V predchádzajúcom texte som zadefinoval pomôcky, resp. ich názvoslovie, aby ste mi v ďalšom texte rozumeli.  V nasledujúcom texte budem hovoriť o tom, ako naučiť na základné, primárne,  pomôcky surového, nevycvičeného koníka, prípadne ako problémového koníka redrezúrovať. Text je z pripravovanej príručky o prijazďovaní koní od obsadnutia po kampanné jazdenie.

Základné požiadavky v sedle

Motto

Jazdecké problémy musíme riešiť zo sedla, správanie naprávame zo zeme.

John Lyons

158. Základné požiadavky v sedle plynulo nadväzujú na nasadanie. Robíte to znovu v malej ohrade, ktorú koník dobre pozná, kde na neho nepôsobia žiadne nezvyčajné vplyvy. Potom, keď pochopí abecedu, samozrejme, že aj v teréne a na jazdiarni. Treba si uvedomiť, že koník nevie čo znamená presun hmotnosti v sedle, nevie, čo znamená keď mu položíte holeň na bok, alebo ho stisnete nohami a tiež nevie čo znamená pritiahnutie oťaží. V tejto časti ho budete musieť s týmito základnými písmenkami jazdeckej reči dobre oboznámiť. Predtým, ako začnete s koníkom robiť základný výcvik na ohlávke pri vedení jednou oťažou pripnutou na povrazovú ohlávku, neskôr dvomi oťažami na ohlávke a nakoniec dvomi oťažami na zubadle, musíte si tieto písmenká jazdeckej reči objasniť aj vy, lebo sú odlišné od tých, ktoré poznáte z jazdenia hotových koní. Aj keď málokedy v praxi používate pomôcku (už či hmotnosťou, rukou alebo nohou) samostatne a väčšinou ich kombinujete, pri samých začiatkoch sa vysvetľuje koníkovi pôsobenie každej z nich osve. Systém pomôcok, ktorý teraz v nasledujúcich kapitolách popíšem predstavuje absolútne najprimitívnejšie vedenie koňa, ktoré má svoje výhody aj nevýhody. K výhodám patrí, že mu porozumie každý kôň, bez ohľadu na stupeň výcviku, od poprvýkrát obsadnutej remonty až po školného koňa a že na bežné nenáročné rekreačné a turistické jazdenie úplne postačí. Najväčšou výhodou je však, že neprekáža ďalšiemu rastu komunikácie koňa a jazdca ale dáva im dobrý fundament. Je to budovanie primárnych (prvotných) pomôcok (I./96-116). K nevýhodám patrí zasa to, že s týmito pomôckami nemôžete koňa regulovať v jeho držaní, nemôžete ho zrovnávať ani s ním robiť sofistikovanejšie drezúrne cviky. Treba však mať na pamäti že na to ani nemajú slúžiť

Jazdenie s jednou a dvomi oťažami:

159. Na samom začiatku nepoužívate dve oťaže. V malej ohrade vám vystačí jedna a pre mladého koníka je to oveľa pochopiteľnejšie, ako dve. Pokiaľ nebol lonžovaný dvomi lonžami, tak na jednej „oťaži“ pracoval zo zeme a preto je to nie pre neho nič nové. Robíte s tou istou povrazovou ohlávkou, ktorú ste používali aj pri výcviku zo zeme a s tým istým vodidlom. Cvičíte najprv na mieste pokojné státie, potom obrat okolo zadku, ohýbanie hlavy kontrolujúcou oťažou, neskôr obrat okolo predku, cúvanie a nakoniec ustupovanie na holeň. Potom použitie priamej oťaže, podporujúcej oťaže a prechody. Postupnosť, ktorú budem popisovať je zároveň aj postupnosťou nácviku. Je to cesta od jednoduchšieho k zložitejšiemu.

160. V ďalšom texte budem popisovať jednotlivé cviky, ktoré je treba nacvičiť najprv s jednou, neskôr s dvomi oťažami. Ak hovoríme o oťaži, ide stále o ten istý trojmetrový povraz, ktorý sme používali na začiatku našich hier s koňom na zemi. Akurát že jeho druhý koniec, ten voľný, pripnete do povrazovej ohlávky podľa obrázku(Obr.68). Dá sa to však robiť bez predchádzajúcej „jednooťažovej“ fázy.

Funkcia oťaží – prax. Prvé cvičenia v kroku:

Teoreticky ste sa s funkciou oťaží oboznámili v I/96-116, Treba si však pred tým ako pojednáme o prvých krokoch pri oboznamovaní vášho mladého koníka s pôsobením oťaží, už či prostredníctvom zubadlového alebo bezubadlového uzdenia, povedať, že oťaž môže mať aj iné funkcie. Niektorí klasici učia najprv flexie – vertikálnu aj laterálnu, pričom obyčajne najprv vertikálnu. Učia to zo zeme aj zo sedla. Považujem to síce za lepšie ako „tlačenie koňa holeňami do zubadla“ ale aj tak je to v tejto fáze za predčasné. Pletie to koňa. V ďalšom texte preberieme tú istú vec dvakrát. Prvá časť je zameraná na funkciu oťaží, opakovanie bude zamerané na nácvik obratu. Od oblúkov v tejto chvíli abstrahujeme. Opakujem to preto, lebo si to v praxi často aj moji žiaci pletú a nemajú v tom jasno.

Priama oťaž a obrat okolo zadku:

161. Pri výklade tohto prvého stupienka na ceste k ovládaniu koňa sa trochu zdržíme, lebo patrí medzi kľúčové. Priamu oťaž budete využívať často:

1. Keďže váš kôň ešte nevie čo sú to holene, v prvom rade využijete pôsobenie priamej oťaže v tejto fáze prípravy koňa nato aby ste ho naučili pohnúť sa zo stoja.

2. Neskôr bude slúžiť pri príprave cviku obrat okolo zadku (II/186 – 193),

3. pri obrate zvanom krátko čelom vzad (III/ 70 – 75) ,

4. pri westernovom prvku rolback (IV/9-12) a podobných cvikoch. Pokiaľ tu hovoríme o funkcii oťaží, nikdy nejde iba o oťaž ale vždy o komplex pomôcok.

162. Doteraz ste od koníka chceli, aby po nasadnutí pokojne stál. Ak sa to dobre naučil, bude mať problémy pochopiť, že sa má teraz pohnúť. Preto na samom začiatku po nasadnutí, keď už koník pokojne stojí a vy na ňom sedíte, použijete priamu oťaž, aby sa koník vôbec dal do pohybu. Pokiaľ používate jednu oťaž, tak najprv musíte seba aj koníka naučiť na jej prehadzovanie zo strany na stranu bez toho aby ste ho švihali po nose a aby sa on letiaceho povrazu nebál. (II/154). Potom ako ste prešli predchádzajúcimi kapitolami, to problém nebude. Pri použití priamej oťaže je vždy oťaž na tej strane koňa, na ktorú stranu sa chcete pohnúť. Robíte to tak, že potom, ako ste sa sústredili na cestu, ktorou sa chcete vydať, pozriete sa tým smerom. Nielen očami, ale celým telom. Potom koňovi „otvoríte cestu¹“ na jednu stranu – povedzme do prava. „Otvorenie cesty“ znamená odstránenie dotyku či tlaku oťaže (vodiaceho povrazu) zo strany krku na ktorú chcete aby sa kôň pohyboval a súčasne aj ľahké potiahnutie vystretou – upaženou – rukou do smeru, ktorým ho chcete pohnúť. V pocitovej sfére koňa to predstavuje potlačenie ohlávkou z opačnej strany. Teda, pôsobíte na zónu dva z opačnej strany. Keď chcete aby sa kôň vybral vpravo, ohlávka ho bude tlačiť zľava. Na to už bol naučený pri vodení a cvikoch zo zeme. Väčšinou sa vyberie smerom, ktorý mu ukážete, inými slovami ustúpi tlaku ohlávky, ktorým pôsobíte z opačnej strany. Pokiaľ sa nepohne, pristúpite k tomu, že mu „otvoríte dvere“ aj svojimi nohami. Nohu, na strane, ktorou sa chcete vydať, v tomto prípade vnútornej², na pravom boku koňa, odtiahnete tak aby ste sa lýtkom boku koňa vôbec nedotýkali. Toto vzápätí zdôrazníte pritlačením druhej, vonkajšej, v našom prípade ľavej nohy, ktorou koníka tlačíte do žiadaného smeru. (Obr.5 a, b; 70 ) Toto všetko v nasledovnej heslovitej postupnosti:

162.1. Sústredíte sa na smer, kam chcete ísť a pozriete sa tam.

162.2. „Otvorite dvere“ tým istým smerom najprv rukou (upažíte – „ukážete smer“ kam chcete ísť)

162.3. „Potlačíte“ ho do žiadaného smeru potiahnutím za ohlávku upaženou rukou (zdôrazňujem upaženie – lakeť musíte mať vystretý)

162.4. Zdôrazníte potlačenie do žiadaného smeru priložením opačnej oťaže na krk (ak ju máte a nejazdíte iba s jednou)

162.5. „Otvoríte dvere“ tým istým smerom nohou (odtiahnete nohu od koňa)

162.6. „Potlačíte ho do žiadaného smeru potlačením holeňou zvonku

162.7. Len čo sa kôň pohne, ruky a nohy sa vrátia späť a vy si sadnete rovno.

163. Ešte raz a popisne: Práve tak, ako ste to robili aj pri práci zo zeme, budete vyvíjať na koňa nátlak. Nátlak sa však vyvíja od nuly. Nulou je vždy jasná myšlienka, čo od koňa chcete. V praxi pri použití priamej oťaže to vyzerá tak, že sa sústredíte tam, kam chcete ísť. Pozriete nabok, do toho smeru, ktorým sa chcete vydať a pevne si zaumieňte že tam pôjdete. Samozrejme že v tejto fáze chcete ísť do toho smeru, na ktorom máte oťaž a tú držíte v rovnostrannej ruke. Vystriete ruku v lakti a ukážete do smeru, ktorým sa dívate. Vystretou rukou pôsobíte smerom od koňa, do smeru budúceho pohybu, ukážete rukou smer – to koník už tiež pozná z laterálneho lonžovania. To je už trochu viac ako nula. Potom mu trochu potiahnete hlavu do smeru (teda ohlávka koňa tlačí z opačnej strany, pôsobí na zónu dva) – to je ďalší stupienok nátlaku. Kôň na tento tlak obyčajne zareaguje ohnutím krku, niekde pri kohútiku. Vzápätí vystrite aj koleno rovnostrannej nohy, čím nohu od koňa odtiahnete. To má za následok, že na jednej strane uvoľníte „prekážku“ ktorú dotyk vašej nohy predstavoval, a na druhej strane „potiahnete“ sedlo za strmeň do žiadaného smeru. To je prvá polovica súboru signálov priamej oťaže, ktorou sa má kôň dať do pohybu v žiadanom smere. Obyčajne to postačí nato aby sa kôň pohol. Ak sa pohne, druhú polovicu signálov nepoužijete. Ak sa však nepohne použijete druhú. Druhá polovica podporuje prvú tým, že pôsobí na druhej strane koňa. Kým prvá polovica signálov koňa „ťahala“ do obratu, druhá polovica signálov ho tam bude „tlačiť“. Ide o tlačenie vonkajšej holene na podbrušníku a eventuálne priloženie vonkajšej oťaže (ak máte dve) na šiju koňa. Teda ohnete vonkajšiu nohu a koníka zatlačíte vonkajšou holeňou. Táto druhá polovica signálov sa zapojí až vtedy, keď sa kôň obáva pohnúť, lebo mu vadí hmotnosť jazdca v sedle. Tiež bol doposiaľ pri obsadaní pripravovaný, že má pokojne stáť, nech sa mu v sedle robí hocičo. To všetko teraz musí, pri prvom vyžadovaní pohybu, prekonať. Prekoná to ľahko, lebo je naučený zo zeme ustupovať tlaku, takže potiahnutie za oťaž, alebo zatlačenie holeňou zvonku spôsobí jeho pohyb. Keď sa kôň pohne, prestanete na neho pôsobiť, (pripažíte, zahodíte oťaž, posadíte sa rovno a hlboko do sedla a aktívne sedíte). Pokiaľ sa ani tak kôň nepohne, požiadajte priateľa aby použil hneď po vašej vonkajšej holeni „horúce – dikobrazie“ prsty hneď za vašou holeňou“, čo je určite lepšie ako keď ho začnete z vonka okopávať (ako je to žiaľ častokrát vidno a často aj s následnou búrlivou reakciou koníka, ktorý nevie čo sa od neho očakáva).

164. Príklad pri začatí pohybu doprava: Najprv sa treba do prava – do smeru budúceho pohybu koňa pozrieť. Pozrieť sa celým telom. Znamená to trochu sa v sedle otočiť. Tým sa nám dostane ľavé plece trochu dopredu, pravé koleno trochu dozadu, ľavé koleno trochu dopredu. Pravá ruka sa vystrie v lakti (noha robí to isté čo ruka) a ukáže do smeru cesty, pričom trochu potiahne koňa za ohlávku (inými slovami potlačí koňa z druhej strany ohlávkou). Pravá noha „otvára cestu“ doprava, t.j. vystrie sa v kolene a odtiahne sa od koňa. Pritom potiahne doprava aj strmeň³ (a ním aj sedlo, teda tlačí z opačnej strany na zónu dva-tri). Keď kôň nezareaguje, zohnutá druhá, opačná, noha začne vonkajšou holeňou koníka tlačiť zvonku dnu. Holeň máte umiestnenú na zóne tri – teda niečo málo za podbrušníkom. Ak máte aj druhú oťaž – tú priložíte koňovi na krk z vonkajšej strany. Poradie podnetov pri vyžadovaní pohybu doprava je: sed, pravá ruka, pravá noha, ľavá ruka, ľavá noha. Veľmi pravdepodobne bude koník robiť pri tom štvrťobraty okolo zadku, alebo podobné pohyby. To, ako sa pohybuje, kompletne ignorujte, Cieľom je vyvolať pohyb. Akýkoľvek pohyb. Keď to dosiahnete, prestanete ihneď podnetovať.

165. Pôsobenie ohlávky, prípadne sedla pri „ukázaní cesty“ treba mať vždy na mysli, lebo pochopenie tohto princípu ponúka automaticky riešenie prípadného neúspechu. Sedí ohlávka správne na hlave? Nie je príliš veľká alebo tesná? Tlačí na nos alebo na nozdry? Naučili sme koňa v predošlom výcviku správne reagovať ustupovaním na tlak? Pokiaľ si neuvedomíte princíp a budete si myslieť, že iba koňovi otvoríte cestu a on ju nebude nasledovať, nebudete môcť korigovať vzniknutý problém.

166. V sedle sa snažte sedieť rovno, nesnažte sa pôsobiť hmotnosťou, teda vychyľovať koňa z rovnováhy. Vďaka ideomotorickým reakciám nejaké signály z vášho tela pôjdu, ale pre koňa budú ešte predstavovať vo vzťahu k pocitom na hlave, a o nejaký moment aj na vonkajšej strane trupu, iba šum. Nebudú mať signálny význam. Tým však že sa pozriete do smeru jazdy sa vaša hmotnosť predsa len trochu presunie na pravú sedaciu kosť a odtiahnutú pravú nohu si neskôr kôň tiež uvedomí. Ľavú nohu ohnutú v kolene, ktorá potlačí koníka zvonku do smeru obratu si však uvedomí jasnejšie. Na to sa obyčajne koník hneď pohne. Keď sa kôň pohne, prestane pravá ruka ukazovať smer a ťahať ho za nos, ľavá noha ho prestane tlačiť z ľavej strany do obratu a jazdec sa začne dívať pred seba, teda riadne si sadne. Tým koníka „odmení“ za vykonaný úkon.

167. Pri tomto môžu nastať rôzne eventuality. Od tej, že sa kôň nebude chcieť pohnúť (ktorá je najpravdepodobnejšia), až po tú, že sa pustí nekontrolovane cválať po ohrade v snahe zbaviť sa jazdca (to svedčí o nedostatočnej príprave, alebo nevhodnom sedlaní či uzdení). Ak je nacválanie iba výrazom koníkovej bujnosti, tak zachovajte kľud a rozvahu. Keď kôň bude cválať, nesnažte sa ho zastaviť. Nechajte ho, nech si pocvála. Nemá ešte dostatočnú fyzickú kondíciu, aby s vami cválal celý deň a za chvíľu ho to prestane baviť, najmä pokiaľ budete sedieť v plnom sede. Upokojujte ho hlasom a potľapkávaním po krku. Ak by sa vás chcel zbaviť, tak sa treba najprv presvedčiť o tom, že ho nič nebolí, že ho nikde netlačí sedlo, ohlávka, ani nič podobné. Ak je všetko v poriadku, tak sa treba vrátiť vo výcviku späť k nasadaniu, zosadaniu. Ak sa mu podarí sa vás zbaviť, teda vás zhodí, treba znovu nasadnúť, aby nebol odmenený za toto, pre vás nežiadúce správanie, ukončením práce. Tým by dostal chuť na ďalšie pokusy o to, aby sa zbavil nepríjemnej záťaže v sedle.

168. Pokiaľ sa koník pri prvej menovanej eventualite nepohne, tak po použití hlasovej pomôcky, ktorú koník dobre pozná z lonžovania, zosilňujete ťah rukou za ohlávku, môžete tiež ťahať nohou za pravý strmeň ale hlavne potlačíte koňa zosiľňujúcim sa tlakom ľavou nohou. Ak to nestačí, tak sa poriadne vykloníte zo sedla, čím donesiete koňa z rovnováhy a to ho prinúti k tomu, aby sa pohol. To však neopakujte. Ak by sa koník ani tak nechce pohnúť, zosadnite, trochu ho laterálne polonžujte a skúste to znovu. Tiež môže pomôcť – ako som už spomínal – váš priateľ, alebo iný pomocník, ktorý ho trochu strčí z vonkajšej strany prstom, lebo kôň tú pomôcku pozná veľmi dobre. Prv či neskôr pochopí, čo od neho chcete. Varujte sa okopávania koňa vonkajšou nohou, je to kontraproduktívna cesta.

169. Nakoniec sa vždy kôň pohne. V tom momente prestanete pôsobiť všetkými spomínanými pomôckami. Necháte koníka kráčať. Po chvíli sa znovu pozriete do obratu a celé to zopakujete. Takto necháte koníka chodiť po okrúhlej ohrade stále na jednu stranu. Ak ste spokojný a koník spontánne zastane, nechajte ho chvíľu stáť a zosadnite. Ak spontánne nezastane prejdete k nácviku kontrolujúcej oťaže. (I/97.2.2; II/173 – 176) (Obr.71)

170. Po chvíli nasadnite a opakujte to isté na druhú stranu. Budete vidieť že po jednom dvoch opakovaniach kôň pochopí čo od neho požadujete. Väčšinou to aj na prvú lekciu úplne stačí.

171. V ďalších lekciách sa párkrát presvedčíte o tom, že tomu koník rozumie a poslúcha na jednu aj druhú stranu s medzifázou zosadnutia, bez toho aby ste používali vonkajšiu holeň. Reaguje iba na ťah ohlávky a „ukázanie“ smeru. Preto vyžadujte väčší obrat s priložením holene, aby si na ňu zvykol. Potom meníte smer bez toho aby ste zosadali z koňa. Začnite znovu pohyb priamou oťažou na jednu stranu, ale po chvíli mu prehodíte oťaž popred nos na druhú stranu a opakujete všetko zrkadlovo. Teda pozriete sa celým telom doľava, vystriete ľavú ruku v lakti, ľavú nohu v kolene a dáte ju od koňa, pravú nohu zohnete v kolene a pritlačíte na pravý bok koňa. Kôň sa začne pohybovať na opačnú stranu. Toto treba párkrát zopakovať a zosadnúť.

172. Keď kôň spontánne, v čase, keď chcete aby sa pohyboval, zastane, okamžite ho niekam zasa pošlite, aby sa pohyboval. V tejto fáze výcviku chcete, aby pod vami stále chodil. Ak nezastane spontánne tak ho zastavíte použitím kontrolujúcej oťaže (II/173-176) tak, že mu ohnete hlavu, aby vám očuchával strmeň.

Kontrolujúca oťaž a zastavenie:

173. Niektorí ju nazývajú aj korekčná oťaž, podľa toho, že sa dá používať na nápravu niečoho. Tento cvik sa cvičí temer súčasne s prvým a možno ho cvičiť v jednej cvičebnej jednotke. Na začiatku treba povedať že kôň sa vždy horšie ohýba na jednu stranu, Na tú musíte cvičiť viacej.

174. Z hľadiska koncentrickej dynamiky je lepšie nacvičiť laterálnu flexiu krku zo stoja. Keď však koník pod vami šľape a nechce sám zastať, môžete to nacvičovať aj z kroku. Postup je ten istý (OBR 71).

175. Predstavme si najprv nácvik zo stoja a potom z kroku: Ak chcete urobiť laterálnu flexiu vpravo, najprv koňa avizujete že sa ide niečo diať návestím. Urobíte to tak, že uchopíte oťaž do ľavej ruky, mierne ju zodvihnete, dvakrát po nej skĺznete pravou rukou až ku karabínke (návestie), ktorou je pripnutá na ohlávku, potom uchopíte oťaž pravou rukou blízko tejto karabínky, pozriete sa na rovnostranný strmeň a ruku si začnete od nuly priťahovať smerom ku svojmu kolenu. Kôň bol na tento podnet pripravený z očuchávania chvosta (II./73-74). Je viac ako pravdepodobné, že sa kôň najprv bude točiť dokola. Nechajte ho. Veľmi rýchlo ho to prestane baviť. Ihneď ako zastane, pustíte mu hlavu a dovolíte aby narovnal svoj krk. Ak sa nezačne točiť, ale flektuje krk a hlavu, teda prestane klásť odpor, náhle povolíte ťah rukou, avšak bez toho, aby ste umožnili koňovi vrátiť hlavu späť. Zmeníte ruku ťahajúcu na ruku vydržujúcu. Koňovi ponúknite svoju nohu, aby si ju očuchal. Môžete ho trochu zo sedla poškrabať po čele a zátylku. (V tejto fáze prípravy môžete kľudne použiť aj nejakú maškrtu, ktorú mu zo sedla podáte). Pochválite ho a uvoľníte mu hlavu. Potom to cvičíte na druhú stranu. Ak sa kôň začne točiť, čakáte kým zastane. Keď zastane, uvoľníte mu hlavu aby sa v budúcnosti snažil čím prv zastať a mať pokoj. Ak chcete použiť kontrolujúcu oťaž z kroku potom ako sa koník vydal po pôsobení priamej oťaže, alebo aj iba sponte sua, na cestu a chápe čo od neho chcete zastavujete ho laterálnou flexiou krku v dôsledku pôsobenia kontrolujúcej oťaže raz na jednu, inokedy na druhú stranu. Nepokračujete ďalej, kým sa kôň nenaučí na malý ťah kontrolujúcou oťažou ohnúť hlavu až k strmeňu bez toho, aby sa otáčal a aby ju tam držal, pokiaľ to budete chcieť a potrebovať. Je dôležité, aby ste sa pri pritiahnutí hlavy dívali na svoj strmeň a ináč nemenili polohu tela. V budúcnosti to bude pre koňa signál, že nemá robiť niečo iné. Pokiaľ váš kôň po prvotnom nácviku priamej oťaže zastal spontánne, môžete cvičiť použitie kontrolujúcej oťaže zo stoja. Tak isto. Návestie – skĺznuť dvakrát po oťaži až ku karabinke, potom uchopenie pri karabinke, pohľad na svoj strmeň, ruku aj s uchopenou oťažou na svoje koleno, vyvíjať ťah od nuly. Keď sa kôň prestane točiť a začne očuchávať nohu, ktorú mu pristrčíte, povoliť.

176. Spájate priamu oťaž – ako výzvu k začatiu pohybu s kontrolujúcou oťažou – ako s výzvou k zastaveniu. Pekne na obe strany. Neskôr pomôcky zjemňujete, aby sa pohol na vystretie ruky do boku, opretie vonkajšej oťaže o krk a ľahké pritlačenie holene z vonkajšej strany. Podobne docielite, aby zastal na samotné „návestie“, t.j. pohyb rukou po povraze ku ohlávke. Ustavične treba myslieť na postupné začínanie tlaku od nuly a okamžité povoľovanie nátlaku potom ako vám kôň vyhovel. Nech vás nezaujíma veľmi držanie havy koňa. Tieto dva cviky vám stačia nato aby ste koňa dobre ovládali v okrúhlej ohrade. Spočiatku necvičte dlho, lebo to koňa otrávi. Päť minút môže byť pri prvom cvičení veľa. Postupne však prechádzky v kroku po okrúhlej ohrade predlžujte, aby sa kôň vedel vyrovnať s vašou hmotnosťou a aby silnel. Pokiaľ to zvláda, môžete vyraziť krokom do terénu, na miesta vašich prechádzok na ruke. Je to mimoriadne dôležité cvičenie, preto s ním netreba prestať ani v pokročilejších fázach výcviku. Neskôr, keď budete už s koníkom klusať a on bude vedieť zastaviť a ohnúť svoj krk krk na 5-10 dkg silu pôsobiacu na oťaž, cvičíte to aj v kluse. Tam bude sila potrebná na vynútenie laterálnej flexia o niečo väčšia, ale pri dodržaní postupu nátlaku od nuly, t.j. pohľad – návestie – ľahké zatiahnutie – silné zatiahnutie, sa zanedlho dočkáte toho, že kôň na jemné zatiahnutie za povraz predstavujúci oťaž, ktoré smeruje ku vášmu kolenu, po návestí, zastane a ohne hlavu.

Nepriama oťaž a obrat okolo predku:

177. Terminologická poznámka: Súčasná jazdecká reč pripomína Babylon (I/104-107). Nepriama oťaž v Parelliho slovníku znamená niečo iné ako nepriama oťaž v slovníku klasického jazdenia. Tam sa tak nazýva použitie oťaže, ktoré v ďalšom texte budeme nazývať ako oťaž podporujúca. Nepriama oťaž, v tomto užšom slova zmysle, je impulzom k laterálnej flexii krku a obratu okolo predku. Preto sa vo väčšine klasických jazdeckých diel nazýva tiež oťažou priamo obmedzujúcou. My sa budeme držať názvu nepriama oťaž. Tak isto starší autori nazývali obrat okolo predku technickým termínom – krúženie zadkom⁴. My si však ponecháme v našom repertoári zaužívaný termín obratu okolo predku. Nuž a posledná terminologická nejednotnosť, na ktorú chcem v tomto odseku poukázať je, že smer pohybu, pri obrate okolo predku, sa v klasickom a súčasnom športovom jazdení označuje podľa smeru ohnutia koňa, kým vo westerne zasa podľa smeru, ktorým sa pohybuje konský zadok (takže keď kôň prednými nohami prešľapuje na mieste a zadkom sa točí doľava, podľa športových jazdcov robí obrat okolo predku doprava – lebo do prava je ohnutý a podľa westernových trénerov doľava – lebo doľava prešľapujú zadné nohy).

178. Nepriamo pôsobí oťaž podobne ako oťaž kontrolujúca cestou laterálnej flexie. Jazdec ohne koňovi hlavu tak ako pri kontrolujúcej oťaži, ale potom ruku s oťažou zohne a posunuje ju od kolena smerom k svojmu opasku, alebo niekam inam do stredu tela (OBR 6a,b; 72). Kôň by na to mal ohnúť hlavu. Nevedieme ju ako pri „očuchávaní strmeňa“ – kontrolujúcej oťaže – až do takej flexie. Pri kontrolujúcej oťaži nám totiž nezáležalo v akom postavení je hlava koňa vzhľadom ku zemi. Teraz budeme chcieť aby koník ohýbal hlavu ako pri nácviku objímania, t.j. že by mal mať obe uši rovnako vysoko. (Obr.67). Pokračovanie laterálnej flexie predstavuje obrat okolo predku. Pri ňom bude impulz do pohybu robiť rovnostranná (vnútorná) holeň. Jej umiestnenie je na zóne 4. Teda čo najďalej vzadu. Pokojne môžete, v tomto prípade, nohu zohnúť v kolene. Nesmiete však zabudnúť že jej pôsobenie musí tiež fungovať od „nuly“. Znamená to, že sa najprv pozriete na miesto, kam chcete dať holeň, potom ju tam položíte a tento tlak zosilňujete, kým kôň neurobí náznak pohybu. V tom momente – podobne ako pri „horúcich prstoch“- uvoľníte holeň aj oťaž. Tým, že kôň ohne krk, vypadáva mu zadok na opačnú stranu. Ohnutím hlavy nepriamou oťažou, za ktorým bezprostredne nasleduje pôsobenie rovnostrannou holeňou ovplyvňujete vonkajšiu panvovú končatinu. Pôsobenie vnútornej holene je na začiatku dostatočne ďaleko za podbrušníkom. Kôň sa takto začne otáčať okolo predku. Je to analógia obratu okolo predku, ktorý ste robili zo zeme po očuchávaní chvosta (II/73 – 74). Pokiaľ sa koník vydá s ohnutým krkom dopredu – čo väčšina mladých koní neurobí – zmeníte nepriamu oťaž za kontrolujúcu a zastavíte ho. Necháte ho chvíľu, očuchávať strmeň, potom trochu zodvihnete ruku zo svojho kolena, pozriete sa dozadu a začnete od nuly tlačiť na zónu 4. Ihneď ako koník ustúpi tlaku vašej holene zadkom prestanete mu vykrúcať hlavu, tlačiť ho nohou a posadíte sa do normálnej polohy. Pri použití jednej oťaže sa nestáva aby vám kôň začal cúvať. Pri použití dvoch oťaží to urobí vtedy, keď zabudnete zahodiť druhú (vonkajšiu) oťaž.

179. K tomuto cviku pristupujete až keď kôň predošlé dva dobre ovláda. Musíte spočiatku dbať nato aby kôň nerobil naraz viacej krokov. Keď urobí krok, tak jeho pohyb druhou holeňou zastavíte a uvoľníte mu hlavu. Potom to budú dva kroky, na dva impulzy vnútornej holene. Vždy vnútorná – vonkajšia, vnútorná – vonkajšia, úkrok – zastavenie, úkrok – zastavenie. Nechcete urobiť spin na predných nohách, ale chcete aby sa kôň naučil ustupovať zadkom na tlak holene umiestnenej viacej vzadu za podbrušníkom. Cieľom tohto cvičenia je aby sa koník od samého začiatku učil na tlak vnútornej holene ďaleko za podbrušníkom, dvíhať rovnostrannú zadnú nohu. Zasa to treba robiť na obe strany a zasa sa neponáhľať. Postupne zjemňovať pomôcky. Znamená to že v procese prijazďovania mu budete stále menej a menej ohýbať hlavu a stále bližšie a bližšie k podbrušníku dávať holeň, až sa zastaví asi 15-20 cm od podbrušníka. Je to preto, aby si potom neplietol holeň, ktorá bude mať poháňajúcu funkciu od holene, ktorá má funkciu pôsobenia do strany. Keď hovorím v procese prijazďovania, tak to znamená, že to bude trvať najmenej mesiac. Bol by som nerád, keby si to niekto vysvetlil tak, že to musí urobiť za jednu výcvikovú hodinu. Neskôr učíte koníka rozlišovať. Na oťaž, ktorá smeruje do stredu tela jazdca ( k spne opaska) má pootočiť, flektovať, ohnúť hlavu na stranu oťaže a na oťaž, ktorá smeruje preč (priama, vystretá ruka) sa má pohnúť prednými nohami a v prípade že to podporí opačnou holeňou bude robiť obrat okolo zadku, teda bude krúžiť predkom. V prvom prípade, keď jazdec nepriamu (smerujúcu k opaskovej spone) oťaž nepovolí a pridá rovnostrannú holeň, koník bude ustupovať zadkom, bude robiť obrat okolo predku.

Podporujúca oťaž:

180. Keď s vami vie mladý koník pekne chodiť dokola v malej ohrade, keď vie cez jej stred zmeniť smer pomocou prehodenia jednej oťaže popred nos, keď zastane na obe strany pomocou kontrolujúcej oťaže, môžete mu pripnúť voľný koniec povrazu do ohlávky (OBR 68), čím si vytvoríte druhú oťaž a prejsť ku nacvičovaniu podporujúcej oťaže (OBR 7a, b, 73). Môžete to tak robiť od samotného začiatku. Práca s jednou oťažou však má na začiatku ten význam, že kôň ju chápe z fázy laterálneho lonžovania. V každom prípade máte teraz už dve oťaže uviazané na ohlávke. Podporujete vždy pôsobenie priamej oťaže z druhej strany (OBR 74). Znovu príklad: Chcete od koňa obrat doprava (štvrťobrat okolo zadku). V postupnosti o ktorej sme hovorili sa najprv doprava pozriete, potom začnete pôsobiť pravou priamou oťažou (vytiahnete pravú ruku vystretú v lakti doprava a potiahnete koňa za ohlávku doprava), vzápätí odtiahnete pravú nohu od koňa, ľavou ho potlačíte na podbrušníku, a nakoniec opriete ľavú oťaž o ľavú stranu koňovho krku. Teda akoby ste ho tlačili zľava doprava za šiju. Tým podporíte pôsobenie na zónu 2. Keď sa koník vyrovnal so situáciou, dbáte, aby ste ako holeňou, tak i oťažou pôsobili vtedy keď sa vonkajšia predná noha odlepí od zeme. Raz v budúcnosti budete pôsobiť vždy menej a menej pravou priamou oťažou a kôň bude stále viacej a viacej reagovať na ľavú podporujúcu oťaž až sa nakoniec bude dať riadiť neck reiningom. Pri prikladaní vonkajšej oťaže na krk sa vyvarujte toho aby ste ruku, ktorá oťaž drží preložili cez hrivu koňa až na druhú stranu. Stačí ju dať do stredu. Tiež nepôsobte veľmi silne, lebo by ste koňovi vytáčali hlavu na opačnú stranu a pôsobili aj zadržujúco. Teraz už pravidelne chodievate na vychádzky, lebo koňa viete bezpečne ovládať v kroku.

PS: Červené čísla v zátvorke, znamenajú odkazy na príslušné texty, na inom mieste knihy. Rímska číslica znamená diel a arabská, za lomítkom odstavec, ktorý je v originále očíslovaný..

PPS. V ďalšom si popíšeme podávanie primárnych pomôcok u prijazdeného koňa a nakoniec sekundárne pomôcky a ich využitie u kampanného koňa.