84, 100, 116, 151, 152, 156, 159;)

Podnet nepodmienený: Podnet, ktorý je schopný vyvolať motorickú, behaviorálnu alebo vegetatívnu odpoveď, reakciu, bez predchádzajúceho učenia. (I/ 39, 40, 41, 42, 44, 45, 49, 91, 100, 183; II/ 115, 119, 130, 210, III/ 33, 36, 64, 77, IV/ 31)

Pohybovať: Výraz označujúci pohyb koňa vedeného jazdcom alebo lonžérom. (kôň sa pohybuje na kruhu, na stope,).

Pole bending: Jedna z westernových súťaží, ktorá je pravidelne aj súčasťou jazdeckých hier či gymkhany – slalom okolo tyčí. (IV/ 37-40;)

Pólo: Prastará jazdecká hra, ktorej korene siahajú do Perzie. Dnešné pravidlá stavajú proti sebe dve štvorčlenné družstvá jazdcov, ktorí majú v rukách pálky (mallet) ukončené kladivkom cigarového tvaru a ňou odpaľujú drevenú loptičku priemeru cca 11cm do bránky. Hrá sa na ploche najmenej 230x180m. Nesprávne sa označuje ako konské pólo. Adjektívum konské, je zbytočné, naopak, potrebné je u vodného póla.

Polovičná pirueta (polpirueta): Obrat koňa okolo zadku (okolo vnútornej panvovej končatiny) o 180⁰, ktorá sa jazdí v každom chode a v kroku sa nazýva, a na jazdiarni velí, krátko čelom vzad.

Pomôcky: Signály, pomocou ktorých jazdec (vozataj) ovláda a riadi svojho koňa. Rozlišujú sa z hľadiska koncentrickej dynamiky na primárne a sekundárne. Podľa pôsobenia na akustické taktilné a kinestetické. Z hľadiska jazdeckého na prirodzené a umelé a na pomôcky oťažou (rukou), holeňou a sedom. ( I/ I/96-116)

Pomôcky kinestetické: Pomôcky – signály, ktoré sprostredkujú koňovi požiadavky jazdca pomocou zmeny polohy jeho tela, jeho polohy v sedle. V najjemnejšej podobe sú to signály ideomotorickými reakciami.

Pomôcky primárne: Primárne pomôcky sú taktilné podnety, na ktoré kôň, naučený ustupovať tlaku, reaguje prirodzene, bez toho aby sa musel na ne učiť. (I/79, 80, 81, 82, 96-116, II/ 1, 104, 158, 189, III/ 8, 64, IV/ 11, V/ 14, 39, 60, 65, 66, 107, )

Pomôcky prirodzené: Pomôcky, ktoré sú vlastné človeku: hlas, ruka, holeň, sed.

Pomôcky taktilné: Pomôcky – signály, ktoré sprostredkujú koňovi požiadavky jazdca pomocou dotykov, prostredníctvom holení a oťaží.

Pomôcky umelé: Pomôcky, ktoré sú nie jazdcovému telu vlastné: Ostrohy a bič.

Poprsnica: Základná časť poprsného ťažného postroja tvorená spravidla širokým zdvojeným remeňom, ktorý prebieha cez prsia koňa.

Poprsník: Pomocná súčasť jazdeckého postroja, ktorá bráni skĺznutiu sedla dozadu.

Posedlie: Horná, stredná časť jazdeckého sedla, na ktorej sedí jazdec.

Posilňovanie: Termín z teórie učenia. Ide o spôsob posilnenia nejakého správania, už či vrodeného alebo naučeného, buď pridaním apetitívneho podnetu (pozitívne posilnenie) alebo odobratím averzívneho podnetu (negatívne posilnenie). ( I/ 11, 49, 54, 55, 56, 91, 130, 189, 201,)

Postavenie k ruke: Laterálne (bočné) ohnutie hlavy koňa vo väze, na pomôcku jazdca.

Posuvná sila: Sila, prevážne panvových končatín koňa, ktorá ho posúva dopredu. (V/7-8)

Potlačenie (trest): Termín z teórie učenia. Ide o spôsob potlačenia nejakého vrodeného alebo naučeného správania buď pridaním averzívneho podnetu (pozitívny trest, pozitívne potlačenie), alebo odobratím apetitívneho podnetu (negatívne potlačenie, negatívny trest). (I/ 3, 4, 26, 39, 40, 41, 54, 55, 100, 185, 219, 134, II/ 71, 103, 134, III/ 33, 36, )

Povrazová ohlávka: Tiež Parelliho ohlávka. Ohlávka spletená z povrázkov, ktorá sa používa na prácu s koňom zo zeme.

Práca na dvoch stopách: Pod pojmom dve stopy sa rozumejú stopy predných a zadných nôh koňa. Pokiaľ panvové končatiny idú v trajektórii hrudníkových, hovoríme, že kôň pracuje na jednej stope. Pokiaľ panvové končatiny idú inou trasou ako hrudníkové, tak hovoríme o práci na dvoch stopách. Patria sem gymnastické drezúrne cviky: ustupovanie na holeň, dovnútra plece, traverz, renverz, traverzála… (IV/ 134-150)

Práca na kruhoch: Časť tréningu – gymnastiky – koňa, pri ktorej sa jazdením na kruhoch rozličného polomeru stáva kôň ohybnejším v pravoľavom zmysle. (IV/18-29)

Prediktívny: Taký, ktorý sa dá predpokladať. Predpovedateľný.

Predok: Predkom koňa sa rozumie tá časť trupu, ktorá je nad hrudníkovými končatinami. Predok koňa začína hlavou a končí za kohútikom, tam, kde obopína konské telo podbrušínk.

Prechody: 1. Prechod medzi chodmi (kombinácie: stoj-krok-klus-cval-cúvanie, podľa vyspelosti koňa) Tieto prechody majú byť výrazné ale popri tom mäkké

2. Zmeny tempa v rámci chodu sa v ideálnej podobe dejú iba predlžovaníma skracovaním daného chodu, bez toho aby sa menila kadencia (frekvencia). Takisto majú byť jasné, zrejmé, ale plynulé, mäkké bez strnulosti. (I/ 100, 119, 177, II/ 58, 120-121, 130, 133, 201-210, III/ 27, 40, 43, 51, 52, 56, 59, 64, 66, 67, 78, 90, 93, 94, 96, 103, 104, 116, IV/ 6, 30, V/ 12, 39, 40, 82, 84, 120, 129-133)

Prejazdiť: Vykonávať určené jazdecké cvičenia. (Prejazdiť kruh, osmičku a pod.)

Prekážka(y): Pravou prekážkou v širšom slova zmysle sa rozumie prekážka, pri ktorej prekonávaní musí kôň zmeniť nohosled alebo skočiť. Ku prvým patria prekážky na trail parkúre. Druhé, skokové – už či v prekážkových dostihoch alebo parkúrovom skákaní, sa delia na výškové – kolmé (jednoduchý kolmý skok, múr, plot, závora, bránky…), širkové (vodná priekopa, suchá priekopa…) a kombinované (oxer, tripplebar, trakénsky skok…). Ku imaginárnym prekážkam patria tie, ktoré kôň môže prekonať bez toho aby zmenil nohosled, či musel skočiť. Napríklad prebrodenie kaluže, potoka, prekonanie mostíka, optické prekážky a pod. (III/ 61-63)

Prekážkové rady: Sústava prekážok postavených v rade za sebou, slúžiaca ku skokovej gymnastike. (III/ 105-108)

Prekážky – trail parkúr: Ide prevažne o neskokové prekážky, imitujúce prírodné prekážky, typu mostíka, bariér, cúvania, pri ktorých prekonávaní má kôň preukázať obratnosť, poslušnosť na pomôcky a odvahu. (IV/ 41-46)

Prekonávanie svahov: Nevyhnutná súčasť tréningu koňa v teréne. (IV/ 59)

Prekroky: Jeden z cvikov na dvoch stopách. Pohyb koňa, pri ktorom jeho pozdĺžna os nie je totožná so smerom pohybu, kôň je ohnutý okolo vnútornej holene jazdca a pohybuje sa 1. u celého prekroku nabok, na stranu, na ktorú je ohnutý a 2. u polovičného prekroku dopredu a na tú istú stranu, na ktorú je ohnutý. (IV/ 134-150, 211,)

Preskoky v cvale: Zmeny cvalu z pravého na ľavý alebo opačne. Môže byť spontánny a u prijazdeného koňa sa deje na pokyn jazdca. (III/ 96-104)

Preskok jednoduchý: Preskok z pravého alebo ľavého cvalu na opačný, cez prechod do klusu alebo kroku. (III/ 96-104)

Preskok letmý: Preskok z pravého alebo ľavého cvalu na opačný bez klusovej alebo krokovej medzifázy. (III/ 96-104)

Priestupnosť: Vyjadrenie pocitu jazdca, že jeho jemné pomôcky prechádzajú celým telom koňa, napr. pomôcka oťažou prechádza od huby koňa celým jeho telom až do zadných nôh, naopak pomôcka holeňou od zadných nôh celým telom až do huby koňa. Iba priestupného koňa možno zhromaždiť. (I/ 119.3.1; 177, V/ 9, 10, 102, 133, 152, 155, 160, 161)

Prijazdiť: Jazdeckými cvičeniami, jazdeckou gymnastikou, dostať koňa do žiadaného stupňa výcviku. (Prijazdiť koňa na L drezúru.) (I/ úvod, 56, 96, 101, 109, 120, 171, 174, 176, 177, II/ 54, 183, 188, III/ 2, 20, 21, 25, 31, 49, IV/ 47, 62, V/ Úvod, 14, 19, 20, 22, 47, 63, 125, 163, 165,)

Priľnutie: Priľnutie je jemné, trvalé spojenie ruky jazdca s hubou koňa prostredníctvom oťaží. Inými slovami je to onen jemný tlak (ťah) ktorý vykonáva huba koňa prostredníctvom oťaže, na ruku jazdca. Priľnutie je pasívne a aktívne. Pasívne priľnutie vyhľadáva jazdec, aktívne vyhľadáva kôň. Priľnutie môže byť pevné, silné, slabé, jemné, nepravidelné… (V/7-8; 83-105)

Pristavenie k ruke: Viď postavenie k ruke.

Priuzdenie: Schopnosť koňa, na pomôcku jazdca, urobiť flexiu(ohnutie) v atlantookcipitálnom skĺbení (vo väze). Zmenší sa uhol medzi dolnou čeľusťou a dolnou líniou krku.

Prolongovaný: Predĺžený, (I/ 31;)

Promiskue / promiscue: striedavo (III/ 25,)

Pronácia: Rotačný pohyb predlaktím, pri ktorom sa dostáva chrbát ruky hore a dlaň dolu. Opak supinácie.

Proximálny: Na končatine – bližšie k trupu. (1/ Úvod, 61, 73, 99, 114, 167, 172, 173, 174, 190, 191, II/ 61, 63, 158, 205, III/ 17, 26, 30, 44, 63, 66, 86, 127, IV/ Úvod, 1, 8, 11, 16, 18, 22, V/ 136,)

Prvá stopa: Viď vonkajšia stopa

Putovanie na koni: Spojenie niekoľkých výletov či túr do jedného viacdňového celku. Putovania môžu byť reťazové alebo hviezdicové. (Tiež trail riding, horse trekking, hacking a pod.)

R

Rajtky: Viď jazdecké nohavice.

Ramená páky: Postranné časti pákového zubadla, ktoré sú opatrené pevnými krúžkami, hore na zapnutie lícnic a dolné na pripnutie pákových oťaží. K horným sú prikované háčiky na upnutie podbradnej retiazky. (V/ 49, 50, 51)

Reč tela: Reč tela koňa: Signály mimikou, postavením tela, polohou končatín, pohybom uší a chvosta a pod, ktorými dáva kôň najavo svoje vnútorné rozpoloženie. Reč tela jazdca – signály polohou tela končatín hlavy a pod., ktorými dáva jazdec informácie o svojom vyladení ale aj svoje požiadavky voči koňovi. (I/ 16, 63, 73, 83, 157, 192-200, II/ 29, 35, 38, 39, 58, 106, 110, 116, 122, III/ 33, 36, 40, )

Redrezúra : 1. Náprava zlozvykov koní , ktoré vznikajú nesprávnym výcvikom alebo jazdením. 2. Preučenie koňa z jedného spôsobu využitia či výcviku, na iný. (II/ 61, 63, III/ 22, 37, )

Reflex: Tu: Odpoveď živočícha na podráždenie receptorov, sprostredkovaná centrálnym nervovým systémom. Základná funkčná jednotka nervovej sústavy. Najjednoduchší reflex predstavuje reflexný oblúk, pozostávajúci z receptora, riadiacej jednotky a efektora.

Reflex nepodmienený: Motorická, behaviorálna alebo vegetatívna vrodená reakcia organizmu na podráždenie receptorov. (I/ 38, 39-52, 100, III/ 1, )

Reflex podmienený: Podmienený reflex je reakcia (motorická, behaviorálna alebo vegetatívna), ktorú organizmus získava počas života a ktorou odpovedá na podráždenie receptorov. Naučená reakcia. (I/ 38, 39-52, 100, III/ 1, )

Reining: Westernová súťažná disciplína, v ktorej sa používajú základné prvky westernovej drezúry, akými sú spin, rollbacky, sliding stopy, a speed control. (I/ 119, 215, II/ 132, IV/ 47,)

Rejoneo: Býčie zápasy, kde miesto toreadora funguje jazdec na koni – rejoneador. Majú tri časti, v prvej jazdec dráždi býka k útokom a obratne s im vyhýba. Zapichne mu do chrta 2-3 krátke kopije so zástavkami, V druhej časti mu vpichne asi 6 benderillas do chrbta. V tretej časti býka zabije vpichom zbrane do chrbta. (IV(24)

Rejoneador: Jazdec na koni, ktorý v aréne bojuje s býkom. Caballero en la plazzal. (IV/24)

Remonta: Kôň, ktorý je práve zaučovaný v práci v ťahu alebo pod sedlom, spravidla mladý.(1/ Úvod, 61, 73, 99, 114, 167, 172, 173, 174, 190, 191, II/ 61, 63, 158, 205, III/ 17, 26, 30, 44, 63, 66, 86, 127, IV/ Úvod, 1, 8, 11, 16, 18, 22, V/ 136, )

Renvers: Jeden z cvikov na dvoch stopách, pri ktorom ostáva zadok na stene a predok je vychýlený dovnútra jazdiarne, pričom je kôň ohnutý do smeru v ktorom sa pohybuje. (V/ 106, 135 151, 146-147,)

Rešpekt: Kontroverzný pojem v hipológii. Rešpekt znamená úctu. Rešpektujúci kôň by mal vnímať človeka ako bytosť, ktorú nemá „zneuctiť“. Nemá sa zamieňať so strachom koňa z jazdca. (I/ úvod, 11, 19, 27, 62, 66 – 67, 74, 92, 117, 118, 152, II/ 16-26, 48, 49, 52, 53, 71, 94, 96, 103, 148, 151, III/ 12, 25, 37, 38, 42, 58, 62, 69, 77, 116, 118, IV/ 41, 46, V/ 99, 107, 125, )

Rigidný: Pevný, málo flexibilný, málo pružný, (I/ 31;)

Rollback: Jeden z reinigových cvikov westernovej drezúry. Spočíva v nacválaní na jednu nohu, stopnutie z rýchleho cvalu, obrat do protismeru a vycválanie z obratu na opačnú stranu a nohu voči tej, na ktorú cválal. (IV/9-12)

Rollkur: Synonymum pre vertikálnu hyperflexiu krku. Jeden z veľmi kontroverzných spôsobov tréningu drezúrnych (a iných, popri drezúrnych hlavne reiningových) koní. Väčšina jazdeckej verejnosti, veterinárov a aj autor tejto príručky to považuje za týranie zvierat..(II/ 76, III/ 42, 43, IV/ 5, )

Rovnováha: V jazdectve znamená v prvom rade zrovnanie koňa, rozloženie jeho hmotnosti na všetky štyri končatiny rovnako a potom vyrovnanie sa s hmotnosťou jazdca. Podľa stupňa prijazdenosti sa rozlišuje rovnováha prirodzená, kampanná a školná. (Veľmi zjednodušene to znamená že v prirodzenej rovnováhe je kôň na predku, v kampannej na všetkých štyroch a v školnej na zadku). Pre zrovnovážnenie koňa je nevyhnutný predpoklad spoločná rovnováha koňa a jazdca, ktorá spočíva viac-menej vo vzájomnom zladení ich ťažísk. (I/úvod, 162, 168, 172, 173, 175, 176, 177, 179, 229, II/ 1, 139, 166, 168, 188, 191, 199, 215, III/ úvod, 8, 23, 38, 39, 47, 64, 66, 67, 69, 71, 88, 93, 94, 97, 99, 102, 103, 130, IV/ 21, 31, 59, 60, V/ 3, 8, 10, 39, 83, 120, 126, 128, 160, )

Rozvoj nosnej sily: Tiež fáza rozvoja nosnej sily výcvikovej škály zahrnuje v sebe kmih, zrovnanie a zhromaždenie. (V/150-160)

Rozvoj posuvnej sily: Tiež fáza rozvoja posuvnej sily výcvikovej škály zahrnuje v sebe uvoľnenie, priľnutie a kmih.(V/7-8)

Ródeo: Jazdecká disciplína, ktorá vznikla z kovbojských súťaží. Kovboji, v čase voľna, si o.i. krátili dlhú chvíľu tým, že sa predháňali v rozličných zručnostiach. Neskôr sa časom z celej plejády jazdeckých a kovbojských zručností vyselektovalo niekoľko disciplín, v ktorých sa súťaží dodnes. Patrí k nim: tie-down roping, (tiež calf roping, chytanie teliec do lasa na čas), team roping (tiež dally team roping, lasovanie býčka dvomi jazdcami), steer wrestling, (povalenie býčka zo sedla koňa), saddle bronc riding, (jazdenie na divokom koni v sedle) bareback bronc riding, (jazdenie na divokom koni bez sedla) bull riding (jazdenie na býkovi), barrel racing.  a podobné disciplíny.

Ruch: Pojem označujúci rýchlosť pohybu v danom chode. Obyčajne sa rozlišuje stredný, skrátený a predĺžený.(I/ 97, 110, 111, 167, 174, 202, 205, 207, II/ 8, III/ 35, 59, 60, 64, 66, IV/ 30, V/ 62, 63, 81, 87, 102, 124, 129, 132, 138, 160, )

S

Sebareflexia: Zmena v správaní jedinca spôsobená nahliadnutím do seba, svojich motivácií. (I/ 1; )

Sedlo: Zariadenie pripevnené na chrbát koňa pomocou podbrušníka, ktoré umožňuje jazdcovi pevnejšie sedieť a pritom rozkladá hmotnosť jazdca na väčšiu plochu a tým šetrí koňov chrbát. Sedlá sa v Európe používajú cca od 1. storočia po Kr. Konštrukčne sa delia na kozlíkové a anglické. Podľa funkcie sa delia na jazdecké, nosné, skokové, dostihové, drezúrne, vojenské, turistické a pod. K sedlu patria aj strmene. K sedlovým doplnkom patria poprsník, zadný zádržný remeň, chrbátnik, obrušník, sedlové tašky a pod.

Sidepass (úkrok a prekrok). Jeden z cvikov na dvoch stopách. Podľa postavenie k ruke môže to byť plný prekrok (keď je kôň postavený k ruke, a ohnutý na stranu, na ktorú sa pohybuje), plné ustupovanie na holeň (keď je postavený k opačnej ruke, na ktorú sa pohybuje) tiež úkrok, alebo varianta cviku dovnútra plece, keď je na stranu, na ktorú sa pohybuje aj ohnutý). (I/70-71, 109. II/ 102, II/210-213; 8, III/82-84; IV/38, 39,)

Sidepull: Druh bezzubadlovho uzdenia. Kôň je vedený nánosníkom, na ktorom sú pripevnené do jedného páru krúžkov oťaže a do druhého podbradný remienok. (I/106;- II/1;- III/18, 20, 23, 24, 25, 26, 49, 53,)

Skákanie: Dlhý alebo vysoký cvalový skok s predĺženou fázou vznosu. (III/105-129)

Skákanie priekop: Prekonávanie šírkových prekážok, ktoré môžu byť vodné a suché. (III/125-126)

Skok: 1. Skok koňa: Dlhý alebo vysoký cvalový skok s predĺženou fázou vznosu. Viď skákanie a prekážky. 2. Skok – prekážka: Rozlišuje sa skok vysoký, široký a kombinovaný. (III/110-128).

Sliding stop: Kĺzavé zastavenie. Jeden z prvkov westernovej drezúry. Kôň z prudkého cvalu zastaví na hlboko podsadených panvových končatinách, po ktorých sa kĺže nejaký čas dopredu, pričom sa podopiera hrudníkovými končatinami, pohybujúcimi sa v klusovom nohoslede. (IV/37-40)

Sofistikovaný: Zdôvodnený, dobre premyslený, dobre zorganizovaný, dobre fungujúci „prešpekulovaný“.(Úvod)

Spahi: Spahi či sipahi boli jednotky francúzskej armády od r. 1831. Táto armáda pozostávala z obyvateľov tzv. Maghrebu (Alžírčanov, Tunisanov a Maročanov). Názov je odvodený od príslušníkov otomanskej kavalérie, ktorí sa volali sipahiovia. (I/ 117);

Speed control: Jeden z prvkov westernovej drezúry. Regulácia rýchlosti v reiningu. (IV/30-32)

Spin: Jeden z prvkov westernovej drezúry. Rýchle, na seba nadväzujúce obraty okolo zadku (okolo vnútornej panvovej končatiny koňa). ( IV/13-17)

Sponte sua (sua sponte): Sám od seba, spontánne, (I/ 168; 175; III/ 101, V/8)

Starting. V jazdectve, anglické synonymum pre obsadanie mladého koníka. (I/úvod, 119, )

Stena jazdiarne: Obvod jazdiarne. Rozlišujú sa dlhé steny jazdiarne a krátke steny jazdiarne. Stena môže byť reálna, alebo iba vyznačená a označená písmenami. Reálna stena býva opatrená lambrínou (obložením). Tiež jazdiarenský povel. („Stena jazdiarne na ľavú (pravú) ruku, vchod!“)

Stihlo: Jednoduché uzdičkové zubadlo, vo svojej najjednoduchšej podobe pozostávajúce z dvoch bočných krúžkov, do ktorých sa zapínajú lícnice uzdičky a oťaže, ktoré sú spojené kovovou ústnou časťou v strede spojenou kĺbom. Môže mať ešte formu tzv. D-zubadla, olivy, alebo kolíkových bočných častí.

Stop: Zastavenie vo westerne.

Stres: Všeobecný adaptačný syndróm, neurohumorálna reakcia organizmu na záťaž. Rozlišuje sa eustres – reakcia organizumu na záťaž, ktorá vedie k zvýšenej výkonnosti a distres, reakcia, ktorá už organizmus poškodzuje. ( I/ 26, 27, 36, 58, 62, 219, II/ 27, 33, 45, 59, 136, III/ 32,)

Strmeň: Kovová súčiastka jazdeckých sediel, ktorá umožňuje a uľahčuje jazdcovi príjemnejšiu a bezpečnejšiu jazdu na koni. Pozostáva zo strmeňového oblúka a strmeňového mostíka. K sedlu je upevnený strmeňovým remeňom, ktorý visí v strmeňovom zámku sedla. Strmene starovekí jazdci používali až cca od 3. stor. po Kr. Zaznamenané boli u Skýtov. Rimania v tom čase jazdili ešte bez sediel.

Supinácia“ Otočenie predlaktia tak, aby sa dlaň ruky dostala hore a chrbát ruky dolu. Opak pronácie.

Š

Škála vzdelania: Škála pohybových kritérií: Takt, uvoľnenie, priľnutie, kmih, zrovnanie, zhromaždenie.

Školné jazdenie: Jazdenie pri ktorom sú kone školené v najvyšších stupňoch drezúry. Ovládajú prvky a cviky vysokej školy. Najcharakteristickejšou známkou školného jazdenia je zníženie zadku (ohýbanie všetkých, hlavne horných, kĺbov panvovej končatiny) a priblíženie predku ku zadným nohám. Kritici školného jazdenia vraveli, že školné jazdenie znamená prejsť čo najkratšiu vzdialenosť, v čo najdlhšom čase, a pri čo najväčšej námahe koňa. (I/ Úvod, 162, 165, 181, II/ 158, V/ Úvod, 1, 4, 5, ).

Školný kôň: 1. Kôň, školený v najvyšších stupňoch drezúry, ovládajúci cviky vysokej školy; 2. Kôň učiteľ, ktorý slúži v jazdeckej škole na výcvik začiatočníkov.

Španielska škola vo Viedni: (Spanischen Hofreitschule Wien Ide o najstaršiu jazdeckú školu a jedinečnú inštitúciu na svete, v ktorej kontinuálne žije klasické jazdecké umenie vyše 450 rokov v nezmenenej podobe. Preto je zaradená do nemateriálneho kultúrneho dedičstva UNESCO.

Španielsky krok: Jeden z umelých chodov, pri ktorom kôň vždy pri vykročení hrudníkovou končatinou túto zodvihne do vodorovnej polohy. Cvik zlepšujúci priestupnosť koňa a jeho gymnastickú prípravu v drezúrnom jazdení.

Špeciálny výcvik koňa: Kým základný výcvik koňa, je viac – menej spoločný pre všetky druhy jazdenia daného štýlu, špeciálny výcvik predstavuje prípravu pre jednotlivé jazdecké disciplíny – vytrvalosť, parkúrové skákanie, drezúru, dostihy, reining, barely atp.

Štvorlístkový vzor: Jedna z gymnastických figúr pri nácviku obratnosti v cvale. (II/ 28, III/86-89, )

Štvrťpirueta: Obrat koňa okolo zadku (okolo vnútornej panvovej končatiny) o 90⁰. Jazdí sa v každom chode. Tiež štvrťobrat. Velí sa: „Vpravo /vľavo/ vbok!“ Viď pirueta. (II/ 88, V/ 8, 23, 156, )

T

Takt: Pravidelnosť rytmu každého chodu v danom ruchu. (I/ 27, 119, II/ , úvod, III/38, 44, V/7-8; 118,121,122,126,129, 131, 141, 149, 158)

Tandem: Druh záprahu, v ktorom sú do kočiara zapriahnuté dva kone za sebou.

Target: Viď terčík-

Tautológia: Dôkaz dokazovaným. Definícia, v ktorej to, čo sa definuje iba inými slovami opakuje to, čo je obsiahnuté v tom, čo má byť dokazované. Definícia v kruhu. (I/ 167 ,)

Taxácia: Všeobecne: Ocenenie, odhad, ohodnotenie. U koní – výraz používaný v skokovom jazdení. Taxovanie prekážok –schopnosť koňa odhadnúť vzdialenosť, výšku a šírku prekážky. (I/ 107, 110)

Teória učenia: Teória zasahujúca okrajovo do etológie, neurofyziológie, psychológie, pedagogiky. V príručke sa používa v zmysle behaviorálnej teórie, vysvetľujúcej spôsob učenia sa zvierat. (I/ 2, 22-61, 36, II/ 2, 188, III/ 39, 66, IV/ 1, 58, 76, )

Terč, terčík: Target. Jednoduchý nástroj využívaný pri pozitívnom posilňovaní. Najčastejšie palička, s opticky zvýrazneným vrcholom (napr. loptička napichnutá na bičíku). (/ 55, 205, 208, 209,-213, 218, 219, II/ 138, III/ 111, )

Terén : Jazdenie mimo jazdiarne a zastavaných častí obcí. V užšom slova zmysle časť krajiny, v ktorej sú jazdecké trate, vrátane terénnych prekážok. (II/28, 121, 176, 209, 214; III/28; I30; 61-63; I67; 100, IV/48-61; V/105; 133, 161-166,)

Tie-down: Jeden druh vyväzovacích, či pomocných oťaží. Tiež, správnejšie, pevný martingal.

Tortúra: Mučenie, trápenie, týranie, utrpenie.(I/úvod)

Trail parkúr: Westernová súťažná disciplína. Jazdenie cez imitáciu prírodných prekážok, vo všetkých chodoch, ktoré sa spravidla neprekonávajú skokom. (IV/ 41-46)

Trail riding: Viď putovania na koni

Trojlístok: Slovenský výraz pre westernovú súťaž barrel racing.

Trysk: Najrýchlejší pohyb koňa so zvláštnym štvordobým nohosledom, niektorí ho nepovažujú za osobitý chod koňa, ale za rozložený cval. Nohosled: Trysk vpravo ĽZ, PZ, ĽP,PP- vznos.(I/ 87, 134, 169, II/ 145, III/ 61, IV/ 4, 40, 62, 118, III/ 99, 112, )

Túra na koni: Za výlet alebo túru na koni sa považuje jazda v teréne trvajúca spravidla celý deň, počas ktorej sa prekoná 30 – 70 km a je spravidla prerušovaná niekoľkými prestávkami. (II/ 14, 28, 52, 53, 58, 59, 140, 180, 190, 204, 215, III/30, 62, 64, 131, IV/4, 43, 50, 55-61, 63, V/13, 81, )

Tušírka: Dlhší, drezúrny bičík. Používa sa o.i. na tušírovanie. (II/ 49, 79, 102, 104, 111, 119, 136, 204, V/ 77, )

Tušírovanie: Z francúzskeho slova touche – dotyk. Poklepkávanie bičíkom po tele koňa, spravidla začínajúce jemným dotykom a postupne síliacim, až kým kôň nevykoná patričný pohyb. (II/ 49, 79, 102, 104, 111, 119, 136, 204, III/ 99, 112, V/ 77, )

U

Učenie: U človeka je v pedagogike učenie zadefinované ako proces vyvolávajúci trvalú zmenu v správaní sa človeka alebo skupiny ľudí v dôsledku nadobúdania poznatkov, vedomostí a skúseností z ich používania, či súbor procesov získavania skúsenosti sprevádzaného tvorbou či korigovaním pamäťového bohatstva. U zvierat vedie učenie k správaniu, ktoré nie je vrodené a formuje sa procesmi, akými sú imprinting, habituácia, podmieňovanie, a iné. (I/ 22-61)

Udítko: Český výraz pre časť zubadla, ktorá je v hube koňa. Slovenčina výraz pre túto časť zubadla nemá a opisuje to pojmami: vlastné zubadlo, ústna časť zubadla alebo zubadlo v užšom slova zmysle.

Ultimum refugium: Posledná možnosť.(II/ 206)

Uvoľnenie: Schopnosť koňa prijímať pomôcky v stave psychického uvoľnenia a v telesnej oblasti zapájať do žiadaného pohybu iba svaly, ktoré sú pre daný pohyb nevyhnutné a ostatné uvoľniť. Druhý stupeň zo škály základných pohybových kritérií nemeckej školy. (I/41 , 119, 122, 193, 194, 197, II/ 28, 33, 66, 109, 150, III/ 8, 9,19, 29, 38, 40, 44, 64, 67, 71, 87, 98, V/7-8)

Uzda: Tiež plná uzda. Pri tomto uzdení má kôň v hube dve zubadlá – stihlové a pákové. Obe sú zavesené na separátnych lícniciach, často aj na zvláštnych nátylníkoch. Býva doplnená o anglický nánosník na jazdeckej ohlávke. Obe zubadlá majú po páre oťaží. Dnes je predpísaná vo vyšších stupňoch drezúry. (V/10, 25, 28, 33, 58, 83, )

Uzda holá: Uzdenie samostatným pákovým zubadlom. Je bežné vo westernovom jazdení, tiež v niektorých španielskych disciplínach. Mnohými je považovaná za surové uzdenie.

Uzdenie: Zariadenie na ovládania koňa ovládaním jeho hlavy. Je buď zubadlové, alebo bezzubadlové. (I/106, 108, 149, 158, II/156;- III/9, 10, 14, 18, 20, 21, 25, 40, 90, IV/58,- V/21, 38, 39, 41, 58, )

Uzdenie bezzubadlové: Kôň sa pri tomto spôsobe uzdenia riadi tlakom na nosnú kosť. Patrí sem obnosková uzda, jednoduché hakamore, mechanické (pákové) hakamore, Cookova bittles bridle, sidepull, povrazová ohlávka a pod. (III/18-25, )

Uzdenie zubadlové: Patrí sem uzdička, plná uzda a westernové uzdy. (III/10-17, V/38-58)

Uzdička: Jednoduchý druh uzdenia, ktorý sa používa na kone v základnom výcviku a bežnom jazdení. Je to zubadlo zavesené na lícniciach, ktoré sú pripnuté spolu s podhrdelníkom do nátylníka a sú opatrené čelenkou. Môže byť doplnená jazdeckou ohlávkou s rozličnými typmi nánosníkov (hanoverský, anglický, kombinovaný, mexický a pod). Do zubadla sa zapínajú oťaže. (II/ 1, 87, 155, 156, III/ Úvod, 1,4, 6, 17, 25, 39, 40, 45, 57, 87, 90, V/ 16, 19, 22, 165, )

Úkrok: Viď sidepass.

Úväzný povraz: Povraz, opatrený na jednom konci karabínkou, ktorou sa pripne do maštaľnej ohlávky koňa. Druhým koncom sa pripevní o očko v maštali alebo stĺp, či hradu úväziska. Tiež sa na to používa vôdzka či vodidlo.

Úzus: Zvyk, obyčaj, zvyklosť, spôsob bežného používania.

V

Vazák: Slangový výraz pre úväzný povraz.

Vedenie koňa: Na rozdiel od vodenia koňa, ovládanie koňa pomôckami (opratami, bičom alebo oťažami, sedom a holeňami) zo sedla alebo z kozlíka. (II/ 158, II/ 19, 23, 24,25, 31, 43, 66, V/ 22, 47, 83, 107, 108, 121, 143,)

Veľký kruh: Jazdiarenská figúra. Kruh o priemere 20m. Spravidla sa dotýka troch stien drezúrneho obdĺžnika. (I/ 151, 221, III/ 51, 52, 93, 104, 119, IV/ 6, 11, 21, 32, V/ 88, 112, 118, 121- 124, 126, 144,)

Vnútorná – druhá stopa: Stopa (dráha) na jazdiarni, ktorá je vzdialená od steny tak, aby sa mohol na prvej stope (bližšie k stene) pohybovať ešte jeden kôň. Cca 1,5 – 2m od steny. (II/ 72,)

Vnútorná (strana, ruka, noha, oťaž, holeň): Tá pozdĺžna polovina koňa, na ktorú ruku je kôň postavený alebo ohnutý. Keď je kôň pristavený k pravej ruke, je to pravá polovina koňa. K tej strane sa priraďuje aj pojem vnútorná noha, ruka, oťaž, holeň. Spravidla, na jazdiarni je to tá ruka, ktorá smeruje do stredu jazdiarne.

Vodenie koňa: Na rozdiel od vedenia koňa, ovládanie koňa vodidlom alebo lonžom zo zeme. (II/ 1, 14, 16-26, 47-59, 140,)

Vodidlo: 1. Smernica, 2.Technické zariadenie, ktoré zabezpečuje vedenie nástroja (napr. vrtáku). 3. 1,5 – 3,5m dlhý povraz, remeň alebo popruh, ktorý je na jednom konci opatrený karabínkou a slúži na usmerňovanie pohybu koňa, na jeho vodenie. Tiež – menej obvykle a anachronicky – vôdzka

Volta: Viď malý kruh.

Voltíž: Súbor špecifických gymnastických cvikov jazdca na, spravidla, cválajúcom a neosedlanom koni, ktorý má na sebe iba obrušník s madlami a je vedený na kruhu lonžérom. V užšom slova zmysle a historicky, zoskočenie a naskočenie na koňa v pohybe. I/ 131, II/ 139, III/ 24, 37, 43,

Vomeronazálny orgán: Tiež Jacobsonov orgán. Prídatný čuchový orgán v nosohltane koňa, ktorý sa vyskytuje aj u väčšiny cicavcov, u človeka sa nepreukázal. Slúži na identifikáciu feromónov. Kôň ho zapája do činnosti pri flémovaní. (I/ 195),

Vonkajšia – prvá stopa: Základná jazdiarenská figúra, jazdí sa na povel: „Celá jazdiareň!“. Bližšia k stene jazdiarne – keby to bola skutočná a kolmá stena, tak by jazdec šúchal strmeňom o ňu.

Vonkajšia (strana, ruka, noha, oťaž, holeň): Opačná pozdĺžna polovina koňa, ako je tá, na ktorú ruku je kôň postavený alebo ohnutý. Keď je kôň postavený k pravej ruke, vonkajšia strana koňa je jeho ľavá pozdĺžna polovina. Pri bežnom jazdení je spravidla tá, ktorá je bližšie k stene.

Vozatajstvo: Všeobecne súbor konských povozov. Tiež odbor hipológie, ktorý sa zaoberá zapriahaním. U vojska hipomobilná zložka armády, ktorá používala kone k preprave nákladov. (I/ 4, 119, )

Vôdzka. Remienok alebo povraz, (na ktorom) za ktorý sa vedú zvieratá. Tiež vodidlo. Slovo vôdzka sa obvyklejšie používa v kynológii. V hipológii slúži ne vedenie koňa zo zeme.

Vpečatenie: – viď imprinting. (I/29- 33, 31, 32, 33, 57, 87, 119, II/ 1, 2-9, 2, 5, 7, 8, 9, 11, 17, 33, 46, 48)

Vychádzky na koni: Pohyb v teréne trvajúci 1-4 hodiny. (II/ 14, 28, 52, 53, 58, 59, 140, 180, 190, 204, 215, III/30, 62, 64, 131, IV/4, 43, 50, 63, V/13, 81).

Výlety na koni: Za výlet alebo túru na koni sa považuje jazda v teréne trvajúca spravidla celý deň, počas ktorej sa prekoná 30 – 70 km a je spravidla prerušovaná niekoľkými prestávkami. (IV/ 55-61)

Vysoká škola: Školenie koňa k vrcholným drezúrnym výkonom v zmysle klasického jazdenia. Je možná iba v spojení talentovaného jazdca s talentovaným koňom. Vyžaduje sa zhromaždenie v najvyššej miere a popri bežných drezúrnych prvkoch klasickej drezúry, sa vyžadujú školný krok, klus, cval, ústiace do pasáže a piafy, ďalej sériové preskoky, piruety, terre a terre, redopp a cviky nad zemou – leváda, pesáda, mezér, školné skoky kurbeta, krupáda, lancáda, balotáda a kapriola.

Vytrvalosť: 1. schopnosť podávať určitý výkon dlhšiu dobu 2. Druh jazdeckých súťaží – dostihy na dlhé trate. V súčasnosti sa ustálil dostih na 100míľ (160km).( I/ 135-141; I/4, 119, 179, II/ 131, 215, III/131;- IV/37, 41, 48, 62-79, V/13);–

Výcvik: Všeobecne je to vzdelávacia činnosť, ktorá má za cieľ získa, upevniť, alebo vylepšiť praktické znalosti, zručnosti a schopnosti v tom, ktorom odbore činnosti. Výcvik koňa sa všeobecne delí na obsadanie, základný výcvik a špeciálny výcvik.

Vydržujúca pomôcka oťažou: Pomôcka oťažou,ktorá zamedzí koňovi prirodzenému pohybu hlavou, bez ťahu späť.

Vznos: Fáza pri chodoch koňa, pri ktorej je nie jeho telo podopierané žiadnou končatinou. Vyskytuje sa iba v kluse a cvale.

Vzpriamenie: Schopnosť koňa, na komplexné pôsobenie jazdca, vzpriamiť – zodvihnúť – krk tak, že sa zmenší uhol medzi chrbtovou líniou a hornou líniou krku. (I/ 25, 80, 166, 172, 176, 179; III/ 17, 19, 20, 22, 25, 70; V/ 10, 17, 21, 25, 27, 31, 38, 43, 44, 100, 130, 152, 155, 156;)

W

Western Riding: V širšom slova zmysle westernové jazdenie, v užšom slova zmysle jedna z westernových súťaží, kde sa kombinujú prvky reiningu, pole bendingu a trailu. (II/ 7, IV/47-47)

Z

Zadok: Zadná tretina koňovho trupu. Anatomicky ide o bedernokrížové skĺbenie, krížovú kosť, panvovú kosť, kolenný zhyb a pätu so všetkými svalmi. Taktilná zóna 4.

Zádrž polovičná: Pôsobenie vydržujúcich až zadržujúcich pomôcok, ktoré vedú k skráteniu ruchu, prechodu do nižšieho chodu, alebo slúžia ako návestie pred nejakou ďalšou požiadavkou. (I/62, 76, 77, 80, 108, 188, II/ 190, 193, 194, 197-198, 206, III/51, 65, V/21, 31, 44, 100-101, 138, 139, 141, III/51, 65, V/21, 31, 44, 100-101, 138, 139, 141),

Zádrž,: 1. Celá zádrž, tiež paráda. Zastavenie koňa z ktoréhokoľvek chodu až do zastavenia, zväčša opakovaným pôsobením oťaží, sedu a holení. 2. Polovičná zádrž: Pôsobenie vydržujúcich až zadržujúcich pomôcok vedúce k skráteniu ruchu, prechodu do nižšieho chodu, alebo ako návestie pred nejakou ďalšou požiadavkou. 3. Zadržujúce pomôcky oťažou, spätné pôsobenie oťaží. (I/62, 76, 77, 80, 108, 188, II/ 190, 193, 194, 197-198, 206, III/51, 65, V/21, 31, 44, 100-101, 138, 139, 141, III/51, 65, V/21, 31, 44, 100-101, 138, 139, 141),

Základný výcvik jazdca: Pozostáva z gymnastického návyku na pohyb koňa, spravidla na lonži, a z nácviku základných komunikačných kanálov s koňom. Jeho trvanie do kampannej úrovne, sa odhaduje na cca 120-150 hodín.

Základný výcvik koňa: Výcvik koňa, ktorý nasleduje po obsadnutí. Môže byť klasický, westernový alebo vozatajský. (I/34, 96, 119.2.3; 120, 145, 158, 174, 175, 221, 224, II/1, 57, 59, 189, 197, 207, 215, III/1-130 (rekreač. koňa); 31, 37, 61, 64, 84, 86, 130, IV/1-47 (westernový), 46, 64, 65, 66, V/1-168 (klasický), úvod, 3, 4, 7, 9, 11, 47, 70, 71, 84, 116, 121, 129, 162),

Zastavenie: Privedenie koňa z pohybu do státia. Korektné drezúrne zastavenie má byť také, že kôň zastane so všetkými štyrmi končatinami pod sebou, pričom má na nich rovnomerne rozloženú svoju hmotnosť, teda je aj priuzdený aj vzpriamený a je neustále na pomôckach, pripravený kedykoľvek vykonať akýkoľvek ďalší požadovaný cvik. Zastavenie na povel niektorí aj terminologicky odlišujú a hovoria o stope. Pri ňom kôň stopne sám, bez toho aby bol na pomôckach. Je však tiež pripravený okamžite vykonať ďalšiu požiadavku jazdca. (II/38-39; 47-54; 57-59; 177-179; 197-198; III/77-79, IV/3-8)

Zhromaždenie: Schopnosť a stav koňa, na dané pomôcky jazdca, priblížiť svoje ťažisko k svojim panvovým končatinám, alebo podsadiť panvové končatiny k svojmu ťažisku, podstatnou časťou zhromaždenia je v oboch prípadoch flexia v horných kĺboch panvovej končatiny (bedrový a kolenný) (I/úvod, 119, 171, 172; III/86, 88, 89; V/7-8, 12, 102, 133, 152-160),

Zmeniť smer: Jedno z jazdiarenských cvičení. Velí sa pred prvým rohom krátkej steny a vykonáva v druhom, Jazdec po prejdení rohu, v bode zmeny, prejde na diagonálu a cez stred jazdiarne (kde prestaví koňa), ide k protiľahlému bodu zmeny a pokračuje opačným smerom na stene.

Zobraný kôň, zobranie: Kôň, ktorý ide energicky so zníženým zadkom, podsadenými panvovými končatinami, so vzpriameným krkom, nosom na, alebo ľahko pred kolmicou. Patrí k tomu aj psychický stav koňa, ktorý ladne, nenútene a bezprostredne reaguje na pomôcky jazdca. (I/ 188, III/ 89, V/ 10, 83, 152,)

Zrovnanie, zrovnávanie. Odstraňovanie prirodzenej šikmosti (krivosti) koňa pomocou jazdiarenských figúr a cvičení. (I/76, 77, 96-116; II/1, 2, IV/8-9, V/7-9, 10 )

Zubadlo: Spravidla kovová súčiastka uzdičky, ktorá prechádza hubou koňa v mieste medzizubného priestoru dolnej čeľuste. Skladá sa z ústnej časti zubadla (česky udítka) a krúžkov, ktoré slúžia na zavesenie do lícnic a pripnutie oťaží. (I/25, 26, 34, 47, 104, 106, 108, 119, 120, 136, 149, 158, 169, 179, II/63, 87, 155-157, 158, 199, III/9-17, 25, 26, 31, 37, 38, 40-49, 53, 57, 58, 68, 72, 87, IV/7;- V/14, 25, 31, 38-58; 67, 68, 70, 71, 72, 74, 75, 83, 84, 85, 86, 88, 90, 95, 98, 100, 101, 108, 115, 138),

Zubadlové uzdenie: Na rozdiel od bezzubadlového uzdenia , je to uzdenie, v ktorom sú oťaže pripevnené na zubadle.

Ž

Železo nelegované: Železo s nízkym obsahom tzv. legovacích prvkov (chróm, volfrám, mangán, kremík… ) III/11;

Žuchva: Horná časť dolnej čeľuste (od uhla dolnej čeľuste k čeľustnému kĺbu), ktorá je formovaná tvarom kostného podkladu, širokého žuvacieho svalu a pokrytá kožou. (I/ 63, II/ 63, 75, 77, 78, 99, 100, 112, III/ 21, 25, V/ 38, 43, 72)

Poznámka:

Pôvodný slovníček je prevzatý z pripravovanej publikácie.

Čísla v zátvorkách označujú diely a číslované odstavce v originále príručky.

Pokiaľ ma ešte skláti nejaká choroba a nebudem môcť jazdiť, tak tento slovníček budem ešte dopĺňať zo slovníku hipologických pojmov, ktorý som kedysi uverejňoval v časopise Jazdectvo/jezdectví.

Doplnené heslá sú písané iným písmom a nemajú na konci čísla v zátvorkách. V pôvodnom znení sú tam ešte pramene, z ktorých som čerpal.